Čo je vetrotesnosť v súvislosti so strešným plášťom?

Vetrotestnost-vzduchotesnost-a-stresna-folia-krytina-sk-vejuca-zaclona-prievan-v-miestnosti-kreslo

Logika dáva odpoveď: vetrotesnosť je schopnosť strešného plášťa odolávať (nepriaznivým) vplyvom vetra. A keď pokračujeme logicky, dochádzame k úsudku, že ide o ochranu voči vetru v najvrchnejších vrstvách strechy. Ak budeme hovoriť o šikmých strechách, tak s vetrotesnosťou sa stretneme, resp. nestretneme, priamo pri strešnej krytine. Ktokoľvek videl skladanú strešnú krytinu na šikmej streche, voľným okom mohol postrehnúť drobné, často len vlásočnicové, ale aj pomerne veľké medzery v nej.

Keďže tieto krytiny – ako zabudovaný systém – neodolávajú tlakovej vode ani tlaku vzduchu a môže cez ne prenikať voda v rôznych skupenstvách, ako aj vzduch s nečistotami, je potrebné, aj s ohľadom na okrajové podmienky a požiadavky na strešný plášť pod krytinou, inštalovať poistný hydroizolačný systém, a tak zabezpečiť vetrotesnosť strešného plášťa. To, že strešná krytina nie je vetrotesná, nie je vôbec na chybu. Jednou z dôležitých úloh pri realizácii striech je splnenie požiadaviek na prevetrávanie konštrukčnej medzery medzi strešným plášťom a krytinou, čo má priamy dôsledok na funkčnosť krytiny a jej životnosť.

Súčasti strešného plášťa

Poďme pekne po poriadku. Pod strešnou krytinou sa nachádza tzv. strešný plášť. Ten pozostáva obvykle z troch zložiek:

  • poistná hydroizolácia,
  • tepelnoizolačná vrstva,
  • parotesná vrstva.

Poistná hydroizolácia tvorí pod krytinou šikmých striech súvislú vrstvu, ktorá slúži ako poistný hydroizolačný systém alebo pomocný hydroizolačný systém.

Ukladanie-hydroizolacie-pokryvac-konstrukcia-strechx-krtytina-skridla

Poistný hydroizolačný systém je systém, ktorý v prípade poruchy hlavného hydroizolačného systému, alebo s ohľadom na jeho priepustnosť, chráni vrstvy strešného plášťa a podstrešné priestory voči hnanému dažďu, snehu, vetru a prachu. Pomocný hydroizolačný systém chráni počas realizácie strechy alebo počas rekonštrukcie krytiny tepelnoizolačnú vrstvu, prípadne aj iné vrstvy proti atmosférickej a technologickej vlhkosti. V prípade, že sa strešný plášť bude zhotovovať pre stavbu s náročnejšími požiadavkami na tepelnoizolačné vlastnosti (v podstate každá zateplená strecha), nevyhnutnou požiadavkou bude aj vetrotesnosť realizácie celého poistného hydroizolačného systému.

Strešný plášť tak bude schopný odolávať tlaku vetra prenikajúceho cez krytinu, ktorý by ochladzoval hornú časť tepelnej izolácie. Takto ochladzovaná izolácia nemôže plniť svoju izolačnú funkciu, dochádza k energetickým stratám a v krajnom prípade až ku kondenzácii vodných pár aj na kvalitne vyhotovenej parozábrane.

V prípade, že potrebujeme zabezpečiť vetrotesnosť strešného plášťa, je nutné poistnú hydroizoláciu pri montáži spájať vzájomne a pripájať ju k ostatným konštrukčným prvkom stavby lepiacimi páskami a tmelmi odporučenými výrobcom fólie – túto podmienku je nutné dodržať. Je dôležité si uvedomiť, že strecha bude len tak dobrá, ako dobrý bude jej najslabší článok. Ak ušetríme pri nákupe špeciálnych lepiacich pások a tesniacich materiálov, môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu celého strešného plášťa a k zhoršeniu kvality života pod vysnívanou strechou.

Vetrotesnosť verzus vzduchotesnosť

V niektorej literatúre sa vetrotesnosť popisuje aj ako vzduchotesnosť obalového plášťa stavby. Ide tu o zámenu odbornej terminológie, ale keďže je to pomerne nová téma, niekoľko riadkov budeme venovať aj tomuto pojmu.

Nevyhnutnou podmienkou správneho fungovania a účinnosti systému riadeného vetrania a teplovzdušného vykurovania pasívnych stavieb aj stavieb s takmer nulovou spotrebou energie je vysoká tesnosť obvodového plášťa budovy. Vzduchotesnosťou predchádzame nielen nežiadúcim únikom tepla, ale zamedzujeme aj prenikaniu vlhkosti do konštrukcie a následným poruchám stavby.

