Strešné fólie #4: Vetrotesnosť verzus vzduchotesnosť

V súvislosti s realizáciou striech sa veľmi často stretávame s pojmami vzduchotesná vrstva a vetrotesná vrstva. Z mnohých odborných článkov alebo diskusií vyplýva, že sa tieto pojmy zamieňajú, prípadne sa využívajú nesprávne. Stavebná odborná terminológia občas trpí nejednoznačnosťou. Stavbári sú praktici a niektoré oblasti zrejme jednoducho zanedbávajú.

Vetrotesná a vzduchotesná vrstva

Vzduchotesná vrstva zabraňuje, prieniku vzdušnej vlhkosti zo strany interiéru do tepelnej izolácie. Tá si následne uchováva svoje fyzikálne vlastnosti a zabraňuje únikom tepla, a to najmä v zateplených stavbách a ešte vo väčšej miere v budovách s takmer nulovou spotrebou energie. Jej inštalácia je nevyhnutná na zabezpečenie správneho fungovania takýchto stavieb. Prispieva k znižovaniu tepelných strát pri dokurovaní, ale aj pri riadenom vetraní. Vzduchotesnosť sa dá zabezpečiť omietkami a správnym osadením výplňových a prestupujúcich konštrukcií (okná, dvere a pod.) v masívnych konštrukciách budov, alebo inštaláciou parozábran v ľahkých konštrukciách budov. V oboch prípadoch platia veľmi prísne pravidlá a realizácia týchto konštrukcií je náročná na vedomosti a precíznosť práce remeselníkov. Vzduchotesnosť objektov sa zisťuje Blower-Door testom, pri ktorom sa meria množstvo vymeneného vzduchu v priestore za jednotku času. Počas testu sa v budove vytvorí pretlak 50 Pa, ktorý zodpovedá rozdielu tlakov vznikajúcom pri nárazoch vetra s rýchlosťou 4 – 10 ms^-1. V takýchto podmienkach by výmena vzduchu v skúmanom objekte nemala presiahnuť 0,6-násobok objemu budovy za hodinu.

Pri masívnych konštrukciách sa vzduchotesnosť zabezpečí relatívne jednoducho – vnútornými a vonkajšími omietkami, pričom zvláštnu pozornosť treba venovať osadeniu okenných a dverových otvorov a akýmkoľvek prestupujúcim konštrukciám. Miesta prechodov je nutné ošetriť vhodným tmelom alebo tesniacimi páskami. Vzduchotesnosť ľahkých stavebných konštrukcií býva zabezpečená parozábranou, ktorá musí byť nainštalovaná bez prerušení. Na túto podmienku treba brať ohľad počas celej prevádzky budovy a dbať na to, aby sa parozábrana nepoškodila dodatočnou montážou rozvodov, nábytku a pod.

Začala vás trápiť otázka, ako sa dá v takto navrhnutej budove žiť? Ako v nej dýchať? Nebojte sa. Stále pretrváva mylný názor, že zdravá budova by mala dýchať. Dýchať majú ľudia. Ľudia potrebujú čerstvý vzduch, nie budova. Ak chceme zabezpečiť zdravé prostredie pre jej obyvateľov, musíme im zabezpečiť dostatočnú výmenu vzduchu (10 – 50 m³/ hod, v závislosti od činnosti), ktorý musíme zároveň zbaviť nadbytočnej vlhkosti, ktorá vzniká neustále počas prevádzky domácnosti (potenie, varenie, kvety, sušenie bielizne a pod.).

Klasické vetranie neprichádza do úvahy, nakoľko spôsobuje tepelné straty.

K slovu tak prichádza riadené vetranie, ktoré okrem potrebného prísunu čerstvého vzduchu zabezpečuje zdravú mikroklímu v budove (riadenie vlhkosti, prevencia vzniku plesní, redukcia škodlivín, bezprašnosť, peľová ochrana atď.), ale aj energetické úspory, a to aj napriek spotrebe energie vzduchotechnickými zariadeniami.

Jednou z foriem riadeného vetrania je vetranie so spätným získavaním tepla – rekuperácia, kde sa teplo z odvádzaného vzduchu odoberá a využíva sa na ohriatie čerstvého privádzaného vzduchu. Účinnosť takýchto zariadení môže dosiahnuť až 80 %.

Vzduchotesná vrstva sa umiestňuje na vnútornej strane obvodového (strešného) plášťa budovy a vetrotesná vrstva sa inštaluje na jeho vonkajšej strane.

