Červotoč v krove – prevencia a jeho odstránenie

Najznámejším predstaviteľom drevokazného hmyzu, ktorý zvykne ničiť drevené konštrukcie krovov, je akiste červotoč (Anobium striatum Olivier, Anobium pertinax Linnaeus). Nie je však zďaleka jediným. Drevené konštrukcie zvykne napádať aj tesárik krovový, piloritka, kôrovník, hrbohlav, dokonca aj mravec. V rôznych atlasoch možno vidieť vyobrazenie dospelých jedincov, avšak najnebezpečnejší je tento hmyz vo forme svojho larválneho štádia, pretože práve larvy červotoča dokážu doslova likvidovať napadnuté drevené konštrukcie.

Ako spoznáme, že máme červotoča?

Kto niekedy spal v starom dome s trámovým stropom, určite už počul vŕzgavý zvuk prehrýzajúceho sa červotoča. Horšie je to s jeho odhalením niekde nad obytnými priestormi, kde sa trvale nezdržiavame. Ak ale na povale zbadáme, že máme na podlahe či na pavučine natrúsené jemné drobné piliny, je to neklamným znakom, že v konštrukcii nad hlavou máme drevokaza. Lampášom by sme si mali posvietiť presne nad miesto, pod ktorým sme piliny objavili. Na pomoc pri identifikácii si môžeme zobrať aj ostrý kovový nástroj. Nášmu pohľadu určite neuniknú drobné dierky v dreve.

Do dreva treba aj rypnúť alebo po ňom klopať. Ak je zvuk pevný (zvonivý), pevné je aj drevo. Ak je však tupý (dutý), ide o napadnuté miesto. Zvuk je dutý preto, lebo vnútri napadnutého prvku konštrukcie sú chodbičky drevokaza. Čím je zvuk dutejší, tým je trám napadnutejší. Týmto spôsobom by sme mali pre istotu skontrolovať aj iné miesta krovu, aby sme sa ubezpečili, či je napadnutie len lokálneho charakteru. Bez ohľadu na to, či je napadnutá len jedna krokva (hrada), alebo viac, musíme začať bezodkladne konať.

Ochrana pred červotočom

Prevencia. Tak, ako vždy, najdôležitejšia je prevencia. O tej však už píšeme v inom článku, takže len v stručnosti si povieme, že v minulosti sa na výstavbu podkrovia používalo zvyčajne presušené drevo. Navyše, podkrovia boli omnoho viac prevetrávané a vonkoncom nie zateplené. Preto boli aj menej náchylné na napadnutie. Dnes sa spravidla pracuje s mokrým drevom, a preto ho musíme (najlepšie ešte pred zabudovaním) ošetriť. Na ošetrenie sú určené priemyselné prostriedky bežne dostupné v obchodnej sieti. Ideálne však je, ak rezivo nakúpite namorené priamo na píle, kde drevo impregnujú namáčaním vo vaniach, alebo tlakovou impregnáciou, čím sa dosiahne lepší výsledok.

Upozorňujeme, že prostriedky určené na ochranu reziva pred drevokazným hmyzom, hubami a plesňami sú jedmi a tým predstavujú vysokú ekologickú záťaž. Doba ochrany je tiež často diskutovaným problémom, nakoľko nepresahuje obvykle niekoľko rokov. O dlhodobej ochrane teda nemôže byť reč. Preto je vhodné zamerať sa na tzv. konštrukčnú ochranu stavebného reziva, ktorej princípom je vytvorenie drevenej konštrukcie tak, aby počas dlhoročnej prevádzky nedochádzalo k jej vlhnutiu, bola dobre prevetrávaná a tým pasívne chránená pred biologickými škodcami.

V minulosti sa na ochranu stavebného reziva pred biologickými vplyvmi používala zelená skalica – vodný roztok síranu železnatého a mnohí ekologicky zmýšľajúci stavebníci na ňu nedajú dopustiť dodnes. Náter alebo postrek nasýteným roztokom zelenej skalice pomerne spoľahlivo chráni pred hubami a plesňami, avšak vzhľadom na relatívnu neškodnosť pre živočíchy a hmyz je ochranný účinok voči drevokaznému hmyzu pochybný.

Ako sa zbaviť červotoča

Čo robiť, ak napriek všetkému objavíme jedného dňa v drevenej konštrukcii červotoča? Určite by sme nemali situáciu podceniť. Mali by sme začať konať.

