Podrobný sprievodca drevinami na výrobu krovu – spoznajte ich výhody aj nevýhody

Z akých drevín sa vyrábajú krovy? V článku sa na túto problematiku podrobne pozrieme.

Pre funkčnosť a spoľahlivosť stavebných konštrukcií je potrebné vždy použiť rezivo ihličnatých alebo listnatých drevín s príslušnými vlastnosťami. Každá projektová dokumentácia predpisuje druh a zatriedenie reziva, ktoré je potrebné bezpodmienečne dodržať. V prípade akýchkoľvek odchýlok od projektu tieto odporúčame konzultovať so statikom.

Najpoužívanejšie druhy drevín

Smrekové drevo na krov

Vzhľadom na to, že smrek obyčajný je najrozšírenejšou drevinou na území našej krajiny, je smrekové drevo najpoužívanejším materiálom v stavebnom segmente. Cenovo patrí k najdostupnejším. Stromy dorastajú do výšky až 65 m, pričom priemer kmeňa dosahuje až 1,5 m. Drevo je charakteristické svojou príjemnou vôňou, je pružné, štiepateľné, pevné a je možné pomerne rýchlo ho vysušiť. Výhody sú, žiaľ, vyvážené aj nevýhodami. K nim patrí pomerne nízka životnosť v exteriéri, slabá odolnosť voči škodcom, plesniam a hnilobe. Životnosť smrekového reziva je možné predĺžiť chemickou impregnáciou a pravidelnými nátermi. S ohľadom na nepriaznivý vplyv impregnačných náterov na životné prostredie je potrebné uprednostniť konštrukčné spôsoby ochrany tohto reziva pred vlhkosťou.

Smrekové rezivo sa na trh dodáva v surovom stave, častokrát v rozpore s platnými normami a ešte mokré. K dispozícii sú aj stavebné hranoly a profily vyrábané z vysušeného reziva z jedného kusa alebo nadpájané v pozdĺžnom smere, prípadne lepené z tenších lamiel. Pomerne výhodná cena predurčuje smrekové rezivo na výrobu sendvičových konštrukcií drevostavieb. Je samozrejmosťou, že sa používa aj v nábytkárskom priemysle.

Borovicové drevo na krov

Borovicové drevo patrí prinajmenšom k rovnako obľúbeným ako smrekové. Borovice sosny sú veľmi pekné stromy rastúce predovšetkým v mierne zvlnených lesoch Záhoria. Svedčí im piesčitá priepustná pôda, bežne dorastajú do výšky 35 m a priemer kmeňa dosahuje 1,5 m. Majú veľmi intenzívnu príjemnú vôňu, ktorú im dáva vysoký obsah živíc chrániaci rezivo pred poveternostnými vplyvmi, respektíve vlhkosťou.

Oproti smreku má tak drevo tejto dreviny vo vonkajšom prostredí asi dvojnásobnú životnosť. K nevýhodám borovicového dreva a reziva z neho sa radí hrčovitosť, ktorej drevené výrobky vďačia za svoj charakteristický rustikálny vzhľad. Ten však nevyhovuje každému. Rezivo je vhodné pre drevostavby, pri väčšom výskyte hŕč sa odporúča zväčšenie plochy prierezu profilov o 20 %.

Jedľové drevo na krov

Jedľové drevo je ďalším hojne sa vyskytujúcim materiálom v našich končinách. Jedle u nás tradične rastú v zmiešaných bukovo-jedľových lesoch. Jedľa biela je rovný strom dosahujúci výšku 50 m, pričom priemer kmeňa býva až 2 m. Laici majú problémy odlíšiť jedľové rezivo od smrekového. Je však mierne tmavšie a prezradí ho aj nie veľmi príjemná vôňa. Rezivo z jedle je cenovo pomerne dostupné.

Je odolné voči trvalému pôsobeniu vody, preto sa v minulosti s obľubou používalo na súčasti vodných stavieb – mlynov a priehrad, výrobu šindľov alebo aj sudov. Nevýhodou jedľového dreva je, že má pomerne rýchle prírastky a s tým súvisiacu menšiu hustotu, ktorá sa odzrkadlí na znížení jeho pevnosti. Aj napriek tomu, že je predurčené na dlhodobý kontakt s vodou, neznáša striedanie suchého a mokrého prostredia.

