Ako predchádzať úrazom pri stavbe strechy a ako zvládnuť prvú pomoc?

Každý, kto sa venuje strechárstvu, by mal myslieť na to, že najdôležitejšie je vrátiť sa na konci dňa domov zdravý. To znamená uvedomovať si riziká spojené s touto prácou a vyvarovať sa situácií, ktoré by mohli viesť k zdravotnému ohrozeniu. Ako predchádzať úrazom pri stavbe strechy? Na čo si dať pozor a ako poskytnúť prvú pomoc?

V sektore stavebníctva je najväčšie riziko úrazov. Podľa starších dostupných štatistických údajov v Európskej únii pri úrazoch v stavebníctve každoročne príde o život viac ako 1 300 osôb. V celosvetovom meradle majú stavební robotníci v porovnaní s inými povolaniami trojnásobne vyššiu pravdepodobnosť smrteľného úrazu a dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť zranenia. S úrazmi, ich liečením i kompenzáciou sú spojené obrovské náklady nielen pre jednotlivca, ale aj pre zamestnávateľa a celú spoločnosť. V tejto súvislosti určite nikto nepochybuje, že úsilie a financie vložené do prevencie sa všetkým zainteresovaným stranám mnohonásobne vrátia.

Riziká spojené s prácou na strechách a v ich okolí

Mnohým úrazom sa dá predísť, ak včas rozlíšime a pochopíme hroziace riziká a urobíme všetko pre to, aby sme ich eliminovali. K zraneniam pritom nedochádza len na samotnej streche, ale aj pri prístupe k nej. Každý, kto bude pracovať na streche a v jej okolí, musí byť poučený o bezpečnosti pri práci.

Pred začiatkom akýchkoľvek prác na streche je potrebné posúdiť všetky riziká spojené s prácou na konkrétnom projekte, na základe čoho sa zavedú opatrenia a systém práce, s ktorými je nutné oboznámiť všetkých pracovníkov.

Keďže práca na streche je prácou vo výške, každý, kto vstupuje na strechu, musí byť chránený pred pádom. Prednostne by sa mali prijímať kolektívne opatrenia pred opatreniami chrániacimi jednotlivcov. Ide predovšetkým o zabezpečenie okraja strechy. Takéto opatrenie zabraňujúce pádu by malo byť dostatočne účinné na to, aby zastavilo pády a pomohlo predísť zraneniam pracovníkov počas celej realizácie prác na streche, ale aj v jej okolí. Do úvahy je nutné brať aj poveternostné vplyvy, pretože šmykľavý povrch strechy (daný vlhkosťou alebo námrazou), resp. pôsobenie vetra podstatne zvyšuje riziko pádu nielen osôb, ale aj pracovných prostriedkov alebo materiálu.

Povinnosti zamestnávateľa a ako predchádzať úrazom

Všetci pracovníci, ktorí vykonávajú činnosti na streche, potrebujú primerané poznatky, zručnosti a skúsenosti, aby pracovali bezpečne. Mali by mať zabezpečené školenia na to, aby vedeli rozpoznávať riziká, chápali systém práce a boli spôsobilí vykonávať ju. Toto sa týka napríklad aj oprávnení na:

• budovanie ochrany na okraji strechy,
• výstavbu lešenia,
• obsluhu zdvíhacích plošín a vysokozdvižných vozíkov,
• použitie výbavy na zachytenie pádu zo strechy a pod.

Na účely splnenia tejto povinnosti si zamestnávatelia obvykle kontrahujú služby externých profesionálnych služieb, ktoré takéto a podobné vzdelávanie zabezpečujú priebežne na kľúč.

Neoddeliteľnou povinnosťou zamestnávateľa je okrem priebežného zaistenia bezpečnostných školení aj starostlivosť o všetky bezpečnostné zariadenia, ich pravidelná údržba a revízie.

Zamestnávateľ má povinnosť školiť svojich zamestnancov aj v oblasti legislatívy spojenej s riešením pracovných úrazov. Neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania zamestnancov sú aj témy spojené s poskytovaním prvej pomoci.

Práce na strechách svojpomocne a bezpečnosť pri práci

Majitelia rodinných domov veľmi často zabezpečujú menšie opravy svojich striech alebo ich údržbu svojpomocne. Aj v takomto prípade je nutné dbať na bezpečnosť.

