Tepelnotechnické požiadavky na výstavbu domu

Tepelnotechnicke-poziadavky-na-stavbu-domu-Krytina.sk

Pre bežného človeka, ktorý sa s pojmami ako energetická hospodárnosť budovy alebo tepelný odpor stretne iba raz za život, a to pri stavbe alebo rekonštrukcii svojho domu, môže byť náročné zorientovať sa v súčasných tepelnotechnických požiadavkách.

Norma STN 73 0540-2:2012, ktorá bola vydaná ešte v roku 2013, udáva tepelnotechnické požiadavky na výstavbu budov, ktoré sú rozdelené na tri obdobia: do roku 2016, od roku 2016 do roku 2020 a po roku 2020.

Súčasné požiadavky (teda od roku 2016 do roku 2020) sú v norme označené ako odporúčané hodnoty a zodpovedajú ultranízkoenergetickým budovám. Z tepelnotechnických požiadaviek platných po roku 2020, ktoré sú v norme označené ako cieľové odporúčané hodnoty, vyplýva, že po roku 2020 sa budú stavať iba budovy s takmer nulovou spotrebou energie.

Od 1. júla 2019 platí na Slovensku STN 73 0540-2+Z1+Z2 Tepelná ochrana budov (Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky). Platí pre navrhovanie a posudzovanie stavebných konštrukcií a budov s požadovaným teplotným stavom vnútorného prostredia pri ich používaní. Určuje tepelnotechnické požiadavky na stavebné konštrukcie a budovy, slúžiace na zabezpečenie základných požiadaviek na stavby, najmä na ich energetickú hospodárnosť, schopnosť zadržiavať teplo a na zabezpečenie hygieny a ochrany zdravia osôb zdržujúcich sa v týchto stavbách, ako aj na ochranu životného prostredia.

Požiadavky normy platia pre všetky nové budovy. Pre obnovované budovy platia rovnaké požiadavky ako na nové budovy v prípade, ak je to uskutočniteľné z funkčného, technického alebo ekonomického pohľadu.

Základné požiadavky normy STN 73 0540-2: Tepelná ochrana budov

Tepelnotechnické požiadavky zohľadňujú viacero faktorov:

  1. šírenie tepla stavebnou konštrukciou (charakterizované veličinami: najnižšia povrchová teplota konštrukcie, súčiniteľ prechodu tepla a tepelný odpor konštrukcie);
  2. šírenie vlhkosti stavebnou konštrukciou;
  3. šírenie vzduchu konštrukciou;
  4. tepelná stabilita miestnosti;
  5. merná potreba tepla na vykurovanie;
  6. energetická hospodárnosť budovy.

Pre vás ako investora je zbytočné zaoberať sa všetkými faktormi. Projektant je povinný navrhnúť budovu tak, aby splnil všetky tieto požiadavky. Ak sa chystáte stavať alebo rekonštruovať dom, stačí vám poznať zopár základných pojmov.

Tepelný odpor R charakterizuje schopnosť materiálu zadržať teplo. Závisí od hrúbky materiálu a tepelnej vodivosti. Túto hodnotu výrobcovia i predajcovia  často pri stavebných materiáloch uvádzajú. Čím je jeho hodnota vyššia, tým lepšie materiál izoluje. Pri tepelných izoláciách sa vždy uvádza hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti λ. Je to veličina nezávislá od hrúbky. Čím je hodnota vodivosti nižšia, tým lepšie materiál izoluje. Používa sa aj veličina Usúčiniteľ prechodu tepla, ktorý je vlastne iba prevrátenou hodnotou tepelného odporu R.