Vzduchotesnosť budovy sa objektívne zisťuje tzv. Blower-Door testom (BDT). Počas testu sa v budove vytvorí pretlak 50 Pa, ktorý zodpovedá rozdielu tlakov vznikajúcom pri nárazoch vetra s rýchlosťou 4 – 10 ms-1. V takýchto podmienkach by výmena vzduchu v skúmanom objekte nemala presiahnuť 0,6-násobok objemu budovy za hodinu.

Pri masívnych konštrukciách sa vzduchotesnosť zabezpečí relatívne jednoducho – vnútornými a vonkajšími omietkami, pričom zvláštnu pozornosť treba venovať osadeniu okenných a dverových otvorov a akýmkoľvek prestupujúcim konštrukciám. Miesta prechodov je nutné ošetriť vhodným tmelom alebo tesniacimi páskami. Vzduchotesnosť ľahkých stavebných konštrukcií býva zabezpečená parozábranou, ktorá musí byť nainštalovaná bez prerušení. Na túto podmienku treba brať ohľad počas celej prevádzky budovy a dbať na to, aby sa parozábrana nepoškodila dodatočnou montážou rozvodov, nábytku a pod.

Začala vás trápiť otázka, ako sa dá v takto navrhnutej budove žiť? Ako v nej dýchať? Nebojte sa. Stále pretrváva mylný názor, že zdravá budova by mala dýchať. Dýchať majú ľudia. Ľudia potrebujú čerstvý vzduch, nie budova. Ak chceme zabezpečiť zdravé prostredie pre jej obyvateľov, musíme im zabezpečiť dostatočnú výmenu vzduchu (10 – 50 m3/ hod, v závislosti od činnosti), ktorý musíme zároveň zbaviť nadbytočnej vlhkosti, ktorá vzniká neustále počas prevádzky domácnosti (potenie, varenie, kvety, sušenie bielizne a pod.).

Klasické vetranie neprichádza do úvahy, nakoľko spôsobuje tepelné straty.

K slovu tak prichádza riadené vetranie, ktoré okrem potrebného prísunu čerstvého vzduchu zabezpečuje zdravú mikroklímu v budove (riadenie vlhkosti, prevencia vzniku plesní, redukcia škodlivín, bezprašnosť, peľová ochrana atď.), ale aj energetické úspory, a to aj napriek spotrebe energie vzduchotechnickými zariadeniami.

Jednou z foriem riadeného vetrania je vetranie so spätným získavaním tepla – rekuperácia, kde sa teplo z odvádzaného vzduchu odoberá a využíva sa na ohriatie čerstvého privádzaného vzduchu. Účinnosť takýchto zariadení môže dosiahnuť až 80 %.

Sumarizácia na záver

Na záver zopakujeme: Vetrotesnosť je jednou z požiadaviek kladených na strešný plášť. Vhodnými opatreniami pri návrhu a realizácii strešného plášťa zabezpečíme, aby sa do jeho skladby nedostal vzduch s jeho nečistotami, ktorý by zároveň vnášal do tepelnej izolácie vlhkosť a spôsoboval by jej ochladzovanie. Strešný plášť bude vetrotesný, ak bude poistná hydroizolácia namontovaná s dôsledne prelepenými spojmi a budú použité výrobcom odporučené lepiace pásky a tesniace materiály.

Vzduchotesnosť je tesnosť celého obvodového plášťa budovy. Zabezpečením vzduchotesnosti stavby predchádzame nežiadúcim únikom tepla, ale zabraňujeme aj prenikaniu vlhkosti do konštrukcie a následným poruchám stavby. Dosiahneme ju vhodným navrhnutím a vyhotovením konštrukčných celkov a detailov stavby a u ľahkých konštrukcií tesniacou parozábranou.

Čo je dobré si zapamätať

  • Vetrotesnosť strešného plášťa zabezpečuje poistný hydroizolačný systém.
  • Predpokladom je poistná hydroizolácia namontovaná s dôsledne prelepenými spojmi za použitia výrobcom odporúčaných lepiacich pások a tesniacich materiálov.
  • Vetrotesnosť býva niekedy mylne zamieňaná pojmom vzduchotesnosť.
  • Vzduchotesnosťou budovy predchádzame nežiadúcim únikom tepla a zamedzujeme aj prenikaniu vlhkosti do konštrukcie.

 

Anketa

Poznáte škridlu so zabudovanými solárnymi článkami a uvažujete o solárnom systéme na vašej streche?

Podobné články

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.