Konkrétne chyby pri realizácii strešných plášťov

Je veľa ľudí, ktorí pri túlaní sa uličkami dedín a miest občas zdvihnú zrak a na strechách alebo na stavebných konštrukciách, ktoré na strechy nadväzujú, zbadajú rôzne nedostatky. Žiaľ, každá z týchto striech má svojho majiteľa, ktorý musí vzniknuté problémy riešiť. Najhoršie na veci je, že každá takáto strecha má za sebou realizačnú firmu alebo remeselníka, ktorý ju vyhotovil, vypýtal si za ňu peniaze a teraz zrejme obrovským oblúkom obchádza nielen samotnú stavbu, ale aj jej majiteľov.

V dnešnom príspevku sa zameriame na konkrétne chyby strešných plášťov, ktoré sa opakujú najčastejšie, a niečo si o nich povieme aj bližšie.

Lietajúce škridly

Nie, nebudeme hovoriť o najnovšom triku anglického iluzionistu Davida Copperfielda. Škridly a strešné krytiny občas naozaj lietajú. V poslednej dobe je to vlastne čoraz častejšie. Menia sa nám klimatické podmienky, a tak vetry dujú väčšou silou. Ak boli v minulosti vetry s rýchlosťou nad 24 m/s výnimočné, dnes sú pomerne bežným javom, ktorému sa treba prispôsobiť. Každý seriózny výrobca strešných krytín má vypracované pravidlá na kotvenie krytiny, ktoré je nutné bezpodmienečne dodržať.

V prípade betónových alebo keramických škridiel sa tieto musia kotviť na štítoch – každá krajná škridla dvoma klincami alebo vrutmi, na nárožiach alebo úžľabiach sa musí pripevniť každá rezaná škridla klincom alebo vrutom, prípadne drôtenou príchytkou. Pri úžľabí je nutné upevniť každú tretiu škridlu. V ploche sa pri sklone nad 45° musí pripevniť každá tretia škridla a pri sklone nad 60° každá škridla. Pravidlá sú spracované aj pre upevňovanie škridiel pultových a manzardových striech.

Podobné pravidlá platia aj pre hrebenáče, ktoré musia byť kotvené nie len klincom alebo vrutom, ale aj príchytkou.

Ak by sme sa zamerali na kovové, resp. plechové krytiny, zistili by sme, že analogické pravidlá platia aj pre ne. Vždy sú sprísnené pravidlá pre počet kotviacich prvkov na obvode strešnej roviny, teda pri odkvape, na štítových hranách, pri nárožiach, úžľabiach a hrebeni.

Ak bude strecha alebo jej časť umiestnená v mieste so zvýšenými očakávanými poryvmi vetra, je v záujme bezpečnosti tento fakt vziať do úvahy a navrhnúť väčší počet kotviacich prvkov.

Prší, prší, len sa leje

…a voda tečie kade-tade… Tak toto je zas ďalšia, veľmi často sa vyskytujúca porucha strechy, ktorá sa prejaví pri každom, trošku väčšom daždi. Zle spádované žľaby. Laik by povedal, že toto sa predsa nemôže stať. Veď čo je jednoduchšie, ako po montáži preveriť správne spádovanie žľabov tak, aby voda mohla bez problémov odtekať do zvodových rúr. A predsa sa to stáva. A ešte k tomu pomerne často. Niektorí klampiari alebo montážnici sa jednoducho viac spoľahnú na oko, ako na vodováhu.

Voda si potom v žľabe stojí a žľab skôr podlieha korózii, prípadne si voda nájde miesto popri čele žľabu alebo v mieste spoja. Výsledkom býva poškodený žľab, jeho rýchlejšia degradácia, ale aj poškodená a zatečená omietka, v zime jej premŕzanie a následné odlupovanie.

Nesneží…

Rekonštrukcie a realizácie nových striech sa robia v čase, keď nesneží. A ono to asi aj tak vyzerá, že keď momentálne nesneží, tak protisnehovú ochranu strechy netreba riešiť, alebo sa urobí len tak, aby sa nepovedalo – len v dvoch radoch nad odkvapovou hranou. Veď to bude stačiť. A načo to vôbec je? Predsa nežijeme v Tatrách. A v minulosti sa žiadne zábrany nedávali. Tak načo teraz?

Nuž, argumentov je dosť. K tomu ešte vidina ušetrených peňazí. Predstavte si však situáciu, že pôjdete v zime s dieťaťom v kočiariku a spadne vám doň z výšky tretieho poschodia zľadovatený kus snehu. Na protisnehovej ochrane nešetrite. Jej absencia síce nemusí mať vždy priam hororový záver, ale verte, že investícia sa vám vráti. V zimnom období vám správne navrhnutá a zrealizovaná protisnehová ochrana zabezpečí pokojný spánok. Z vašej strechy nespadnú lavíny snehu, a tak neohrozia okoloidúcich, nepoškodia nikomu jeho majetok a dokonca sa nepoškodí ani vaša strecha.

