Prečo nie je možné zaručiť lesklosť a stálofarebnosť strechy

Strecha by mala s fasádou a celým okolím domu tvoriť harmonický celok, ktorý upúta na prvý pohľad. Aj napriek tomu, že predajcovia strešných krytín sa predháňajú vo vyhláseniach, ktorými deklarujú lesklosť a stálofarebnosť nimi predávaných krytín po celú dobu životnosti, nie všetky strechy si zachovajú svoj krásny vzhľad. Po určitom čase strácajú farbu, lesk a na strešnej krytine sa začnú objavovať fľaky a vyblednuté miesta.

Prvky vplývajúce na lesklosť a stálofarebnosť krytiny

Strešná krytina je po dobu svojej životnosti vystavená mrazu, snehu, ľadu, vode, vetru, prachu, trusu vtákov, ďalším nečistotám (prach, lístie a pod.) a vplyvom znečisteného ovzdušia. V lete sa krytina môže vyhriať na teploty blízke 100 °C a v zime býva vystavená často extrémnym mrazom. V našich klimatických podmienkach na krytinu pôsobí aj mnoho cyklov striedania mrazu a pomerne vysokých teplôt pri jasných zimných dňoch. Všetky tieto činitele pôsobia na krytinu a ovplyvňujú nielen jej životnosť, ale aj samotnú povrchovú vrstvu.

Vo všeobecnosti platí, že každý materiál vystavený poveternostným vplyvom a znečisteniu, skôr, či neskôr degraduje – dôjde k jeho poškodeniu až k znehodnoteniu. To platí aj o povrchoch strešných krytín. Ak sa teda chceme venovať lesklosti a stálofarebnosti krytín, musíme sa pozrieť bližšie na jednotlivé typy strešných krytín, nakoľko tento problém nie je možné generalizovať.

Najpoužívanejším typom krytiny v našich klimatických podmienkach je skladaná krytina, či už keramická alebo betónová.

Keramická krytina

Do nedávna sa na Slovensku používala takmer výhradne prírodná pálená keramická krytina. Odtieň takejto krytiny bol daný chemickým zložením ílu (predovšetkým obsahom oxidu železa), z ktorého bola formovaná a teplotou a dobou vypaľovania. Tieto škridle tak majú farbu vypáleného ílu v celom svojom objeme. Aj po prípadnej degradácii povrchových vrstiev sa preto odtieň nemení. Z estetického hľadiska pôsobia strechy z prírodnej pálenej škridly veľmi mäkko a prirodzene, nakoľko sa na nich striedajú jemné farebné odtiene škridiel, ktoré navyše vplyvom vlhkosti tmavnú.

Množstvo cyklov, keď povrch prírodnej keramickej škridly nasaje vlhkosť a táto sa vyparí, prípadne zmrzne, sa občas, ale predsa podpisuje na kvalite takéhoto materiálu. Aj preto výrobcovia keramických krytín vo svojom sortimente nahrádzajú prírodné povrchy engobami v odtieni terakota alebo v niektorej príbuznej červenej farbe. V ostatnom období získavajú čoraz väčšiu popularitu pálené krytiny s týmito povrchovými úpravami, alebo glazúrami – ktoré sa počas výpalu pri teplotách nad 1000 °C neoddeliteľne zatavia do škridly. Rôzne odtiene sa dosiahnu pridaním oxidov kovov do ílového bahna, ktoré sa nanáša pred vypaľovaním na vysušené škridly.

Takto na povrchu škridiel vznikne matná alebo pololesklá vrstva v prípade engoby alebo lesklá vrstva v prípade glazúry, ktorá je zatavená do hĺbky každej škridly. Hladký povrch zaručuje odolnosť a krásny vzhľad bez akejkoľvek údržby pre viacero generácií. Krytina je preto úplne odolná voči UV žiareniu, poveternostným vplyvom a odoláva aj agresívnemu prostrediu. Kyslé dažde, smog, ani vtáčí trus nezanechávajú na nej žiadne stopy. Po väčšom časovom období (50 a viac rokov) môže dôjsť k nepatrnému zmatneniu glazúry. Prípustný je aj vznik tzv. Krakeleeho trhlín, v okolí ktorých črep tmavne.

Betónová krytina

Betónové krytiny sú alternatívou ku keramickým. Vyrábajú sa z kremičitého piesku, portlandského cementu, vody a farebných pigmentov, ktoré sú v celom objeme škridly. Medzi spotrebiteľmi sa tešia veľkej obľube.

