Infografika: Skladba strešného plášťa šikmej strechy

Infografika-Skladba-stresneho-plasta-sikmej-strechy

Skladba strešného plášťa priamo súvisí s funkčným riešením domu. Pokiaľ má dom obytné podkrovie, strešný plášť riešime ako zateplený. Pokiaľ je podkrovie neobytné, strešný plášť zatepľovať nepotrebujeme. Domov so zatepleným podkrovím sa však v súčasnosti u nás stavia určite menej než jednopodlažných bungalovov. Má teda zmysel venovať priestor aj skladbe zatepleného strešného plášťa? Určite áno. Domy s obytným podkrovím ponúkajú množstvo výhod a karta sa môže veľmi skoro obrátiť.

Pohľad do histórie

Až do polovice 20. storočia boli domy s obytným podkrovím na Slovensku viac-menej bielou vranou. Až 50. a 60. roky 20. storočia priniesli tzv. manzardky, ktoré predstavovali prvé masové (aj keď iba čiastočne) zobytnené podkrovia u nás. Obývať manzardky však bolo skôr trestom. Keďže stavebníci v tom čase nevedeli veľa o izolovaní strešného plášťa, v lete teplota v nich presahovala aj 35 °C a v zime sa nedali prakticky vykúriť.

Druhá masívna vlna obytných podkroví prišla na Slovensko po roku 1989. Katalógové domy s obytným podkrovím uchvátili slovenských stavebníkov. Tento raz už verejnosť preberala nielen zahraničné vzory, ale aj zahraničné know-how, takže v 90. rokoch sme sa už dozvedali, že pod strešnú krytinu by mala ísť špeciálna fólia (membrána), že tepelná izolácia by mala mať hrúbku minimálne 16 cm a že pod ňou by sa mala nachádzať parozábrana. V tom čase platila na Slovensku technická norma stanovujúca minimálny tepelný odpor takéhoto strešného plášťa na R = 4,9 m2.K/W. V tom období to vôbec nebol zlý parameter. Veľa sa však ešte v tom čase nehovorilo o tepelných mostoch a o nebezpečenstve prehrievania podkrovia.

Nové trendy

Technický pokrok však stále napreduje. Tak, ako sa nám mení klíma, ako sa míňajú fosílne palivá, tak sa čím ďalej, tým viac skloňuje vyšší tepelný odpor (R), nižší súčiniteľ prechodu tepla (U), eliminácia tepelných mostov, nízke energetické nároky budov, vyšší komfort bývania a prijateľná tepelná pohoda, a to za stále nižšie prevádzkové náklady. Za necelých 30 rokov urobilo Slovensko obrovský krok dopredu a parametre našich stavieb sa približujú parametrom budov v krajinách na západ od nás, ktoré však takisto postupne sprísňovali svoje normy. Pokiaľ nám pred 20 rokmi postačovala hrúbka minerálnej vlny cca 16 cm, dnes je to až 40 cm. V súčasnosti prichádzajú na náš trh stále nové izolačné materiály (napr. dosky z tvrdenej polyuretánovej peny, ktoré sa kladú nad krokvy) a s nimi aj alternatívne variantné riešenia skladby strešného plášťa.

Skladba strešného plášťa nad neobytným podkrovím

Pokiaľ sa rozhodneme pre dom s neobývaným podkrovím a povezieme sa na súčasnej vlne tzv. bungalománie, nutnosť zateplenia strešného plášťa odpadá, pretože v takomto prípade sa tepelná izolácia presúva zo strechy do stropu prízemia. Ako je zrejmé aj z obrázka, skladba strešného plášťa je (na rozdiel od zatepleného strešného plášťa) oslobodená od tepelnej izolácie, parozábrany a, samozrejme, roštu so sadrokartónom.

Skladba strešného plášťa nad obytným podkrovím

Najskôr si predstavme čistú klasiku, teda strešný plášť zateplený minerálnou vlnou. V súčasnosti platia nové minimálne požiadavky na tepelný odpor strešného plášťa (R = 9,9 m2.K/W). Preto by sme minerálnu vlnu mali nanášať v hrúbke až 40 cm a minimálne v 2 vrstvách. Prvú medzi krokvy, druhú pod krokvy. Mimoriadne dôležité je dodržať aj vzduchové prevetrávacie medzery. Cez hornú (3 cm) by mal kontinuálne prúdiť vzduch smerom nahor tak, aby sa prípadná vlhkosť z izolácie mala kam odpariť. S tým, samozrejme, súvisia aj odvetrávacie škridly – tie je nutné zakomponovať do strešnej krytiny. Zvlášť pozorní by sme mali byť aj pri použití fólií. Parozábrana musí byť aplikovaná v zmysle predpisu výrobcu. Všetky kotviace body do konštrukcie je nutné prelepiť na to určenou páskou. Membrána, naopak, musí byť položená tak, aby prepúšťala vlhkosť smerom nahor.