Zle navrhnutá a zrealizovaná protisnehová ochrana totiž môže spôsobiť deštrukciu časti strechy pri odkvapovej hrane. Keď sa ňou prevalia masy snehu, ktoré nebude mať na streche čo udržať, môžu so sebou vziať spodné rady škridiel i odkvapový žľab. Snehové hákové zachytávače by mali byť vždy kompatibilné s krytinou, na ktorej budú namontované. Predovšetkým kratšie háky nie sú schopné dobre roznášať zaťažujúce sily od masy snehu a sú schopné doslova rozdrviť škridly, na ktorých ležia.

Pamätajte si, že protisnehovú ochranu vašej strechy by mal navrhnúť odborník a rešpektovať pri tom klimatické podmienky oblasti, v ktorých sa strecha nachádza, tvar strechy a druh, no hlavne povrchovú úpravu strešnej krytiny.

Letí, letí, všetko letí…

Opäť téma lietania. Priam levitácie. Často sme svedkami, že oplechovanie atík sa robí v rozpore s platnými normami, pričom sa pri väčšom vetre zvyknú uvoľniť a uletieť ako detský šarkan.

Atika je vodorovná, nad rovinu strechy vyčnievajúca časť stavebnej konštrukcie, ktorú je potrebné z hornej časti chrániť pred poveternostnými vplyvmi. Pravidlá hovoria o tom, že oplechovanie atiky (ale aj akejkoľvek inej konštrukcie) musí byť k stavebnej konštrukcii pripevnené pomocou podkladových plechov, ktoré sú priskrutkované do telesa atiky. Jednotlivé plechy oplechovania atiky sa potom na tieto podkladové plechy dômyselným spôsobom nasúvajú a navzájom sa spájajú. Pri dodržaní tohto postupu nie je potrebné kotviť oplechovanie do podkladu tzv. farmárskymi skrutkami, a tak nevzniká riziko zatekania popri otvoroch pre skrutky. V takomto prípade nie je potrebné použiť ani žiadne lepidlo, silikón nevynímajúc.

Ďalšie chyby, ktoré sa často vyskytujú na strechách

Pri posudzovaní chybných striech sa veľmi často stretávame s nedostatočným prevetrávaním strešného plášťa. K tejto chybe môže dôjsť z viacerých príčin.

Prvou z nich, a aj najčastejšou, je použitie kontralát s nedostatočnou výškou. Prevetrávacia medzera by mala mať prierez aspoň 200 cm² na bežný meter dĺžky odkvapovej hrany. Toto by sa teoreticky dalo zabezpečiť kontralatami s výškou okolo 25 mm. Treba si však uvedomiť, že požadovaný prierez musí byť dodržaný v každom mieste strechy. Ak teda namontujeme do odkvapovej hrany vetrací perforovaný pás, tento nám okamžite prierezovú plochu zmenší na polovičku. Preto je nutné uvažovať o minimálnej výške kontralát 40 mm. V prípade, že má strecha nižší sklon, jej dĺžka je väčšia ako štandard alebo sa použije kovová strešná krytina, nie je zlé uvažovať aj o ich väčšej výške.

Čo hrozí streche, ak nebude dostatočne prevetrávaná? Bude sa v nej držať vlhkosť. Ak sa potom pridružia ďalšie nedostatky, ako napríklad nevhodná alebo nekvalitná poistná hydroizolácia, prípadne sa pásy poistnej hydroizolácie nepozliepajú, vlhkosť vnikne do tepelnej izolácie a obmedzí jej funkčnosť a časom môže byť zdrojom výskytu plesní v samotnej tepelnej izolácii alebo príčinou vlhnutia drevenej konštrukcie krovu s následným výskytom drevokazných húb a hmyzu.

K nedostatočnému prevetrávaniu strešného plášťa môže dochádzať aj z ďalších dôvodov. Často sa zanedbáva prevetrávanie strešného plášťa v hrebeni, prípadne osadenie vetracích prvkov pod hrebeňom.

V prípade členitejšej strechy s úžľabiami a nárožiami je nutné počítať s odvetrávaním aj v týchto miestach, v blízkosti prestupových konštrukcií a pod.

