Je potrebné meniť krov, ak sa menia škridly?

je-potrebne-menit-krov-ked-sa-meni-skridla-drevene-tramy-detail

Vo všeobecnosti platí, že každú strechu by pred jej rekonštrukciou mal vidieť odborník, ktorý ju dôkladne prezrie a posúdi jednotlivé časti nosnej konštrukcie. Na základe poznania druhu a rozsahu poškodení a po posúdení náročnosti potrebných opráv sa určí, či sa pôvodný krov zrekonštruuje, alebo bude nutné pristúpiť k jeho výmene.

Najčastejšie príčiny poruchy krovov

Vlhkosť

Vlhkosť je najväčším nepriateľom strešnej konštrukcie. Do strešnej konštrukcie sa môže dostať zatekaním popri prestupových konštrukciách (komín, požiarny múr, strešné okno a pod.), priamo cez deravú alebo chýbajúcu strešnú krytinu, prípadne kondenzáciou vzdušnej vlhkosti na drevených konštrukčných prvkoch.

Vlhkosť následne pôsobí na drevenú konštrukciu, často steká do tesárskych spojov, pričom pri dlhodobej expozícii spôsobuje v nich hnilobné procesy a zníženie nosnosti postihnutej časti krovu.

Dreveny-krov-stary-tramy

Biologické vplyvy

Zmáčanie dreva a jeho následné presychanie vedie ku vzniku prasklín, ktoré sa stávajú vhodným miestom pre huby a drevokazný hmyz.

Preťaženie

Dlhodobé veľké zaťaženie pôsobiace na krov v spojitosti s jeho nesprávnym návrhom a zabudovaním nevhodných materiálov má za následok tvarové poškodenie nosnej konštrukcie strechy, ktoré vedie vo väčšine prípadov k zatekaniu a následne k ďalšiemu poškodeniu strechy a jej konštrukcie.

Vzhľadom na to, že v úvode sme vychádzali z úvahy, že pristupujeme k výmene strešnej krytiny, budeme uvažovať, že táto po jej správnej inštalácii bude perfektne fungovať. Bude dokonale chrániť drevenú konštrukciu krovu pred vlhkosťou vnikajúcou z exteriéru a dôsledne budú utesnené aj všetky prestupy strešnou rovinou. Aby nosná konštrukcia ešte dlhodobo slúžila svojmu účelu, všetky jej poškodené časti je potrebné vymeniť, prípadne bude potrebné pristúpiť k zosilneniu konštrukcie.

Zlý návrh konštrukcie, nesprávna realizácia, neodborné zásahy, použitie nekvalitného reziva, dodatočné zaťaženie, s ktorým sa pri návrhu a realizácii neuvažovalo, to všetko sú faktory, ktoré môžu spôsobiť priehyb strešnej konštrukcie, jej rozchádzanie alebo aj vychýlenie. Týmto poruchám možno predchádzať odstránením vonkajšieho zaťaženia, zosilnením kritických konštrukčných prvkom za pomoci drevených alebo oceľových príložiek, výmenou kritických prvkov, podoprením, pridaním ďalšieho nosného prvku, ktorý roznesie zaťaženie.

Rozchádzanie krovu býva zapríčinené nedostatočným alebo chýbajúcim kotvením v priečnom smere. Oprava preto spočíva v dodatočnom kotvení konštrukcie alebo pridaním ďalšieho nosného prvku zlepšujúceho únosnosť. Všetky tieto zásahy do nosnej konštrukcie strechy je nutné zveriť do rúk odborníkov.

Preťaženie strechy sa spája s ďalšími poruchami. Často je spojené so zatekaním do podstrešných priestorov a následným napadnutím drevenej konštrukcie hubami, čo vo finále vedie k deštrukcii strechy. Liekom na tento problém sa zdá byť použitie ľahkej strešnej krytiny, napríklad plechovej. Strechu však musí vidieť vždy odborník a posúdiť jej stav, nakoľko krov nezaťažuje len hmotnosť strešnej krytiny, ale do úvahy je nutné brať aj zaťaženie vetrom a snehom.

Poškodenie hnilobou, hubami a drevokazným hmyzom

Drevokaz slzivý (drevomorka domáca) lat. Serpulalacrymans je, popri iných hubách, veľmi obávaným biologickým škodcom drevených konštrukcií. Má hnedastú farbu a na okrajoch biele škvrny. Huba sa šíri aj cez iné materiály, ako je murivo pomocou vegetatívnych vlákien tzv. rhizomorf a môže pomerne rýchlo napadnúť celý objekt, resp. viacero objektov radovej zástavby. Môže rásť a šíriť sa pomerne nepozorovane a keď jej prítomnosť zistíme, býva už väčšinou neskoro. Ideálnym prostredím sú pre ňu nepravidelne obývané objekty, ktoré sú pomerne málo vykurované a vetrané (chaty a chalupy).