Prvé betónové škridly mali v celom objeme sivú farbu. Povrch nových škridiel mal uzavretú štruktúru, ktorá však postupne zvetrávala a povrch zmatnel. Neskôr sa začal materiál betónových škridiel prifarbovať. Šlo o relatívny pokrok, avšak povrch krytiny časom bledol a matnel. V pórovitej štruktúre sa usádzali nečistoty a zachytávali riasy, machy a pod.

So zvýšenými požiadavkami na stálofarebnosť a lepšiu odolnosť povrchu betónových škridiel voči nečistotám prišli výrobcovia s novými povrchovými úpravami betónových škridiel, ktoré sú obvykle zabezpečené dodatočným nanesením ochrannej vrstvy pigmentov, ktoré uzatvoria povrchovú štruktúru betónovej škridly a zabezpečia nie len požadovaný farebný odtieň, ale aj zvýšenú odolnosť voči prenikaniu a usadzovaniu nečistôt na povrchu, dokonca aj samočistiacu funkciu. Škridle si tak dlhodobo zachovávajú intenzívne farby po dlhé roky. Treba však pripustiť, že časom dôjde k miernej degradácii povrchu a vyblednutiu farby, čo však nemá vplyv na úžitkové vlastnosti krytiny.

Plechová krytina

Plechom sa strechy pokrývajú stáročia. V najstaršej histórii sa používal na pokrývanie striech olovený plech, ktorý nahradila ušľachtilá meď, prípadne čistý zinok. Neskôr sa objavil ekonomickejší pozinkovaný oceľový plech, ktorý je v súčasnosti čoraz častejšie nahradzovaný titánzinkovými alebo hliníkovými plechmi.

Ušľachtilé kovové materiály majú jednu spoločnú vlastnosť. Veľmi dobre odolávajú korózii, teda oxidačným procesom spôsobenými poveternostnými vplyvmi alebo vplyvmi prostredia. Odborník by vás upozornil, že nie je pravda, že tieto materiály neoxidujú. Je to tak. Na ich povrchu sa po čase vytvorí matná farebná vrstva oxidov, ktorá je však veľmi pevná a zabraňuje ďalšej oxidácii, dokonca preberá ochrannú funkciu. Farebný odtieň povrchu týchto materiálov závisí od chemického zloženia ovzdušia.Určite ste už videli medené strechy, ktoré mali zelený, ale aj hnedý odtieň.

Máme tu teda ďalšiu skupinu materiálov, ktorá si nezachová ani pôvodnú farebnosť, ani lesk. Zmena farby a patina na povrchu týchto materiálov je však skôr bonusom ako nedostatkom. Sú však aj technológie, ktoré umožňujú zachovať medenú farbu strechy, prípadne zmeniť farebný odtieň hliníkového plechu.

Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povrchovej úprave oceľového pozinkovaného plechu. Ako už z názvu vyplýva, oceľový plech je v tomto prípade opatrený tenkou vrstvou zinku. Vzhľadom na jej minimálnu hrúbku, dochádza po niekoľkých rokoch ku korozívnym zmenám na povrchu týchto plechov. Preto je ich potrebné chrániť nátermi. A ako vyplýva z predchádzajúceho textu, akákoľvek dodatočne vytváraná povrchová úprava krytín podlieha oxidačným a degradačným procesom pomerne rýchlo. Preto v závislosti od zloženia ovzdušia, je nutné nátery pravidelne obnovovať.

V druhej polovici 20. storočia sa na trhu objavili plechové veľkoformátové skladané krytiny, ktoré obvykle imitujú škridly, ale dajú sa použiť aj na drážkované krytiny a pod. Sú vyrobené z oceľového pozinkovaného plechu, chráneného vrstvou organických povlakov. Organické povlaky, rozumej tenko nanesené vrstvičky rôznych umelých hmôt, dávajú plechom finálny vzhľad – farbu, štruktúru i lesk. Na trhu je k dispozícii veľké množstvo plechov s ešte väčším množstvom povrchových úprav. Laická, ale i odborná verejnosť ich pozná skôr pod názvom farbené, poplastované a lakoplastové plechy. Popri už spomínanej farbe, štruktúre a lesku sa líšia predovšetkým v zložení plechu ako takého, ale aj, čo nás v tejto téme predovšetkým zaujíma, v zložení povrchových vrstiev.