Pokračujeme…

Posledných 25 až 30 rokov je obdobím, v ktorom na Slovensko prišlo množstvo stavebných materiálov umožňujúcich nahradiť prácu odborníkov, a tým zlacniť stavebné práce. K takýmto pomocníkom patria napr. samolepiace pásy, ktoré umožňujú pomerne jednoducho nahradiť klasické lemovanie prestupových konštrukcií, napr. komínov.

Klasické plechové lemovanie komína musí mať vždy aj krycí plech, ktorý prekrýva napojenie plechu na zvislú stenu telesa komína a umožňuje v tomto spoji aj dilatáciu.

Rovnakým spôsobom však podľa predpisu výrobcu musí byť prekrytý aj samolepiaci lemovací pás. Ak krycie lišty vynecháte, do spoja sa bude dostávať nečistota, lepený spoj sa bude systematicky poškodzovať. Neskôr bude nielenže zle vyzerať, ale stratí aj svoju funkčnosť.

Poistná hydroizolácia – kapitola sama osebe

Poistná hydroizolácia je samostatnou kapitolou v oblasti chybných realizácií. Je to relatívne nová súčasť strešných plášťov a ešte stále sa s ňou verejnosť nestotožnila, prípadne nepochopila jej účel. Tragédiou je, že toto sa netýka len laickej verejnosti, ale aj niektorých projektantov a realizačných firiem. V záujme úspor financií sa veľmi často volí najlacnejšia poistná hydroizolácia, ktorá nespĺňa ani elementárne požiadavky a funkčnou nie je ani okamžite po zabudovaní.

Pre výber poistnej hydroizolácie platia prísne pravidlá, hlavne v prípade budovania obytného podkrovia, nízkeho sklonu strechy, pasívneho domu a pod. Je nutné si ich bezpodmienečne naštudovať a fóliu vyberať na ich základe. V prípade nerozhodnosti je vždy lepšie zvoliť fóliu vyššej triedy.

V súvislosti s montážou poistnej hydroizolácie upozorňujeme aj na UV stabilitu, ktorá je v prípade serióznych výrobcov vždy deklarovaná na výrobku. Spravidla je to 6 mesiacov. Pojem UV stabilita určuje dobu, počas ktorej môže byť poistná hydroizolácia vystavená UV (slnečnému) žiareniu, teda dobu, počas ktorej spoľahlivo chráni strešný plášť bez jej prekrytia strešnou krytinou. Často sa stáva, že strecha sa na jeseň nestihne pokryť krytinou a ostane prekrytá len poistnou hydroizoláciou. Táto ju pomerne spoľahlivo chráni, avšak na jar je nutné poistnú hydroizoláciu vymeniť! Pokiaľ bola celú zimu vystavená poveternostným vplyvom a slnečnému žiareniu, stratila svoje vlastnosti. Ak budete riešiť obdobný prípad na vašej stavbe a budete mať pochybnosti, konzultujte túto záležitosť s výrobcom poistnej hydroizolácie.

Bolo toho málo?

Pri ukladaní škridiel treba dbať na to, aby neboli príliš natesno alebo príliš rozťahané. Jeden aj druhý extrém môže mať za následok podfúkavanie snehu a nečistôt pod krytinu, alebo odlamovanie rohov škridiel pri zaťažení snehom.

Každá betónová alebo keramická strešná krytina má vypracovaný predpis na jej montáž, ktorý udáva optimálnu vzdialenosť lát, ale aj systém striedania škridiel v radoch. Škridly s jednoduchším tvarom, ktoré majú po dĺžke vodnú drážku, sa musia obvykle ukladať striedavo – na väzbu tak, aby drážky na seba nenadväzovali. V takomto prípade by dochádzalo k zatekaniu vody do podstrešia.

Často opakujúcim sa nedostatkom pri montáži okrajových škridiel je, že sú  namontované bez dvojcentimetrovej medzery medzi okrajom škridly a stenou. Toto má za následok stekanie vody po fasáde a jej poškodenie.

Veľa majiteľov starších nehnuteľností pristupuje k výmene strešnej krytiny, avšak v snahe ušetriť nevymenia klampiarske výrobky. Myslia si, že keď na prvý pohľad dobre vyzerajú, sú v poriadku. Toto nemusí byť vždy pravdou. Plechy môžu byť poškodené na miestach, ktoré nie sú viditeľné – pod krytinou, zo spodnej strany, v miestach ohybov a pod. Preto je dobré, okrem špeciálnych prípadov, keď sú klampiarske výrobky na streche z ušľachtilých materiálov (napr. meď, titán-zinok, zinok, hliník), tieto vždy pri rekonštrukcii strechy vymeniť, aby o niekoľko rokov nezdegradovali takým spôsobom, že kvôli nim bude nutné pristúpiť k ďalšej rekonštrukcii strechy.

Titulná fotka je ilustračná.