Smrekovcové drevo na krov

Prepracovali sme sa k poslednej ihličnatej drevine vyskytujúcej sa u nás a hojne používanej v stavebníctve. Je ňou smrekovec – červený smrek alebo smrekovec opadavý, často sa stretneme aj s českým názvom modřín. Smrekovce dorastajú do výšky 50 m a kmene majú priemer do 1 m. Nevýhodou je, že kmene nebývajú vždy rovné. Drevo je ťažké, husté a živičnaté, čo sa prejavuje veľmi dlhou životnosťou a odolnosťou voči vode. Živice obsiahnuté v rezive polymerizujú, čím po rokoch (2 – 5) toto rezivo dosahuje až 80 % tvrdosti duba. Ide o našu najkvalitnejšiu drevinu. Žiaľ, okolo polovice produkcie sa vyváža na spracovanie do zahraničia. V minulosti sa smrekovec používal na krovy veľkých cirkevných a dôležitých svetských stavieb, kde ho môžeme pozorovať v neuveriteľnom stave dodnes, ale aj na výrobu šindľa, podláh a obkladov nielen v interiéri, ale aj vonku.

Znáša dlhodobý kontakt s vodou aj striedanie suchého a mokrého prostredia. Okrem použitia v stavebníctve ho nájdeme na rôznych objektoch v exteriéri – prvky záhradnej architektúry (pergoly, zimné záhrady, altánky, prístrešky, vyvýšené záhony a iné), záhradný nábytok a pod. Rezivo je veľmi pekné, s príjemnou vôňou. Nadobúda rôzne odtiene zelenej, žltooranžovej až bordovej farby.

Drevo zo severskej borovice

Okrem ihličnatých drevín, ktoré majú pôvod v našich zemepisných šírkach, trh ponúka aj rezivo z druhov, ktoré obvykle pochádzajú zo severnejších oblastí Európy, Ázie i Ameriky. Stromy rastúce v nehostinných podmienkach rastú pomalšie, čo sa však priaznivo premieta do vlastností reziva z nich, predovšetkým fyzikálno-mechanických a biologických. Takou je aj severská borovica, ktorá má v porovnaní s našou väčšiu tvrdosť a vyšší obsah živíc, ktoré ju chránia pred pôsobením vlhkosti. Je preto vhodná na použitie vo vonkajších podmienkach, napr. na obklady. Musí však byť izolovaná voči zemnej vlhkosti.

Drevo zo sibírskeho smrekovca

Sibírsky smrekovec má vynikajúce biologické a fyzikálno-mechanické vlastnosti, ktoré získava rastom v nepriaznivom podnebí Sibíri a iných severských častí Európy a Ázie. V čerstvom stave má dobrú spracovateľnosť. Po čase, podobne ako u nášho smrekovca, dochádza k polymerizácii živíc v ňom obsiahnutých, ktoré mu dodajú tvrdosť približujúcu sa tvrdosti duba, čím sa rezivo zo sibírskeho smrekovca stáva najodolnejším z dostupných drevín. Má veľmi dlhú životnosť aj v nekrytom prostredí, čo ho predurčuje na použite v exteriéri.

Dubové drevo na krov

Dub letný a dub zimný je kvôli svojej tvrdosti a pevnosti porovnateľnej s vybranými exotickými drevinami veľmi obľúbený a často používaný. Na Slovensku ide o pomerne rozšírený listnatý strom, ktorý dorastá do výšky 50 m s priemerom kmeňa do 2 m. Rezivo je ťažké, v surovom stave je jeho hustota vyššia ako hustota vody. Charakteristické je svojou kyslastou vôňou, veľmi dobre odoláva trvale mokrému prostrediu. V minulosti sa preto používalo na vodné stavby, v rámci ktorých sa zachovalo v mimoriadnej kondícii až do súčasnosti. Jeho využitie v stavebníctve je všestranné, avšak obmedzené vysokou cenou a pomerne veľkými zmenami tvaru, ktoré sprevádzajú zmeny vlhkosti v prostredí. Používa sa na podlahy, obklady interiérov, schodiská, v exteriéri na ploty alebo stavby v trvalom styku s vodou, prípadne vodné stavby. Dubové rezivo sa výnimočne používa aj na budovanie stropov a krovov. Azda najznámejším, pomerne často spomínaným krovom z dubového dreva je krov Chrámu Matky Božej v Paríži, ktorý pred niekoľkými rokmi nešťastne zhorel a momentálne sa obnovuje.

Bukové drevo na krov

Bukové rezivo sa v stavebníctve používa takmer výhradne len na prvky interiérovej architektúry. V tomto segmente je jeho využitie osvedčené a obľúbené. Jeho drevo je ťažké, tvrdé a dobre štiepateľné. Je však málo pružné, zosychá a praská. Pri použití v exteriéri má krátku životnosť.