Včely, osy a sršne pod strechou. Čo s nimi?

Strešné konštrukcie sú spravidla suché a teplé miesta – priam predurčené na to, aby sa v nich usídlilo mnoho živočíchov, ktoré v nich môžu napáchať nemalé škody. Svoje útočisko tam nachádzajú vtáky, kuny, rôzne hlodavce, netopiere aj drevokazný hmyz. A problémom môžu byť i včely, osy či sršne pod strechou. Všetok tento hmyz vzbudzuje v ľuďoch rešpekt, lebo za nepriaznivých okolností môže človeku ublížiť. Čo robiť, ak si u vás postavili hniezdo?

S kým máte do činenia?

Osy, včely a sršne patria do radu blanokrídlovcov (Hymenoptera). Podľa odborných zdrojov zastrešuje asi 250 000 druhov hmyzu, z ktorých v Európe žije asi 10 000 druhov. Konkrétne osy a sršne patria do čeľade Vespidae a včely a čmeliaky do čeľade Apidae. Blanokrídlovce majú tri páry nôh a dva páry blanitých krídel. Ich nepriamy vývoj s dokonalou premenou má štyri štádiá: vajíčko – larva – kukla – dospelý jedinec. Všetky spomenuté skupiny sú bodavým hmyzom so žihadlom, pričom včely majú žihadlá s háčikmi určené výhradne na obranu. Po bodnutí o ne prichádzajú a následne hynú. Osy a sršne majú hladké žihadlá určené na lov a schopné opätovného bodnutia.

Včely

Živia sa nektárom a peľom, ktorý zbierajú z kvitnúcich rastlín, čím ich zároveň opeľujú. Žijú spoločensky v rôznych dutinách alebo v úľoch, kde si z vosku budujú dômyselné sústavy plástov. Zhromažďujú v nich nazbieraný nektár, ktorý spracovávajú v tráviacom ústrojenstve. Po jeho dostatočnom zahustení bunku zaviečkujú. Prezimovávajú tak, že v spoločenstve ostáva kráľovná a včielky robotnice, ktoré žijú z pripravených zásob. Ich prínosom je okrem opeľovania predovšetkým znáška medu, ale aj tvorba sprievodných produktov, ako sú vosk, propolis, materská kašička a včelí jed.

Osy

Žijú v spoločenstvách. Hniezdo z buničiny, ktoré má vakovitý tvar, si stavajú na suchom mieste, napríklad pod strechou alebo v dutine stromu. Dospelé osy sa živia prevažne nektárom, prezretým ovocím, nepohrdnú ani sladkými dobrotami z ľudskej ríše. Osy sú veľmi užitočné tým, že lovia obrovské množstvá múch, húseníc a iného hmyzu. Ten po rozžutí vyvrátia larvám, ktoré takto kŕmia. Nezanedbateľný prínos ôs je aj v tom, že prispievajú k opeľovaniu rastlín. Na rozdiel od včiel zimu prežíva len osa kráľovná.

Sršeň

Život sršňa je veľmi podobný životu osy. Je to taktiež spoločenský hmyz žijúci v kolónii, ktorej hlavou je kráľovná. O ostatné sa starajú neplodné robotnice. Larvy sú kŕmené hmyzom, predovšetkým muchami, ale aj osami, včelami, prípadne vážkami, nočnými motýľmi a pod. Dospelé jedince sa najčastejšie živia nektárom a sladkou šťavou z ovocia. Na zimu si nepripravujú zásoby, keďže tú prežívajú len oplodnené kráľovné, ktoré na jar zakladajú nové kolónie. V tom čase sa zvyknú živiť aj hmyzom, aby získali potrebné bielkoviny. Hniezdo oválneho tvaru z buničiny si stavajú na jednu sezónu. Zvykne mať priemer až 80 cm. Koncom septembra zvyčajne zanikne. Do nástupu chladných dní ho opustia všetky sršne. Na jar ho v žiadnom prípade nepoužijú, vždy si postavia nové. Podobne ako je to v prípade ôs, aj hniezdo sršňov môžete nájsť najmä v dutinách stromov alebo v podkroví starých domov.

V ostatnom období do našich zemepisných polôh zavítal neželaný hosť – sršeň ázijský (Vespa velutina), ktorý je o niečo menší než jeho európsky príbuzný. Kráľovné dosahujú dĺžku 30 mm, samce 24 mm a ostatné jedince okolo 20 mm. Tento druh má posledné články nôh výrazne žlté. Na hlave a hrudi je sršeň ázijský prevažne čierny, na brušku má široký oranžový pás. Vzhľadom na to, že tieto sršne sú obrovskou hrozbou pre včelárov (až 80 percent ich potravy tvoria včely a iné druhy hmyzu, ktoré sú skvelými opeľovačmi) aj ovocinárov (spôsobujú škody na úrode ovocných drevín a vo viniciach) a predstavujú nebezpečenstvo i pre ľudí alergických na bodavý hmyz, ich výskyt sa dôsledne monitoruje.

