Praskanie krovu – prečo sa to deje?

Pomóc, praská mi krov! Nepadne mi strecha na hlavu? To je pochopiteľná otázka majiteľov novostavieb, ktorých tento jav desí. Prečo sa to stáva? Je praskanie krovu normálne?

Pozrime sa na tento problém a poďme hľadať odpovede na často kladené podobné otázky. Na úvod však skonštatujme jednu vec – v prípade novostavieb očakávame, že projektant navrhol krov správne, tesár si za svojou prácou stojí tiež, a teda príčinou porúch nebude statická ani konštrukčná chyba.

Požiadavky na rezivo z hľadiska vlhkosti

Krov a všetky drevené konštrukcie by sa mali stavať z dreva, ktoré je zdravé a vysušené na požadovanú hodnotu. Za suché rezivo sa považuje také, ktoré má vlhkosť do 22 %, a za vlhké rezivo to s vlhkosťou nad 22 %. Zároveň však platia obmedzenia pre najvyššiu povolenú vlhkosť dreva na stavebné konštrukcie, ktorá je stanovená v závislosti od druhu konštrukčných prvkov.

Podľa predpisov sa má rezivo pred vyhotovením konštrukcie vysušiť na vlhkosť, ktorá je čo možno najbližšie k vlhkosti zodpovedajúcej klimatickým podmienkam pri prevádzke konštrukcie. Za určitých okolností môže mať drevo pri montáži konštrukcie väčšiu vlhkosť, avšak po zabudovaní musí byť zabezpečená možnosť jeho vysychania na požadovanú vlhkosť.

Povolená vlhkosť vybraných drevených prvkov

Pre informáciu uvádzame, že rôzne drevné spojovacie časti, ako napríklad kolíky, kliny alebo drevené hmoždinky, a časti drevených konštrukcií, ktoré budú dlhodobo vystavené teplotám nad 55 °C, sa musia zhotovovať z dreva s povolenou vlhkosťou do 10 %, pričom je možná odchýlka do + 2 %, ale len na max. 10 % reziva. Lepené konštrukcie možno zhotovovať z reziva s vlhkosťou do 15 %.

Konštrukcie spájané klincami, svorníkmi, kovovými spojovacími prostriedkami a pod. sa zhotovujú z reziva s povolenou vlhkosťou do 20 %, pričom zároveň platí, že konštrukcie spájané klincami sa odporúča vyrobiť z dreva vysušeného na vlhkosť max. 18 %.

Rezivo s vlhkosťou do 25 % možno použiť na konštrukcie s nechránenou expozíciou, kde vysychanie dreva nie je nedostatkom a bez obmedzenia týkajúceho sa vlhkosti reziva možno zhotovovať konštrukčné prvky, ktoré budú trvale vo vlhkom alebo mokrom prostredí.

Použitie vlhkého dreva

Vlhké drevo po zabudovaní zosychá – zmenšuje sa jeho objem, teda aj rozmery. Každý druh dreva má stanovené parametre, ktoré toto zmenšovanie rozmerov opisujú v pozdĺžnom i priečnom smere. Ak realizujeme konštrukcie z vlhkého reziva, musia byť rozmery jeho prvkov úmerne väčšie tak, aby po vysušení zodpovedali naprojektovaným hodnotám.

Prečo teda nový krov praská?

Odpoveď sme dali v podstate v predchádzajúcom texte, ale povedzme si to ešte raz. V minulosti sa krovy stavali zo suchého dreva. Ľudia sa na stavbu pripravovali v predstihu. V zimnom období, v čase vegetačného pokoja, stromy zrezali. Drevo potom dva i viac rokov preschýnalo a až s odstupom času bolo použité na stavbu krovu. Dnes je to inak. Z dreva, o ktorom možno so zveličením povedať, že na ňom ešte včera spievali v hore vtáky, sa už dnes vyrába krov. Drevo privezené na stavbu je často veľmi čerstvé, mokré, a tak proces jeho sušenia prebieha až po zabudovaní do krovu, čo je sprevádzané typickými zvukovými efektmi, ale aj vznikom pozdĺžnych prasklín v rezive.

Horšie je, ak sa na takéto drevo montujú ďalšie stavebné konštrukcie. Vtedy sa okrem prasklín v samotnom dreve môžu vyskytnúť i praskliny na stenách – murovaných alebo aj montovaných zo sadrokartónu. Aj preto je v prípade použitia reziva s vyššou vlhkosťou dôležité po postavení krovu a jeho prekrytí strešnou krytinou nechať krov prevetrávať minimálne šesť mesiacov, aby mohol preschnúť. Okrem odstránenia problémov s praskaním napojených konštrukcií tým predídeme aj napadnutiu drevených konštrukcií drevokazným hmyzom a hubami.

Praskanie krovu – ako problému predísť?

Najjednoduchšou radou je kúpiť na krov vysušené rezivo. Okrem toho je možné krov postaviť z vysušeného a lepeného formátovaného reziva. V oboch prípadoch však treba počítať s výrazným navýšením sumy za materiál.

Ak budete používať vlhké rezivo, uprednostnite konštrukčnú ochranu dreva proti biologickému poškodeniu hubami a drevokazným hmyzom pred chemickou ochranou. Chemická ochrana dreva má len obmedzenú trvanlivosť. Nezanedbateľný je aj vplyv chemikálií na zabudované materiály tvoriace strešný plášť, kde môžu pôsobiť deštrukčne.

Vlhké rezivo je potrebné chrániť nielen pred vlhkosťou, ale aj pred pôsobením slnečných lúčov. Prudké prehriatie dreva má za následok rýchle odparovanie vlhkosti a vznik prasklín, pričom rezivo sa môže aj tvarovo deformovať. Preto je výhodou, keď uskladnené rezivo alebo drevené konštrukcie môžu presychať pozvoľne na tienistom mieste alebo chránené pred priamymi účinkami slnečných lúčov vhodným prekrytím.