Tepelný odpor konštrukcií

Norma uvádza minimálne hodnoty tepelného odporu, ktoré musia spĺňať vonkajšie konštrukcie budov:

Druh stavebnej konštrukcie Tepelný odpor stavebnej konštrukcie (m2.K/W)
Minimálna hodnota Rmin Normalizovaná  hodnota RN Odporúčaná  hodnota Rr1 (do konca r. 2020) Odporúčaná  hodnota Rr2 (po 1.1.2021)
Vonkajšia stena a šikmá strecha nad obytným priestorom so sklonom > 45° 2,0 3,0 4,4 6,5
Plochá a šikmá strecha so sklonom ≤ 45° 3,2 4,9 6,5 9,9
Strop nad vonkajším prostredím 3,1 4,8 6,5 9,8
Strop pod nevykurovaným priestorom 2,7 3,9 4,9 6,5

Tab. 1 Normalizované hodnoty tepelného odporu konštrukcie R (skrátená)

Z tabuľky vidno, že v súčasnosti vonkajšia stena a šikmá strecha so sklonom väčším ako 45° musí mať tepelný odpor R ≥ 4,4 m2.K/W. Plochá alebo šikmá strecha so sklonom menším ako 45° musí mať tepelný odpor R ≥ 6,5 m2.K/W, čomu zodpovedá hrúbka izolácie približne 250 mm (podľa druhu použitej izolácie). Už zanedlho sa situácia zmení a po 1. januári 2021 bude musieť mať vonkajšia stena a šikmá strecha so sklonom väčším ako 45° musí mať tepelný odpor R ≥ 6,5 m2.K/W. Plochá alebo šikmá strecha so sklonom menším ako 45° bude musieť mať tepelný odpor R ≥ 9,9 m2.K/W, čomu zodpovedá hrúbka izolácie približne 350 – 400 mm (podľa druhu použitej izolácie).

Strešná konštrukcia z tepelnotechnického hľadiska

Najväčší únik tepla v dome sa deje v smere zdola nahor, teda cez strechu. Preto sú najprísnejšie kritériá tepelného odporu kladené práve na strechy. V podkroviach, kde sa zvykla dávať tepelná izolácia iba medzi krokvy, zvyčajne 18 až 20 cm, je to teraz zložitejšie. Na splnenie tepelného odporu R = 6,5 m2.K/W (respektíve R = 9,9 m2.K/W) je po roku 2020 potrebná hrúbka izolácie okolo 25 cm (respektíve 40 cm). To znamená, že izolácia medzi krokvami nie je postačujúca a je potrebné uložiť aj dodatočnú izoláciu pod krokvy alebo nad krokvy, alebo v prípade neobytného podkrovia na strop prízemia.

Zateplenie strechy

Pri šikmých strechách sa ako izolácia používa najčastejšie minerálna vlna, ktorá zároveň tvorí akustickú izoláciu a ukladá sa medzi krokvy alebo pod ne. Ďalším a tiež najvhodnejším riešením je uložiť izoláciu nad krokvy. V tomto prípade nevznikajú v skladbe strechy žiadne tepelné mosty a izolácia neuberá z vnútorného priestoru podkrovia. V súčasnosti sú výhodným (i keď finančne náročnejším) riešením nadkrokvové izolácie z tvrdenej PIR peny. Ako už bolo spomenuté, ak je podkrovie neobytné, riešením je aj zateplenie stropu najvyššieho podlažia.

Izolácia strechy rovnako ako pri fasáde musí tvoriť uzavretý tepelnoizolačný obal  bez tepelných mostov. Preto je dôležité, aby bol priestor v prípade uloženia izolácie medzi krokvami úplne vyplnený izoláciou. Z vonkajšej strany chráni izoláciu krytina a poistná hydroizolačná fólia. Rovnako dôležitá je z vnútornej strany uložená parozábrana, teda fólia, ktorá zabraňuje vnikaniu vlhkosti do tepelnej izolácie z interiéru.

Pri plochých strechách je síce uloženie izolácie jednoduchšie, ale hrúbka izolácie sa takisto zväčšila zo zvyčajných 15 cm na 25 cm (v období 2016 – 2020) a 40 cm (po roku 2020). Ploché strechy sa zatepľujú najčastejšie minerálnou vlnou, penovým alebo extrudovaným polystyrénom, prípadne pomocou PIR. Aj v skladbe plochej strechy je dôležitá ochrana tepelnej izolácie z vrchnej strany hydroizoláciou a z interiéru parozábranou.

