Osamostatniť sa a hľadať si novú strechu nad hlavou v developerskej štvrti alebo si radšej vytvoriť v rodičovskom dome novú bytovú jednotku formou nadstavby? Prečítajte si, čo vziať do úvahy, ak si aj vy kladiete túto otázku.
Na rovinu si povedzme, že všetko má svoje za aj proti. Nadstavba domu, teda vytvorenie ďalšieho podlažia nad už existujúcim, prináša isté komplikácie. No je i obrovskou príležitosťou prehodnotiť v rámci prestavby aj celý pôvodný objekt, zefektívniť jeho prevádzkové náklady, zatepliť ho a dať mu nový – súčasný – šat. Ide však o pomerne náročnú operáciu, ktorá si vyžaduje stavebné povolenie, a teda aj projektovú dokumentáciu od architekta/projektanta. A nemali by sme zabudnúť ani na ďalšiu dôležitú osobu – stavebný dozor, ktorý nielenže bude garantovať správnosť stavebných postupov, ale môže na seba zobrať aj úlohu človeka, ktorý – samozrejme, za odmenu – za nás absolvuje tortúru spojenú s vybavením stavebného povolenia.
Celkové riešenie a výber materiálov
Toto je úloha pre profesionála. Celý objekt môže architekt/projektant poňať ako novostavbu alebo spôsobom, ktorý nepoprie dimenzie pôvodného objektu a nadstavbu bude riešiť ako priznanú – či už farebnou zmenou, fasádnym obkladom, alebo trebárs použitím priznaných ľahkých sendvičových konštrukcií. Obe riešenia majú svoje čaro. Pred rokom 1989 nebol s výberom stavebného materiálu veľký problém – buď tehla, alebo škvarobetón (tzv. kváder). Aj strešné krytiny sme porátali na prstoch jednej ruky. Dnes je materiálov podstatne viac, čo mnohým dokáže pekne zamotať hlavu. Ale v princípe platí, že nie je ani také dôležité, či to bude tehla, pórobetón alebo suchý proces, ako skôr to, aby boli stavebné prvky kvalitné a zapracované absolútne profesionálne. Teda nie tak, ako poradí sused, ktorý si staval dom pred 40 rokmi, keď sa medzi tehly dávali 3 až 4 cm malty.
Riziko prehrievania podkrovia
Nechajme na architekta/projektanta, aby citlivo posúdil možnosti prestavby a navrhol nám moderný dom s modernou strechou, s otvorenými výhľadmi na blízky lesopark či vzdialenejšie kopce. S oknami v podkroví však opatrne, aby sa neprehrievalo. Práve problematika prehrievania podstrešných priestorov býva najväčšou slabinou mnohých prestavieb aj napriek tomu, že samotný strešný plášť je kvalitne zaizolovaný. Klimatizácia, s ktorou dnes všetci automaticky kalkulujú, predstavuje náklady navyše. Vedeli ste, že chladenie objektu je približne dvakrát také drahé ako jeho vykurovanie? Premýšľajte preto radšej nad dômyselným tienením a dvakrát si rozmyslite, aké okná (a či vôbec) dáte na južnú a západnú časť strechy. Určite počítajte s nákupom a inštaláciou tieniacej techniky, ktorá bude veľkým pomocníkom nielen počas letných horúčav.
Výber strešnej krytiny
Najskôr vyvráťme jeden mýtus, ktorý často šíria výrobcovia ľahších krytín – ťažšie krytiny nie sú vhodné na rekonštrukcie striech a nadstavby. Dôležité je stanovisko statika. Ten posúdi, aké krytiny a za akých podmienok možno použiť. Potom príde na rad vaše rozhodovanie a výber z viacerých možností. Tak teda akú? Nuž, použite takú krytinu, ktorá je kvalitná a spĺňa vaše estetické očakávania – veď strecha je piatou fasádou domu. No zároveň nech zbytočne nevytŕča, organicky zapadne do okolitej zástavby a nech si môžete kúpiť napríklad okrem základnej škridly a hrebenáčov aj bežný doplnkový sortiment, ako sú polovičné škridly, tzv. krajovky, snehové zábrany, sneholamy, prechodové prvky na antény, kanalizáciu a kotly alebo zábrany proti vniknutiu vtáctva, ktoré si rado robí skrýše v zateplení.
Tak ako v prípade iných profesionálnych riešení, ani pri streche sa neoplatí šetriť na nesprávnom mieste.
Zváženie pridanej hodnoty v podobe výroby elektriny
Neoddeliteľnou súčasťou striech po rekonštrukcii sa stávajú fotovoltické panely, hoci mnoho ľudí má výhrady voči ich vzhľadu. Výrobcovia strešných krytín dnes ponúkajú riešenie 2 v 1, čiže spájajú strešnú krytinu s fotovoltickými článkami. Solárne články sú integrované do jednotlivých škridiel tak, že ich vzhľad sa zhoduje so strešnou krytinou. Tým investor získa strechu so strešným plášťom, ktorý zabezpečuje pôvodnú estetickú i ochrannú funkciu krytiny na celej ploche strechy, a zároveň strechu schopnú produkovať zelenú energiu. Spoľahnúť sa pritom môžete nielen na špičkový výkon systému, ale aj na garantovanú životnosť 20 rokov.
Oplatí sa to vôbec?
Načrtli sme tému peňazí. Ak necháme bokom otázku úskalia dvojgeneračného bývania, zostáva už len tá posledná: Nie je lacnejšie a účelnejšie nechať rodičov samých v ich pôvodnom dome a postaviť si niekde inde vlastný bungalov? Mali by sme si uvedomiť, že všetko so všetkým súvisí. Nejde len o vybudovanie nového domu. Okolo novostavby vždy treba vyriešiť chodníky, parkové úpravy, oplotenie či brány a pod., čo spravidla prichádza na rad až vtedy, keď sme už vyčerpali všetky peniaze, takže si narýchlo ešte nejakých 10-tisíc kdesi požičiame. Ale nepozerajme sa na všetko len cez peniaze. Zhodnotenie revitalizovanej stavby, vegetácia, ktorú máme pri už existujúcom dome, sociálne väzby či funkčná infraštruktúra sú benefity, ktoré stoja za to, aby sme o takomto riešení reálne uvažovali.
Plusy
- Zhodnotenie celého objektu v prípade kompletne novej fasády
- Zlepšenie tepelnotechnických parametrov
- Zníženie prevádzkových nákladov aj pre starú časť domu
- Vytvorenie novej bytovej jednotky vo štvrti s existujúcou infraštruktúrou
Mínusy
- Niekedy až príliš zdĺhavý proces vybavovania stavebného povolenia
- Dočasné zníženie komfortu bývania počas rekonštrukcie
- Riziko možného zatečenia objektu po odstránení strešného plášťa
- Riziko konfliktov vyplývajúce zo spoločného viacgeneračného bývania
Čo je dobré si zapamätať
- Na realizáciu nadstavby rodinného domu vždy potrebujete stavebné povolenie, a to aj vtedy, ak by ste zachovali pôvodný obrys a tvar strechy, jej sklon, výšku hrebeňa a pod.
- Proces projektovej prípravy môže trvať aj niekoľko mesiacov – podľa zaneprázdnenosti architekta/projektanta.
- Rovnaký čas môže trvať aj vybavenie stavebného povolenia. Nebuďte preto prekvapení, ak vám prípravné obdobie zaberie aj polovicu roka.
