Čo so starou strechou a môžem materiál recyklovať?

Pokiaľ je naša dosluhujúca strešná krytina natoľko zdevastovaná, že ju musíme neustále opravovať, pričom náklady na opravu (ale aj škody, ktoré nám spôsobila, napr. zatekajúca voda) sú už neúnosné, musíme si položiť zásadnú otázku: má zmysel ju ešte plátať, zliepať či zachraňovať za každú cenu? Alebo urobíme zásadný krok a vymeníme ju za novú, krajšiu, kvalitnejšiu a plne funkčnú, nech máme zase na dlhé roky pokoj? Nová je predsa nová. Ale riešiť musíme nielen to, aká bude nová, ale aj to, kam s tou starou.

Materiály

Pokiaľ meníme plech za plech a škridlu za škridlu, pokračujeme prakticky akoby vo vychodených šľapajách, a teda nutnosť výmeny krytiny ešte nemusí znamenať nutnosť výmeny drevenej konštrukcie celého krovu. Aj keď si dovolíme tvrdiť, že krov postavený pred rokom 1989 určite nemal kontralaty. V minulosti sa totiž kontralaty u nás nepoužívali, pretože sa pod krytinu nedávali ani poistné fólie (membrány) proti prípadnému zatekaniu. V minulosti bolo všetko akési jednoduchšie. Nielenže sme na záhrade šampónovali auto či spaľovali rôzny komunálny odpad, ale nerobili sme si ani ťažkú hlavu s vývozom odpadu na divoké skládky do lesa, či na okraj potoka. A tam často končili aj porozbíjané škridly alebo strhnuté plechy.

V zásade si ale povedzme, že napriek tomu, že strešné krytiny zvykneme deliť na betónové, pálené, plechové či bitúmenové, resp. na ťažké a ľahké, z pohľadu likvidácie odpadu si materiály v tejto téme rozdelíme na recyklovateľné a nerecyklovateľné, a na bezpečné a nebezpečné. Medzi tie druhé patria predovšetkým eternitové strechy – v minulosti na Slovensku veľmi obľúbené. Azbestocementové krytiny ale obsahujú azbest, ktorý, ako je dnes všeobecne známe, je nebezpečná látka, doslova tichý zabijak, a manipulovať s ním by mali len odborníci.

Bezpečné verzus nebezpečné

S bezpečnými materiálmi môžeme voľne narábať. Takže výmenu strešnej krytiny z betónu, pálenej hliny, plechu a bitúmenu vieme realizovať aj svojpomocne. Ak hovoríme o svojpomoci, znamená to, že výmenu nemusí zo zákona realizovať odborne spôsobilá osoba s osvedčením. Jedným dychom však dodávame, že neodporúčame takéto odborné práce realizovať vysloveným laikom a ľuďom, ktorí sa v živote na takýchto prácach nezúčastnili, dokonca ani ako pomocníci. Každé remeslo si totiž vyžaduje skúsenosti, znalosti a fortieľ. Ak by sa laik (ako to často čítame aj v internetových diskusiách, kde sa laici zaujímajú o to, na koľko by ich vyšla svojpomocná výstavba domu, zateplenie či výmena krytiny) pustil svojpomocne do stavby novej strechy, už po prvej búrke by mohol svoju odvahu oľutovať. V princípe si ale povedzme, že tieto materiály nepodliehajú žiadnemu špeciálnemu režimu.

Inak je to už ale s azbestocementovými krytinami, ktoré boli v minulosti na Slovensku mimoriadne obľúbené. Aj dnes ešte vidíme tisíce takýchto striech na rodinných domoch, garážach, humnách či priemyselných objektoch. Takisto čakajú na svoju výmenu, ale túto smú zrealizovať len certifikované firmy (osoby), pretože stavebné materiály obsahujúce azbest boli Vyhláškou č. 284/2001 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov zaradené do kategórie „nebezpečný odpad“. Dnes však už platí Vyhláška č. 365/2015, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.

Nemá teda ani zmysel popisovať, ako takáto výmena strechy prebieha, pretože ju smie realizovať len úzky okruh oprávnených osôb, ktoré spravidla riešia v rámci zákazky aj odvoz nebezpečného odpadu na špeciálnu skládku. V prípade azbestocementovej krytiny si povedzme len toľko, že pokiaľ nejde vyslovene o vlnovku, existuje technológia (na Slovensku bežne využívaná), vďaka ktorej sa stará azbestocementová krytina vôbec nedemontuje, a teda ani nelikviduje. Iba sa preliepa špeciálnymi bitúmenovými pásmi, takže na streche môžeme mať za 2 dni namiesto eternitu asfaltový šindeľ.

Začnime odzadu: Nebezpečný odpad (demontovaný azbestocement) rieši za nás certifikovaná firma, ktorá má ako jediná oprávnenie narábať s nebezpečným odpadom. Nemalo by nám ani len napadnúť čo i len z malej šopy azbestocement svojvoľne strhnúť a niekde zakopať, poprípade zasypať!

Pokiaľ ide o ostatné, teda nie nebezpečné materiály, tie by mali skončiť na skládke. V zmysle Zákona o odpadoch č. 79/2015 dnes obce zriaďujú tzv. zberné dvory, kde riešia komunálny odpad a jeho ekologickú likvidáciu. Čiže na skládke asi skončí starý asfaltový šindeľ či inak modifikované bitúmenové pásy. A takisto plechová krytina, pretože kovy sú jednoznačne určené na recykláciu.

Zvyšky betónovej a pálenej krytiny ale nemusia skončiť na verejnej skládke. Nielen kvôli cene likvidácie a prepravných nákladov, ale aj kvôli tomu, že takýto materiál sa môže recyklovať a použiť buď pre vlastnú potrebu, alebo ponúknuť na recykláciu niekomu „za odvoz“. Bežne sa (spolu s inými „búračkovými“ materiálmi) dáva rozlámaná škridla pod chodníky, dlažby, terasy, základové dosky novostavieb a pod., pretože sa veľmi dobre zhutňuje a takýto podklad časom neklesá. Keramická krytina sa inak zväčša drví na antuku pre športoviská, drvená betónová sa využíva ako kamenivo.

Zvyšky starej škridly a strešných doplnkov môžete šikovne využiť na dekoráciu záhrady. Máme pre vás zopár tipov v tomto článku.

V princípe si ale povedzme, že či už skončí materiál zo strechy na skládke (kde ho ekologicky zlikviduje správca), alebo u nás v záhrade (kde ho ekologicky zlikvidujeme alebo zrecyklujeme my), je to obrovský krok vpred pred riešením, ktoré bolo časté v minulosti, teda keď sme na kraji lesa v blízkosti obcí nachádzali haldy odpadu. A nielen stavebného.