Hrúbka tepelnej izolácie

Výpočet celkového tepelného odporu konštrukcií, výpočet mernej potreby tepla na vykurovanie a hodnotenie energetickej hospodárnosti budovy sú  súčasťou projektu pre stavebné povolenie alebo projektu rekonštrukcie, takže hrúbku izolácie vám navrhne projektant. Potrebnú hrúbku si orientačne viete vypočítať aj zo vzťahu:

d = R.λ [m],

kde

d – hrúbka vrstvy izolácie [m]

R – tepelný odpor izolácie [m2K/W]

λ – súčiniteľ tepelnej vodivosti izolácie [W/mK]

Požadovanú hrúbku izolácie pre bežnú strechu vypočítame po dosadení za R = 9,9 m2.K/W (tepelný odpor platný v súčasnosti pre strechy) a λ je súčiniteľ tepelnej vodivosti v jednotkách W/m.K, ktorý bežne udávajú výrobcovia tepelných izolácií.

Neoplatí sa šetriť na hrúbke izolácie, cena práce tvorí väčšiu časť z ceny realizácie ako cena materiálu.

Druhy tepelných izolácií

Pri výbere tepelnej izolácie na zateplenie domu nie je hrúbka jediným dôležitým parametrom. Výrobcovia tepelných izolácií udávajú hodnotu súčiniteľa tepelnej vodivosti λ. Čím je jeho hodnota nižšia, tým lepšie materiál izoluje. Štandardne sa používajú tepelné izolácie s hodnotami súčiniteľa tepelnej vodivosti 0,039 až 0,040 W/(m.K). Na trhu sú už ale napríklad minerálne vlny s hodnotami 0,036 W/(m.K), polystyrény s hodnotami okolo 0,031 W/(m.K), či izolácie z tvrdenej PIR peny s hodnotami λ = 0,022 W/(m.K).

Treba ale poznamenať, že každá izolácia je vhodná na iný účel. Navrhnúť vhodnú  tepelnú izoláciu je úlohou projektanta. Napríklad na pochôdzne ploché strechy sú vhodné stabilizované dosky z penového polystyrénu. Minerálna vlna zároveň pôsobí ako akustická izolácia v skladbe šikmej strechy, preto sa polystyrén do skladby šikmej strechy pri obytných podkroviach nepoužíva. Do suterénov a v miestach styku so zeminou (ale tiež na strechách) sa používa aj extrudovaný polystyrén.

Tvary strechy a spotreba energie

Potreba energie a energetická hospodárnosť budovy závisia aj od tvaru strechy, samozrejme, v kontexte s orientáciou budovy. Platí však, že plochá (prípadne pultová) strecha má menšiu ochladzovaciu plochu a tiež menej zložitých detailov a s tým súvisiacich tepelných mostov ako strechy zložitejších tvarov. Preto pri pasívnych domoch vidieť najčastejšie pultové a ploché strechy.

 

Spotreba-energie-graf-teplotechnicke-poziadavky-budovy

Strecha z hľadiska tepelnotechnických požiadaviek

Či už sa chystáte dom rekonštruovať alebo stavať nový, myslite na to, že strecha má veľký vplyv na potrebu energie na vykurovanie. Vplyv strechy na energetickú náročnosť závisí ako od jej tepelnoizolačných vlastností, tak aj od jej tvaru a percenta, ktorým sa podieľa na ploche teplovýmenného obalu domu. V zásade platí: čím jednoduchší tvar a väčší tepelný odpor, tým viac neskôr ušetríte na spotrebe energie.

Čo je dobré si zapamätať

  • Nielen novostavby, ale aj rekonštruované budovy musia spĺňať súčasné tepelnotechnické požiadavky.
  • Čím vyššia je hodnota tepelného odporu, tým lepšie materiál izoluje.
  • Čím je hodnota vodivosti nižšia, tým lepšie materiál izoluje.
  • Aj tvar strechy ovplyvňuje energetickú hospodárnosť budovy.

 

Podobné články

Komentáre

1 komentár. Leave new

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.