Impregnácia

Napadnuté miesto je nutné čím skôr ošetriť. Najjednoduchšie je zájsť do stavebnín alebo hobby predajne a kúpiť niektorý z osvedčených náterov, ktoré sa aplikujú natieraním alebo striekaním. Priemyselne vyvinuté prostriedky v sebe kombinujú ničiace aj preventívne účinky. V minulosti bol výber prostriedkov proti drevokazom obmedzený, a preto ľudia používali na impregnáciu tzv. ľudové receptúry, ktoré sa šírili ústnym podaním. Išlo najmä o koncentráty octu, do ktorých sa v pomere 10:1 pridávali saponátové prostriedky a takisto čierne mleté korenie. Takéto roztoky chalupári často aj injekčnými striekačkami vpichávali do výletových otvorov v dreve. Či už použijeme podomácky vyrobený koncentrát, alebo osvedčený priemyselný, netreba ním šetriť a odporúča sa natrieť aj okolité (nenapadnuté) prvky, aby sa vypudený votrelec nemal kam presťahovať.

Mikrovlnné žiarenie proti drevokaznému hmyzu

Existuje metóda, ktorá je v princípe dosť podobná fungovaniu všeobecne známej mikrovlnnej rúry. Pomocou mikrovlnného žiarenia sa napadnuté drevo nahreje, čím larvy alebo dospelý hmyz v napadnutom dreve hynú. Má to však 2 háčiky.  Metódu môže aplikovať len niekto, kto takýmto zariadením disponuje, a k napadnutému drevu musí byť dostatočný prístup, aby sa mohol mikrovlnný žiarič inštalovať. Ak sa oboje podarí, metóda je veľmi účinná a drevokazný hmyz sa pri kmitočte 2500 MHz doslova (ako v mikrovlnke) uvarí. Na internete je možné dohľadať viacero spoločností, ktoré sa tejto činnosti venujú profesionálne a poskytnú aj poradenstvo týkajúce sa ďalšej ochrany ošetrených konštrukcií.

Vydymovanie – zaplyňovanie dreva proti škodcom

Kým v minulosti sa s technológiami vydymovania pracovalo omnoho hojnejšie, dnes sú skôr bielou vranou. Odborné publikácie túto technológiu síce spomínajú, ale pokiaľ by ste v bežnej obchodnej sieti hľadali prostriedky na vydymovanie, asi by ste neuspeli. Príkladom vydymovania v minulosti bolo aj vyústenie tzv. studeného komína na povalu. Obydlie nemalo tradičný komín a dym z pece impregnoval konštrukciu krovu. Toto by nám však dnes hasiči nedovolili. Ďalším typom je zaplyňovanie otravnými látkami, ktoré však môže v súčasnosti realizovať len odborná firma. Vydymovanie a zaplyňovanie boli teda vytlačené impregnačnými nátermi a postrekmi. Odborná literatúra spomína, že v minulosti sa napríklad používala na ochranu dreva pred škodcami aj býčia krv či propolis. Dnes by sme sa asi nedoplatili, keby sme chceli ošetriť napadnutý krov takýmito prípravkami.

Čo s tým, keď je stupeň napadnutia dreva červotočom príliš veľký?

Vtedy musí nastúpiť píla. Áno, čítate správne. Niekedy môže byť stupeň deštrukcie napadnutých prvkov konštrukcie taký rozsiahly a taký závažný, že nám už nepomôže nič iné, iba zavolať majstra krovára a nechať beznádejne zničené prvky vypíliť a nahradiť ich novými. Znie to možno drasticky, ale ak si uvedomíme, že deštruovaný materiál by mohol zapríčiniť zrútenie krovu, nič iného nám nezostáva.

Na záver

Najlepšou prevenciou proti červotočom je použiť pri stavbe krovu suché drevo. Keďže sme ale realisti, vieme, že najmä z ekonomických dôvodov dnes drvivá väčšina stavebníkov siaha po dreve mokrom. Preto je nevyhnutné takýto materiál ošetriť vhodným náterom, alebo vykonať opatrenia zabraňujúce napadnutiu dreva škodcami. Na stavbe zásadne používajme dôsledne odkôrené drevo. Ak sa už s červotočom stretneme, vedzme, že najväčšie škody pácha vo svojom larválnom štádiu, ktoré trvá 2 až 3 roky. Potom sa mení na dospelý hmyz a vychádza z dreva, aby sa postaral o rozmnoženie potomstva. Pokiaľ príde do kontaktu s účinnými modernými prostriedkami aplikovanými na dreve, nie je už spravidla schopný naklásť nové vajíčka.