Najprogresívnejšie sú v súčasnosti nadkrokvové izolácie na báze PIR. Predstavujú najnovšie trendy v zatepľovaní ako šikmých, tak aj plochých striech. Ide o celoplošnú izoláciu z tvrdenej polyuretánovej peny. PIR materiály, ktoré nahradili PUR, vynikajú okrem iného tým, že majú vysoký tepelný odpor už pri minimálnej hrúbke. Keďže sa kladú celoplošne nad krokvy, prakticky eliminujú tepelné mosty. Okrem odlišnej štruktúry je hlavný rozdiel medzi týmito dvoma materiálmi v tom, že PIR má zvýšenú odolnosť proti ohňu, vyššiu rozmerovú stabilitu a ešte lepšie izolačné vlastnosti ako PUR. PIR izolácie môžeme kombinovať aj s izoláciou medzi krokvami (napr. ak rekonštruujeme už zateplený strešný plášť). Priam ideálna je PIR nadkrokvová izolácia tam, kde chceme zachovať viditeľnú trámovú konštrukciu podkrovia.

Majú domy so zatepleným podkrovím ešte perspektívu?

Ako sme napísali už v úvode (a nasvedčujú tomu aj internetové diskusie), bungalovy sú teraz „in“. Na malých pozemkoch s výmerou sotva 4 áre sa dnes často stavajú bungalovy s úžitkovou plochou 180 m2. Pokiaľ by sa stavebníci rozhodli pre spálne v zateplenom podstreší, mohli by uvedenú výmeru dosiahnuť zastavaním max. 110 m2. Ale kyvadlo sa – ako vždy – vracia späť. Stále drahšie stavebné pozemky nás zákonite budú nútiť racionálnejšie manipulovať so životným priestorom. Možno už o 5 rokov budú v novovznikajúcich štvrtiach pribúdať najmä novostavby s obytným podkrovím, pretože sú jednoducho výhodnejšie. A nielen cenovo. V každom prípade si však pri porovnaní komfortu bývania v súčasných podkroviach a niekdajších manzardkách môžeme vďaka súčasnej skladbe strešného plášťa povedať len jediné: je to nebo a zem.

Skladba šikmej strechy bez zateplenia

  1. strešná krytina na latách alebo debnení
  2. kontralaty (+ horná vzduchová medzera)
  3. podstrešná hydroizolačná fólia
  4. krokva

Skladba šikmej strechy so zateplením medzi a pod krokvy

  1. strešná krytina na latách alebo debnení
  2. kontralaty (+ horná vzduchová medzera)
  3. podstrešná difúzna hydroizolačná fólia (membrána)
  4. krokva
  5. hlavná tepelná izolácia – minerálna vlna (medzi krokvami)
  6. prídavná tepelná izolácia – minerálna vlna (pod krokvami)
  7. parozábrana
  8. rošt (+ dolná vzduchová medzera)
  9. sadrokartón

Skladba šikmej strechy so zateplením nad krokvy (alternatívne nad a medzi krokvy)

  1. strešná krytina na latách
  2. kontralaty
  3. podstrešná difúzna hydroizolačná fólia (membrána)
  4. celoplošná PUR/PIR izolácia (difúzne otvorená)
  5. vzduchotesná fólia
  6. krokva
  7. pôvodná minerálna vlna medzi krokvami
  8. parozábrana
  9. rošt (+ dolná vzduchová medzera)
  10. sadrokartón

Plusy stavby s obytným podkrovím (zatepleným strešným plášťom)

  1. Je investične výhodnejšia než klasický bungalov s porovnateľnou výmerou, pretože staviame menšiu základovú dosku a menšiu strechu
  2. Dom s menším pôdorysom znamená menšiu zastavanú plochu.
  3. Nižšie energetické nároky, a teda aj nižšie prevádzkové náklady.
  4. Jednoduché a čitateľné oddelenie dennej a nočnej zóny domu.

Mínusy stavby s obytným podkrovím

  1. Chodenie hore schodmi nemusí vyhovovať starším členom domácnosti, chorým a už vôbec nie imobilným.
  2. Matka nemusí mať prehľad o činnosti detí v detských izbách na poschodí, nemôže dohliadať na učenie a pod.
  3. Miestnosti so šikmými stenami poskytujú limitovaný priestor pre šatníkové skrine.
  4. Pobyt v podstreší neposkytuje taký kontakt s okolitou prírodou, ako je to pri pobyte v izbách na prízemí – najmä, ak tie majú francúzske okná smerujúce na terasu.

Čo je dobré si zapamätať

  • Strecha je jeden ucelený stavebný systém, a preto nesmieme podceniť jej výstavbu ani žiaden jej detail.
  • Čím je strecha zložitejšia/členitejšia, tým je náročnejšia na dokonalé zvládnutie detailov.
  • Strecha musí byť dobre odvetraná a nie je dobré, ak boli prerušené prevetrávacie medzery, pretože prípadná (napr. nakondenzovaná) vlhkosť sa v takom prípade nemá ako odpariť z konštrukcie.
  • Nikdy nesmieme nahrádzať fólie na pohľad podobnými materiálmi, ani ich vzájomne zamieňať, ani stranovo obracať.
  • Pozor na tepelné mosty – niektorí výrobcovia ponúkajú aj špeciálne parozábrany s tepelnou, parotesnou a reflexnou účinnosťou (3 v 1), ktoré pomáhajú tepelné mosty eliminovať.
  • Minerálnu vlnu ako tepelnú izoláciu kladieme minimálne v 2 vrstvách.
  • Strešné okná kupujeme zásadne značkové, pretože majú v balení všetky prvky korešpondujúce so správnou inštaláciou.
  • Strešné okno pôsobí ako šošovka, a preto starostlivo uvážme, či ho budeme dávať aj na južnú a západnú strechu.
  • Realizáciu strešného plášťa najlepšie zvládajú profesionáli – je dobré nechať to na nich.

Podobné články

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.