Ako predchádzať úrazom – zásady bezpečnosti pri drobných prácach na streche:

• K prácam nikdy nepristupujte ako jednotlivci, vždy pracujte minimálne vo dvojici.
• Rebrík postavte na pevný podklad v primeranom sklone.
• Pred použitím rebríka nezabudnite na kontrolu jeho stability.
• Používajte vhodnú pevnú obuv, najlepšie chrániacu aj špičku nohy a chodidlo pred prepichnutím.
• Zvoľte odevy, ktoré vás nebudú obmedzovať pri práci. Prednosť má oblečenie s dlhými rukávmi a dlhé nohavice.
• Používajte vhodné pracovné nástroje, zabráňte ich pádu zo strechy.
• Ak sú na streche nainštalované bezpečnostné kotviace body, použite ich.
• Pracujte len vo vhodnom počasí. Dážď, hmla, mráz alebo vietor môžu byť príčinou úrazu.
• Nechoďte na nestabilné plochy.
• Pracujte pomaly a s rozvahou. Úkony na streche si vopred dôsledne premyslite a naplánujte.
• Myslite na svoju bezpečnosť i bezpečnosť ľudí v okolí.
• Púšťajte sa len do prác, ktoré zvládnete po odbornej aj fyzickej stránke. Nepreceňujte svoje sily.

Ako poskytnúť prvú pomoc

Aj pri najväčšej opatrnosti môže dôjsť k pracovným úrazom. Vzhľadom na to, že úraz je s veľkou pravdepodobnosťou spojený s prácou vo výške a pádom z nej, treba postupovať veľmi opatrne, keďže všetky kroky môžu byť život zachraňujúce.

Ak je na prvý pohľad vážne ohrozený život a zdravie človeka, bez zbytočného zdržiavania treba volať zdravotnícku záchrannú službu priamo na tiesňovej linke 155 (prípadne 112), kde nás môžu zároveň navigovať pri poskytovaní prvej pomoci.

Na zapamätanie si postupu ošetrenia je odporúčané používať jednoduché algoritmy. Jedným z nich je MARCH, pričom jednotlivé písmená predstavujú:

M (Massive Bleeding) – masívne krvácanie,

A (Airway) – priechodnosť dýchacích ciest,

R (Respiration) – dýchanie,

C (Circulation) – obeh,

H (Hypothermia) – podchladenie.

Jednotlivé body algoritmu je potrebné neustále opakovať a preverovať v uvedenom poradí. Tento postup uľahčí správnu kontrolu zraneného a zvýši šance na záchranu života.

Zastavenie masívneho krvácania predchádza náhlemu prerušeniu krvného obehu a tým aj smrti. Najjednoduchším spôsobom je zastavenie krvácania tlakom priamo v rane, nasadením tlakového obväzu alebo škrtidlom, hoci aj improvizovaným. Sterilné prekrytie rán je až druhoradou záležitosťou.

Osobe v bezvedomí je potrebné uvoľniť dýchacie cesty a počúvaním treba overiť, či dýcha. Ak zistíme, že postihnutá osoba nedýcha, okamžite začneme s resuscitáciou. Postihnutého uložíme na chrbát s miernym záklonom hlavy a otvorenou dolnou čeľusťou. Po celý čas kontrolujeme priechodnosť dýchacích ciest. U dospelého človeka stláčame hrudník v strede hrudnej kosti. Hĺbka stlačenia je cca 5 – 6 cm. Vykonávame ho vo frekvencii asi 100 – 120 stlačení za minútu. Ruky majú stály kontakt s hrudníkom. Je potrebné nielen správne stláčať, ale aj uvoľňovať. Vyškolené osoby môžu zároveň robiť vdychy z úst do úst. Pomer medzi stlačeniami hrudníka a vdychmi je 30 : 2. V priebehu resuscitácie nesmie dochádzať k bezdôvodnému prerušovaniu. S resuscitáciou je nutné pokračovať do príchodu záchranárov, prípadne do okamihu, keď postihnutý začne aktívne dýchať.

U postihnutej osoby je potrebné predísť podchladeniu, a to aj v letnom období. Preto je dobré postihnutého uložiť na deku alebo podobnú izolačnú podložku.

Po zabezpečení životných funkcií je možné pristúpiť k poskytovaniu ďalšej prvej pomoci (ošetrenie rán, fixácia zlomenín a pod.). S postihnutým, ak je to možné, komunikujte. Neustále ho majte pod kontrolou. Nedávajte mu nič jesť ani piť. Ak je smädný, ovlažte mu pery vlhkou gázou.

Majte na pamäti, že najdôležitejší je pokoj a rozvaha.