Strešné fólie #2: Vetranie šikmých striech

stresne-folie-vetranie-sikmej-strechy

V dnešnej časti nášho seriálu o strešných fóliách sa bližšie zameriame na problematiku vetrania striech. Strechy sú už raz také. Nájdeme na nich miesta, do ktorých nesmie vnikať vzduch a, naopak, sú na nich miesta, ktoré si vyslovene vyžadujú prevetrávanie.

Dôležitosť strešných fólií v súvislosti s vetraním

Poďme sa teda venovať samotnému vetraniu strechy, resp. strešného plášťa. Ak strešný plášť vykonáva správne svoju funkciu, mal by zabrániť kondenzácii vodných pár vznikajúcich rutinnými činnosťami obyvateľov domu (varenie, umývanie, sušenie, dýchanie, potenie a pod.). Nie vždy sa to podarí a sú obdobia, počas ktorých na spodnej strane strešnej krytiny vodné pary skondenzujú. Vodné pary a následne voda vzniknutá ich kondenzáciou môžu byť príčinou nenávratného poškodenia strešnej konštrukcie a celého strešného plášťa.

Nosný strešný systém, teda krov, ale aj kontralaty a laty nie sú schopné dlhodobo odolávať zvýšenej vlhkosti. Tá sa na nich podpíše vznikom plesní, hniloby a neskorším možným napadnutím drevokazným hmyzom. Vlhká drevená konštrukcia je z hľadiska vedenia tepla vodivejšia, a tak v miestach jej prevlhnutia vznikajú tepelné mosty, ktoré sú následne zdrojom ďalších porúch.

Vlhkosť môže kondenzovať aj vo vrstve tepelnej izolácie. Aj tento jav je veľmi nežiaduci. Okrem toho, že vlhkosť v tepelnej izolácii, resp. skondenzovaná voda v nej, spôsobuje rast plesní, ktoré sú pre mnohých ľudí alergénom (určite sú však pre každého zdraviu škodlivé), vlhká, resp. mokrá tepelná izolácia má znížené tepelnoizolačné vlastnosti a zapríčiňuje vznik tepelných mostov.

V prípade, že nie sú správne vyhotovené izolačné vrstvy strešného plášťa, môže prebytočná vlhkosť z tepelnej izolácie stiecť v smere gravitácie a následne cez netesnosť strešného plášťa pretiecť do obytných priestorov. Oveľa častejšie však dochádza ku kondenzácii vlhkosti vzniknutej v interiéri na mieste poruchy strešného plášťa, ktoré je chladnejšie ako jeho okolie (vyššie sme písali, že prevlhnutá tepelná izolácia je tepelným mostom v strešnej konštrukcii). Takáto kondenzácia vodných pár sa prejaví ako nevzhľadné mokré škvrny na maľovke, ktoré sa po čase stanú terčom osídlenia plesňami.

Ako sa teda vyvarovať podobným problémom?

Pomerne jednoduchým riešením je vzniknutú vlhkosť, ktorá sa už z najrôznejších príčin v strešnom plášti vyskytne, dôkladne odvetrať. Na odvetranie strešného plášťa slúži prevetrávacia medzera. Tá je v strešnom plášti vymedzená výškou kontralát.

strechar-stresna-krytina-latovanie-folia-mediterran

Prakticky to vyzerá tak, že na krokvách je natiahnutá poistná hydroizolácia (difúzna fólia). Táto môže byť prelepená lepiacimi páskami alebo integrovanými lepiacimi pásmi na fólii (hlavne pri nižšom sklone strechy a v prípade inštalácie tepelnej izolácie) alebo je len preložená v smere toku vody tak, aby voda stekajúca po nej nemohla zatiecť pod fóliu (v prípade neobytného podkrovia). Poistná hydroizolácia je na strechu uchytená pomocou kontralát pripevnených z vrchnej strany krokiev klincami.

Ak si to skladba strechy vyžaduje, kontralaty sa v niektorých prípadoch podkladajú izoláciou zabraňujúcou zatekaniu vody pozdĺž klincov do podstrešného priestoru, a to vo forme prúžku vytlačeného tmelu alebo lepiacou páskou.

Kontralaty sa pred niekoľkými rokmi v strešných plášťoch šikmých striech vôbec nepoužívali. Dnes sú ich neoddeliteľnou súčasťou. Ich výška vymedzuje výšku vetracej medzery strešného plášťa a býva najčastejšie v rozsahu 25 – 50 mm. Vzhľadom na to, že norma predpisuje minimálnu plochu prevetrávacej medzery v odkvapovej hrane 2,0 ‰ priľahlej strešnej plochy, minimálne však 200 cm2 na bežný meter dĺžky strechy, zdalo by sa, že bude postačovať výška kontralaty na dolnej hranici intervalu (výška prevetrávacej medzery sa meria kolmo na rovinu strechy).

Treba si však uvedomiť, že vetrací pás montovaný do odkvapovej hrany, resp. jeho perforácia, zmenšuje prierez privádzacích otvorov na polovičku. Už len z tohto dôvodu je nutné voliť výšku kontralát minimálne 40 mm. S predlžujúcou sa dĺžkou krokvy sa ale plocha prierezu prevetrávacieho otvoru zväčšuje. Je dôležité zabezpečiť dostatočný prierez prevetrávacej medzery v celom jej profile a po celej dĺžke. Veľmi dôležité je uvedomiť si toto pravidlo napr. pri montáži a odvetrávaní priestorov okolo úžľabu, komínov, strešných okien a ostatných prestupujúcich súčastí strechy.

Vzduch, ktorý sa dostáva do prevetrávacej medzery nasávaním na spodnom okraji strechy v odkvapovej hrane, sa musí dostať von. Na toto slúžia opatrenia pri hrebeni. Norma predpisuje veľkosť odvetrávacej medzery pri hrebeni rovnú minimálne 0,5 ‰ príslušnej spádovej strešnej plochy, t. j. pri dĺžke krokvy 10 metrov je to minimálne 50 cm2 na bežný meter dĺžky hrebeňa.

odvetravacie-skridly-typy-druhy

Preto má každý seriózny výrobca strešných krytín vo svojom sortimente odvetrávacie škridly alebo odvetrávacie prvky, ktoré sa v požadovanom množstve montujú do druhého radu krytiny od hrebeňa. Použitie vetracieho pásu hrebeňa zabezpečí aj dostatočné odvetranie priestorov strechy v oblasti nároží.

Ak má strecha špecifický tvar s krátkym hrebeňom, hrebeňom kladeným do maltového lôžka, krokvami dlhšími ako 10 m, veľmi dlhým úžľabím alebo ide o stanovú strechu, spôsob odvetrania strešného plášťa je potrebné konzultovať s odborníkom.

Čo je dobré si zapamätať

  • Vetranie strešného plášťa zabezpečuje odvádzanie prebytočnej vlhkosti z oblasti pod strešnou krytinou.
  • Vetranie strešného plášťa sa zabezpečuje predovšetkým dostatočnou výškou prevetrávacej medzery vymedzenou výškou kontralát a ďalšími opatreniami v oblasti odkvapovej hrany strechy a jej hrebeňa.
  • Správne nadimenzované a zrealizované prevetrávanie strešného plášťa zabezpečuje jeho správne fungovanie po celú dobu životnosti a prispieva ku konštrukčnej ochrane reziva pred nežiadúcimi účinkami vlhkosti.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.