Strešné fólie #4: Realizácia vzduchotesnej vrstvy strešného plášťa

realizacia-vzduchotesnej-vrstvy-velky-dom-rodinny

V predchádzajúcich častiach nášho seriálu o strešných fóliách sme vás najskôr uviedli do problematiky, následne sme sa venovali vetraniu šikmých striech a impregnácii dreva a fólií.

V súvislosti s realizáciou striech sa veľmi často stretávame s pojmami vzduchotesná vrstva a vetrotesná vrstva. Z mnohých odborných článkov alebo diskusií vyplýva, že sa tieto pojmy zamieňajú, prípadne sa využívajú nesprávne. Stavebná odborná terminológia občas trpí nejednoznačnosťou. Stavbári sú praktici a niektoré oblasti zrejme jednoducho zanedbávajú.

Vetrotesná a vzduchotesná vrstva

Po preštudovaní množstva odborných článkov dochádzame k záveru, že vetrotesná vrstva (vetrová prekážka alebo vetrozábrana) zabraňuje priamej infiltrácii vzduchu počas tlaku vetra do strešného plášťa, konštrukcie alebo interiéru cez strešný plášť.

Vzduchotesná vrstva zabraňuje, prieniku vzdušnej vlhkosti zo strany interiéru do tepelnej izolácie. Tá si následne uchováva svoje fyzikálne vlastnosti a zabraňuje únikom tepla, a to najmä v zateplených stavbách a ešte vo väčšej miere v budovách s takmer nulovou spotrebou energie. Jej inštalácia je nevyhnutná na zabezpečenie správneho fungovania takýchto stavieb. Prispieva k znižovaniu tepelných strát pri dokurovaní, ale aj pri riadenom vetraní. Vzduchotesnosť sa dá zabezpečiť omietkami a správnym osadením výplňových a prestupujúcich konštrukcií (okná, dvere a pod.) v masívnych konštrukciách budov, alebo inštaláciou parozábran v ľahkých konštrukciách budov. V oboch prípadoch platia veľmi prísne pravidlá a realizácia týchto konštrukcií je náročná na vedomosti a precíznosť práce remeselníkov. Vzduchotesnosť objektov sa zisťuje Blower-Door testom, pri ktorom sa meria množstvo vymeneného vzduchu v priestore za jednotku času.

Z uvedeného vyplýva, že vzduchotesná vrstva sa umiestňuje na vnútornej strane obvodového (strešného) plášťa budovy a vetrotesná vrstva sa inštaluje na jeho vonkajšej strane.

Pri konštrukcii šikmých striech plní vetrotesná vrstva predovšetkým ochrannú funkciu tepelnej izolácie. Aby totiž tepelná izolácia mohla plniť svoju funkciu, je potrebné, aby počas celej svojej doby funkčnosti bola suchá. Vlhkosť sa do tepelnej izolácie môže dostať zo strany interiéru alebo z exteriéru, aby sme tomu predišli, chránime ju vzduchotesnou a  vetrotesnou vrstvou.

Ako ste mali možnosť čítať niekoľkokrát na tomto webe, ale aj na podobných fórach, žiadna skladaná krytina pre šikmé strechy nie je vodotesná. Aj napriek tomu, že tvary strešných krytín sú dnes mimoriadne sofistikované a krytiny sú schopné odvádzať absolútnu väčšinu zrážkových vôd, v prípade extrémnych meteorologických javov (hnaný dážď, sypký sneh s vetrom a pod.) jednoducho nestačia, a môže sa stať, že časť zrážkových vôd sa dostane aj pod krytinu.

V takomto prípade sa svojej úlohy ujme poistná hydroizolácia. Sú to pásy fólie rôzneho materiálového zloženia, ktoré sú horizontálne rozprestreté po strešnom plášti s prekrytím tak, aby spoľahlivo odvádzali preniknutú zrážkovú vodu a nedovolili jej zatiecť pod fóliu. Ak sa však k atmosférickým zrážkam pridá silný vietor, prekrytie fólií nepostačuje a vietor sa cez nezabezpečené spoje dostáva do vrstiev tepelnej izolácie. Spolu s ním aj vlhkosť, prípadne priamo voda.

 

Poviete si, že poistná hydroizolácia je predsa zároveň difúznou fóliou, a tak to, čo sa pod ňu dostane, malo by sa aj spoľahlivo dostať von. Máte pravdu, ale len čiastočne. Toto by spoľahlivo fungovalo v teplom období. Ak sa v letných mesiacoch dostane nejaká vlhkosť pod poistnú hydroizoláciu, je veľká pravdepodobnosť, že sa táto stihne počas nasledujúcich dní aj odpariť a tepelná izolácia sa vysuší.

Čo však v prípade chladného počasia? V takomto prípade sa vlhkosť z tepelnej izolácie nemá ako odpariť, ostáva v nej, vlhkosť kondenzuje a dokonca sa v izolácii akumuluje. Vlhká, resp. mokrá tepelná izolácia stráca svoje tepelnoizolačné vlastnosti. Steny pod ňou začínajú chladnúť a stávajú sa miestom, na ktorom začnú kondenzovať vodné pary nachádzajúce sa v interiéri. Pokiaľ jav bude pretrvávať dlhšie obdobie, na vlhkej omietke vzniknú (okrem nevzhľadných máp) časom aj plesne a problém je na svete. V horšom prípade sa môže stať, že voda naakumulovaná v tepelnej izolácii si nájde cestičku cez nekvalitne zrealizovanú parozábranu a dostane sa až do interiéru. Zateká, pričom strešná krytina je bez porúch.

Ako sa vyhnúť takýmto problémom?

Existuje pomerne jednoduchá cesta. Je potrebné vytvoriť vetrotesnú vrstvu, cez ktorú sa vietor do tepelnej izolácie nedostane. Na to postačí niekoľko lepiacich pások odporučených výrobcom fólií. Ak teda plánujete do skladby strešného plášťa zahrnúť aj tepelnú izoláciu, nezabudnite, že počas inštalácie poistnej hydroizolácie sa musia dôsledne prelepiť všetky pozdĺžne aj priečne spoje fólií, ako aj všetky prestupy fólie na stavebné konštrukcie – okná, komíny, múry, ale aj antény alebo kanalizačné odvetrania, čím sa zabezpečí vetrotesnosť strešného plášťa.

Utesnenie prestupov sa môže vyhotoviť aj pomocou tmelov, prípadne elastických lepiacich pások. Aby sa strechárom zjednodušil život i ušetril čas, výrobcovia ponúkajú široký sortiment poistných hydroizolácií s tzv. integrovanými lepiacimi páskami, ktoré slúžia však len na spojenie pásov fólií v pozdĺžnom smere.

 

Čo je dobré si zapamätať

  • V prípade, že pristupujete k zatepleniu strešnej konštrukcie, vždy uvažujte nad použitím vetrotesnej vrstvy.
  • Vetrotesnosť poistnej hydroizolácie zabezpečíte dôsledným prelepením všetkých spojov a prestupov fólie.
  • Na prelepenie spojov fólií používajte výhradne lepiace pásky a komponenty odporúčané výrobcom fólie.
  • Funkčnosť a životnosť vetrotesnej vrstvy závisí od funkčnosti a životnosti použitých lepiacich pások a tmelov. Nešetrite na nich.

 

Anketa

Poznáte škridlu so zabudovanými solárnymi článkami a uvažujete o solárnom systéme na vašej streche?

Podobné články

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.