Drevo napadnuté drevokazom slzivým stráca v priebehu pomerne krátkej doby svoju pevnosť a rozpadá sa. Napadnuté drevo sa odporúča zlikvidovať spálením alebo ako nebezpečný odpad. Pri väčšom rozsahu napadnutia konštrukcie sa musí pristúpiť k jej celkovej výmene. Tiež sa odporúča skontrolovať aj murivo, pretože i tam by sa huba mohla vyskytovať.

Poškodené drevo sa odporúča odrezať aspoň jeden meter od viditeľného napadnutia. Strešnú konštrukciu je vhodné ošetriť mikrovlnným ohrevom, ktorý spočíva v hĺbkovom zahriatí postihnutých konštrukcií na teplotu 65 až 120°C. Pri teplote 25°C totiž drevomorka zastavuje svoj rast, pri teplote nad 40°C odumiera a pri teplote nad 55°C dochádza k rozkladu bielkovín, z ktorých je zložená. Možno použiť aj chemickú ochranu, ktorá je však veľkou záťažou pre životné prostredie.

K sanácii drevomorky  domácej je nutné pristupovať komplexne, nestačí ju iba zlikvidovať, je nutné odstrániť príčiny kontaminácie (vlhkosť), aby sa jej výskyt neopakoval.

Drevokazný hmyz

Odhaliť drevokazný hmyz v prvotnom štádiu napadnutia nie je pre amatéra jednoduché. To, že niečo nie je v poriadku, zistíme až v momente, keď zbadáme poškodenie voľným okom, prípadne, ak v noci počujeme ako nevítaní návštevníci maškrtia krov našej strechy. Dôkazom takejto hostiny býva aj kôpka pilín. Čo robiť v takomto prípade? Upokojujúcou informáciou pre vás môže byť, že na rozdiel od poškodenia dreva hubami, poškodenie drevokazným hmyzom spôsobuje oveľa menšie škody.

cervotoc-drevo-struktura-drevokazny-hmyz

Napadnuté drevo si zachováva svoju pôvodnú štruktúru, jednotlivé prvky sa teda nezničia úplne. Len v ojedinelých prípadoch dochádza aj k porušeniu statiky drevenej konštrukcie. Dokonca aj opatrenia na odstránenie škodcov a škôd nimi napáchaných je jednoduchšie.

Červotoč je v našich končinách najčastejšie sa vyskytujúci drevokazný hmyz. Tento rod má viacero druhov, napríklad červotoč prúžkovaný (Anobiumpunctatum) alebo červotoč umrlčí (Anobiumpertinax), ktorému dala meno povera súvisiaca s jeho výskytom a smrťou. Chrobáky sú asi 5 mm veľké a majú hnedú alebo čiernu farbu. Dôkazom výskytu červotoča sú drobné okrúhle výletové dierky, s priemerom asi 1,5 mm, cenené mnohými zberateľmi starožitného nábytku. Zaujímavosťou je, že drevo s týmito výletovými otvormi už spravidla nie je červotočom napadnuté.

Drevokazné červotoče spôsobujú škody najmä na starom nábytku, v drevených výrobkoch, v podlahách, v obložení stropov a stien. Vyžadujú si vlhkosť dreva 10 až 50 % a teplotu v rozmedzí 15 až 28 °C. Ich generačný cyklus trvá dva až tri roky. Larvy červotoča vyhrýzajú svoje chodbičky s priemerom maximálne 2 mm na skrytých miestach bez viditeľných príznakov na povrchu.

Fuzáč krovový (Hylotrupesbajulus) čes. tesaříkje ďalším často sa vyskytujúcim škodcom. Je to pomerne veľký chrobák, ktorého dospelé jedince majú veľkosť 8 až 29 mm a sú sfarbené dohneda so svetlejšími oválnymi škvrnami na krovkách. Vyžadujú si vlhkosť dreva 12 až 60 % a teploty 10 až 38 °C. Škodcami sú, podobne ako u červotoča, biele larvy, ktoré sú však dlhé 20 až 22 mm. V prvopočiatkoch nie je možné činnosť fuzáča pozorovať, nakoľko povrch dreva nie je viditeľne poškodený. Výletové otvory majú oválny tvar a v porovnaní s výletovými otvormi červotoča, sú oveľa väčšie. Generačný cyklus fuzáča trvá 2 až 5 rokov. Fuzáčnapáda predovšetkým konštrukcie krovov alebo nosné trámy stropov.

Obaja títo škodcovia narušujú drevené konštrukcie len po ich obvode. Poškodenia možno teda spravidla osekať bez vplyvu na statiku konštrukcie a následne ošetriť príslušným insekticídnym prípravkom, ktorý zabráni prípadnému ďalšiemu napadnutiu a poškodeniu dreva. V poslednom období sú k dispozícii metódy, ktoré nie sú pre životné prostredie takou záťažou ako chemické prostriedky a fungujú na princípe dlhodobého ohrevu drevenej konštrukcie.