Včely, osy a sršne pod strechou – čo robiť?

Včely, osy ani sršne nie sú útočné. Neútočia, pokiaľ sa necítia ohrozené. Ak človek nie je na jed tohto hmyzu alergický, nie je preňho nebezpečný. Dokonca jed sršňov je menej toxický ako jed včiel. Vzhľadom na obsah špecifických látok je však ich uštipnutie bolestivejšie. Zdravý človek by mal zniesť uštipnutie až niekoľkých desiatok jedincov tohto hmyzu. V prípade výskytu bodavého hmyzu v blízkosti vášho príbytku ide aj napriek tomu o pomerne nepríjemný problém. Vzhľadom na jeho užitočnosť by sme však vždy mali hľadať spôsoby, ktorými zamedzíme výskyt tohto hmyzu, a nie cesty, ako ho vyhubiť.

Včely pod strechou

Ak sa vám pod strechou usídlili včely, určite vám pomôže včelár, prípadne sa môžete obrátiť na hasičský zbor, ktorý má kontakty na včelárov a spoločne môžu zasiahnuť aj na menej prístupných miestach.

Osy a sršne pod strechou

Osy a sršne pod strechou sú v podstate problémom jednej sezóny. V predchádzajúcej časti článku sme uviedli, že sršne svoje hniezda opúšťajú a v prípade ôs prežíva zimu len osa kráľovná. Po jesennom ochladení možno teda hniezda bez obáv zlikvidovať. Mnohým majiteľom nehnuteľností sa osvedčilo vešanie falošných hniezd, ktoré sa dajú kúpiť alebo vytvoriť z papierového vreca. Hmyz bude považovať teritórium za obsadené a hniezdo si pôjde budovať inam.

Ak už hniezdo ôs alebo sršňov vo svojom okolí máte, môže vám pomôcť zmes rozdrveného klinčeka, nastrúhanej citrónovej kôry a čili, ktorú tento hmyz neznáša. Uvedenú zmes rozmiestnite na viacerých miestach. Dobrú službu urobí aj sviečka s vôňou citróna. Niektorí zase nedajú dopustiť na rozotretý cesnak s čili. Namočia doň paličky a rozvešajú ich po okolí. Pomôcť vraj môže aj potretie zárubní okien a dverí octom.

Preventívne opatrenia

Určite urobíte dobre, ak vykonáte aj niektoré ďalšie opatrenia, vďaka ktorým nebudete lákať tento hmyz k svojim príbytkom. Ak vám bude v záhrade dozrievať ovocie, nepripustite, aby poškodené, nahnité a nakvasené plody ostávali pod stromami. Pozbierajte ich a dajte do kompostu. Ak ho máte v blízkosti domu alebo terasy, na ktorej chcete tráviť svoj voľný čas, ovocie prikryte vrstvou zeminy alebo pokosenej trávy. Ak máte psy či mačky, nikdy nenechávajte zvyšky ich potravy v miskách. Sú veľmi rýchlou alternatívou potravy pre osy a sršne, ktorú veľmi rady využijú.

Neodporúčame zabíjať jednotlivé osy alebo sršne. Po smrti totiž tento hmyz uvoľňuje látky, ktoré signalizujú ostatným, že v blízkosti je nebezpečenstvo. Môžu priletieť a začať útočiť. Tento hmyz neprovokujte a zbytočne nenaháňajte. Podráždite ho a vyvoláte útočnú reakciu. Ak situáciu naozaj neviete zvládnuť, obráťte sa na deratizátora.

Prvá pomoc

Ak náhodou utŕžite žihadlo, je dobré vyberať ho pinzetou. Na jeho konci je totiž vačok s jedom, ktorý by ste si iným spôsobom vybratia mohli vytlačiť pod pokožku. Miesto vpichu vydezinfikujte a potrite vhodným krémom z lekárne. Ak ho nemáte, osvedčuje sa priložiť plátok cibule, prípadne dané miesto chladiť. Ak postihnutá osoba začína opúchať alebo ťažšie dýchať, vracať a pod., neváhajte s návštevou pohotovosti. Osoby, ktoré vedia, že sú na uštipnutie bodavým hmyzom alergické, zvyknú mať potrebný liek pri sebe.