Pri konštrukcii šikmých striech plní vetrotesná vrstva predovšetkým ochrannú funkciu tepelnej izolácie. Aby totiž tepelná izolácia mohla plniť svoju funkciu, je potrebné, aby počas celej svojej doby funkčnosti bola suchá. Vlhkosť sa do tepelnej izolácie môže dostať zo strany interiéru alebo z exteriéru, aby sme tomu predišli, chránime ju vzduchotesnou a  vetrotesnou vrstvou.

Ako ste mali možnosť čítať niekoľkokrát na tomto webe, ale aj na podobných fórach, žiadna skladaná krytina pre šikmé strechy nie je vodotesná. Aj napriek tomu, že tvary strešných krytín sú dnes mimoriadne sofistikované a krytiny sú schopné odvádzať absolútnu väčšinu zrážkových vôd, v prípade extrémnych meteorologických javov (hnaný dážď, sypký sneh s vetrom a pod.) jednoducho nestačia, a môže sa stať, že časť zrážkových vôd sa dostane aj pod krytinu.

V takomto prípade sa svojej úlohy ujme poistná hydroizolácia. Sú to pásy fólie rôzneho materiálového zloženia, ktoré sú horizontálne rozprestreté po strešnom plášti s prekrytím tak, aby spoľahlivo odvádzali preniknutú zrážkovú vodu a nedovolili jej zatiecť pod fóliu. Ak sa však k atmosférickým zrážkam pridá silný vietor, prekrytie fólií nepostačuje a vietor sa cez nezabezpečené spoje dostáva do vrstiev tepelnej izolácie. Spolu s ním aj vlhkosť, prípadne priamo voda.

Poviete si, že poistná hydroizolácia je predsa zároveň difúznou fóliou, a tak to, čo sa pod ňu dostane, malo by sa aj spoľahlivo dostať von. Máte pravdu, ale len čiastočne. Toto by spoľahlivo fungovalo v teplom období. Ak sa v letných mesiacoch dostane nejaká vlhkosť pod poistnú hydroizoláciu, je veľká pravdepodobnosť, že sa táto stihne počas nasledujúcich dní aj odpariť a tepelná izolácia sa vysuší.

Čo však v prípade chladného počasia? V takomto prípade sa vlhkosť z tepelnej izolácie nemá ako odpariť, ostáva v nej, vlhkosť kondenzuje a dokonca sa v izolácii akumuluje. Vlhká, resp. mokrá tepelná izolácia stráca svoje tepelnoizolačné vlastnosti. Steny pod ňou začínajú chladnúť a stávajú sa miestom, na ktorom začnú kondenzovať vodné pary nachádzajúce sa v interiéri. Pokiaľ jav bude pretrvávať dlhšie obdobie, na vlhkej omietke vzniknú (okrem nevzhľadných máp) časom aj plesne a problém je na svete. V horšom prípade sa môže stať, že voda naakumulovaná v tepelnej izolácii si nájde cestičku cez nekvalitne zrealizovanú parozábranu a dostane sa až do interiéru. Zateká, pričom strešná krytina je bez porúch.

Ako sa vyhnúť takýmto problémom?

Existuje pomerne jednoduchá cesta. Je potrebné vytvoriť vetrotesnú vrstvu, cez ktorú sa vietor do tepelnej izolácie nedostane. Na to postačí niekoľko lepiacich pások odporučených výrobcom fólií. Ak teda plánujete do skladby strešného plášťa zahrnúť aj tepelnú izoláciu, nezabudnite, že počas inštalácie poistnej hydroizolácie sa musia dôsledne prelepiť všetky pozdĺžne aj priečne spoje fólií, ako aj všetky prestupy fólie na stavebné konštrukcie – okná, komíny, múry, ale aj antény alebo kanalizačné odvetrania, čím sa zabezpečí vetrotesnosť strešného plášťa.

Utesnenie prestupov sa môže vyhotoviť aj pomocou tmelov, prípadne elastických lepiacich pások. Aby sa strechárom zjednodušil život i ušetril čas, výrobcovia ponúkajú široký sortiment poistných hydroizolácií s tzv. integrovanými lepiacimi páskami, ktoré slúžia však len na spojenie pásov fólií v pozdĺžnom smere.

Vzduchotesnosť je tesnosť celého obvodového plášťa budovy. Zabezpečením vzduchotesnosti stavby predchádzame nežiadúcim únikom tepla, ale zabraňujeme aj prenikaniu vlhkosti do konštrukcie a následným poruchám stavby. Dosiahneme ju vhodným navrhnutím a vyhotovením konštrukčných celkov a detailov stavby a u ľahkých konštrukcií tesniacou parozábranou.