Ak je poškodenie hnilobou, hubami a drevokazným hmyzom len miestne a nie veľmi rozsiahle, možno postihnuté časti krovu odrezať a nahradiť zdravým rezivom. Poškodené trámy odrezávame s dostatočnou rezervou, aby nedošlo k dodatočnému napadnutiu škodcom. Latovanie sa vymieňa vždy, nakoľko nebýva zhoda v požadovanom rozostupe latovania. Okrem toho, požiadavky na prevetrávanie strešného plášťa si dnes vyžadujú latovanie s väčšou výškou laty, ako tomu bolo v minulosti.

Najvhodnejším riešením je výmena poškodeného prvku za identický, prípadne náhrada časti prvku. Spoje medzi pôvodnou a novou časťou sa robia preplátovaním a zaistením svorníkmi, prípadne doplnením tzv. bulldogmi. Do úvahy prichádza aj zlepenie častí špeciálnymi živicami alebo použitie špeciálnych oceľových spojok. Ak nemáme veľké požiadavky na estetické riešenie spojov, je možné použiť drevené alebo oceľové príložky.

Poškodené a opravené trámy je dôležité ošetriť vhodným spôsobom, napr. mikrovlnným žiarením, v nevyhnutných prípadoch chemickým náterom.

Na záver

Pri posudzovaní stavu krovu je nutné skontrolovať spoje tesárskych konštrukcií, miesta, ktoré sú ohrozené zatekaním (napr. okolo komína a pri prestupoch strešnou rovinou) a miesta, ktoré sú zle vetrané.

Ak do strechy nezatekalo, nevidíme prejavy poškodenia, ak konštrukcia nie je napadnutá hubami a drevokazným hmyzom, bude postačovať len výmena latovania a krov bude slúžiť ešte dlhý čas. Latovanie, slúžiace na upevnenie krytiny, sa pri rekonštrukcii strechy vymieňa vždy, nakoľko nebýva zhoda v požadovanom rozostupe latovania. Okrem toho, požiadavky na nosnosť lát si dnes vyžadujú latovanie s väčšou výškou laty, ako tomu bolo v minulosti. Naviac, do konštrukcie strešného plášťa pribudla v posledných desaťročiach prevetrávacia vrstva, ktorej výška je vymedzená kontralatami požadovaného prierezu.

V prípade rozsiahlejšieho napadnutia krovu drevokazným hmyzom alebo hubami, prípadne pri zistení veľkého preťaženia nosnej konštrukcie, je nutné pristúpiť k rozsiahlejšiemu zásahu a sanovať celý objekt. Pri voľbe metódy je nutné poradiť sa s odborníkom, pričom treba brať do úvahy viacero hľadísk:

  • ekonomické = „čo dovolí peňaženka“
  • technické – posúdenie možností, ktoré nám poskytuje samotná stavba
  • environmentálne – posúdenie vplyvu prostredia z hľadiska ekológie, ale aj z hľadiska rizika opätovného napadnutia.

Ak sú tesárske práce na krove vykonané bezchybne, životnosť krovu je veľmi dlhá. Zabezpečiť a predĺžiť ju môžeme pravidelnou kontrolou celej drevenej nosnej konštrukcie.

V špeciálnom prípade – pri krovoch historicky cenných budov, je potrebné k rekonštrukcii, s ohľadom na kultúrne dedičstvo našich predkov, pristupovať mimoriadne citlivo a vždy uprednostniť možnosť rekonštrukcie pred výmenou.

Čo je dobré si zapamätať

  • K výmene krovu v súvislosti s výmenou strešnej krytiny pristupujeme len vo veľmi výnimočných prípadoch.
  • Najväčším nepriateľom drevenej konštrukcie strecha je vlhkosť, ktorá následne môže zapríčiniť napadnutie dreva hnilobou a drevokazným hmyzom.
  • Drevenú konštrukciu napadnutú hnilobným procesom a drevokazným hmyzom možno zachrániť, predovšetkým pri historických stavbách je to nesmierne dôležité.
  • Akékoľvek opatrenia proti hnilobe a drevokaznému hmyzu je potrebné riešiť s ohľadom na ochranu životného prostredia.

Anketa

Poznáte škridlu so zabudovanými solárnymi článkami a uvažujete o solárnom systéme na vašej streche?

Podobné články

Komentáre

Nekomentované

  • Dobrý deň prajeme, mám takú otázku , je potrebné pod keramické škridle dávať izolačné fˇolie? Strecha je staršieho dáta ale je v poriadku a naši predkovia nedávali nikdy fˇolie a nezatekalo. Ďakujem

    Odpovedať
    • Dobrý deň, pokiaľ je vaša strecha funkčná, nemusíte sa púšťať do jej rekonštrukcie len preto, aby ste do nej namontovali aj fóliu poistnej hydroizolácie. Ak by ste však pristúpili k rekonštrukcii strechy, montáž poistnej hydroizolácie odporúčame, nakoľko výrazne zlepší hydroizolačné parametre strechy. V prípade dodatočného vybudovania obytného podkrovia je montáž poistnej hydroizolácie nevyhnutnosťou. S pozdravom, tím Krytina.sk

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.