Tu platí veľmi jednoduché pravidlo – za málo peňazí, málo muziky. Cenníky jednotlivých predajcov sú najjednoduchším meradlom kvality povrchových vrstiev týchto krytín. Čím viac zaplatíte, tým dostanete lepšiu kvalitu a tým bude farba vašej strechy a jej lesk trvácnejší. Dnes sú na trhu k dispozícii oceľové plechy s takým úpravami povrchu, ktoré odolávajú mechanickému poškodeniu pri montáži, prípadne pri nutnom pohybe po strešnej krytine, ich farba a lesk sú trvácne a výrobca je ochotný dať na ne záruku aj 40 rokov, pričom ich životnosť pri správnom zabudovaní môže byť 80 rokov.

Bitúmenové krytiny

Bitúmenové krytiny sa na Slovensku tiež tešia pomerne veľkej obľube. Vyrábajú sa v podobe pásov, šindľov alebo lisovaných tvarovaných (vlnitých) dosiek. Ich základ tvorí vystužovací materiál (obvykle sklenená rohož), napustený organickými živicami – bitúmenom alebo asfaltom. Výsledný materiál je pomerne odolný, pevný a vodovzdorný.

Na finálnu úpravu povrchu sa používa bridlicová drvina, pieskový alebo keramický granulát, ktorý dáva krytine farbu a štruktúru. Vzhľadom na to, že všetky tieto granuláty sú prefarbené v celom svojom objeme, sú stálofarebné. Po rokoch však dochádza k úbytku množstva granulátu na povrchu krytiny, a tým aj k zmene farebnosti.

Vláknocementové krytiny

Pokiaľ chceme hovoriť o krytinách z hľadiska stálofarebnosti, nesmieme zabudnúť na skupinu vláknocementových krytín, ktoré dnes nahrádzajú smutne preslávené a často používané azbestové eternitové šablóny. Na ich výrobu sa používajú špeciálne polyvinylalkoholové (PVA) vlákna s vysokou pevnosťou, výbornou priľnavosťou k materiálom, ako sú cement a guma, odolnosťou voči zásaditému prostrediu a zdravotnou neškodnosťou. Tento materiál je pevný a pružný, odoláva kyslým dažďom i UV žiareniu. Dôležitý je aj jeho estetický vzhľad, ktorý je porovnateľný s prírodnou bridlicou v prírodných sivých odtieňoch. Vzhľadom na to, že materiál je prefarbený v celom svojom objeme, považujeme ho za stálofarebný.

Tradičné materiály – prírodné

Nemožno zabudnúť ani na tradičné prírodné materiály – drevené šindle, slamu, trstinu, s ktorými sa v poslednom období stretávame čoraz častejšie, nakoľko sú pomerne často súčasťou ekologických stavieb. Tieto materiály menia svoj vzhľad veľmi rýchlo po zabudovaní. Prírodná žltohnedá farba získava časom sivé až čierne odtiene. Ide o prirodzený proces starnutia a nie je žiadúce tento proces nijakým spôsobom ovplyvňovať.

Plastové krytiny

Novinkou posledných rokov sú ekologické krytiny vyrobené z recyklovaných plastov. Farbené sú v celom objeme strešnej krytiny, preto by mali byť stálofarebné. Chemické zloženie a tým aj kvalita takýchto krytín  je rôzna. V praxi sa však stretávame s pomerne novými strechami s plastovými krytinami, ktorých farba je „vyprašivená“ a bez lesku.

Dôležité upozornenie na záver

Ak ste si kúpili kvalitnú strešnú krytinu od osvedčeného výrobcu, máte zabezpečenú len polovičku úspechu. Na povrchu vašej strechy sa totiž môžu tvoriť riasy. Je to predovšetkým na zatienených častiach strechy a pod veľkými stromami, keď strešná krytina ostáva trvalo vlhká. Ak sa vaša strecha nachádza v oblasti so zvýšeným znečistením ovzdušia (v blízkosti chemických fabrík, tepelných elektrární a pod.), bude musieť tiež odolávať náročnejším prevádzkovým podmienkam, ktoré sa odzrkadlia na strate lesku a farby.

Na vašej streche bude po čase vidieť aj stopy po stekaní vody z kovových súčastí použitých na streche (kotvy, držiaky antén, rebríky a pod.), po malte alebo vtáčom truse. Technická norma STN EN 490 pripúšťa, že vplyvom výrobného procesu môžu nastať zmeny farby a vzhľadu krytiny, nemožno sa preto čudovať, že viacero výrobcov v záručnom liste garantuje iba materiál a nie povrchovú úpravu.