Špecifiká rekonštrukcie pamiatkovo chránených striech

Kultúrne pamiatky nás, aj keď si to často ani neuvedomujeme, sprevádzajú na každom kroku. Je len na nás, aký postoj k nim zaujmeme. Mali by sme ich vnímať ako štafetu od našich predkov, ktorú by sme mali neporušenú, ba naopak, zveľadenú odovzdávať ďalej našim potomkom. Kultúrne pamiatky sú súčasťou kultúrneho dedičstva a jeho ochrana je deklarovaná ako verejný záujem – takto je zakotvená aj v 44. článku Ústavy Slovenskej republiky, ods. 2: Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

V praxi to približne znamená, že aj napriek tomu, že z právneho hľadiska sme sa stali alebo sme výhradnými vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je časťou kultúrneho dedičstva, z časového hľadiska ju spravujeme iba prechodný čas. Preto máme nielen právnu zodpovednosť, ale aj morálnu povinnosť postarať sa o túto kultúrnu pamiatku s náležitou zodpovednosťou.

Základným právnym predpisom, ktorý usmerňuje činnosť vlastníkov, orgánov a organizácií štátnej správy a samosprávy, ako aj všetkých fyzických a právnických osôb pri nakladaní s pamiatkovým fondom, je zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu z 19. decembra 2001 v znení neskorších predpisov.

Kultúrne pamiatky pod lupou

V súvislosti s ochranou kultúrnych pamiatok sa stretávame s viacerými pojmami:

Národná kultúrna pamiatka je hnuteľná alebo nehnuteľná vec s pamiatkovou hodnotou, ktorá je kvôli ochrane vyhlásená za kultúrnu pamiatku.

Pamiatkové územie je sídelný alebo krajinný územný celok, v ktorom sú sústredené pamiatkové hodnoty alebo archeologické nálezy a archeologické náleziská, ktorý je vzhľadom na ich ochranu vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.

Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len „kultúrna pamiatka“), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa podľa zákona považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

Kultúrna pamiatka alebo pamiatkové územie môžu byť navrhnuté na zápis do Zoznamu svetového dedičstva, pričom musia splniť prísne kritériá stanovené medzinárodnou zmluvou. Momentálne je v Zozname svetového dedičstva zapísaných päť slovenských lokalít reprezentujúcich kultúrne dedičstvo: Banská Štiavnica a technické pamiatky jej okolia, Levoča, Spišský hrad a pamiatky jeho okolia, Vlkolínec, historické jadro Bardejova a drevené chrámy v slovenskej časti karpatského oblúka.

Kultúrne pamiatky a pamiatkové územia sú evidované v ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý má štyri registre – register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, register hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktorý sa však nezverejňuje, register pamiatkových rezervácií a register pamiatkových zón.

Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok je prístupný na internete. V tomto registri si môžete pomerne jednoducho overiť, či nehnuteľnosť, ktorej ste majiteľom, je kultúrnou pamiatkou.

V súčasnosti (údaje k 1. januáru 2018) je v ústrednom zozname pamiatkového fondu SR evidovaných:

• 9 990 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí 16 963 pamiatkových objektov a
• 15 169 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí 34 934 pamiatkových predmetov.

Okrem národných kultúrnych pamiatok je evidovaných aj:

• 28 pamiatkových rezervácií,
• 82 pamiatkových zón a
• 5 lokalít svetového kultúrneho dedičstva.

Čo by mal vedieť vlastník kultúrnej pamiatky?

Ak ste sa stali alebo ste vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej ako národná kultúrna pamiatka, ste povinní ju využívať v súlade s jej pamiatkovou hodnotou a jej ochranu vykonávať na vlastné náklady. S cieľom pomôcť vlastníkom pri ochrane kultúrneho dedičstva, ktorá vôbec nie je lacnou záležitosťou, existuje dotačný program Obnovme si svoj dom, ktorý je financovaný v rámci grantového programu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Žiaľ, v posledných desaťročiach sme svedkami toho, ako sa celé skupiny pamiatkovo chránených objektov bezhlavo a necitlivo rekonštruujú podľa predstáv ich majiteľov, bez akejkoľvek komunikácie s pamiatkovými a stavebnými úradmi, a to doslova aj týmto úradom priamo pred očami.

Ochrana pamiatkového fondu je verejným záujmom a štát má zriadené inštitúcie na jej zabezpečenie. Je to predovšetkým špecializovaný orgán štátnej správy – Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ktorý má celoslovenskú pôsobnosť so svojimi krajskými zložkami, a to krajskými pamiatkovými úradmi v jednotlivých krajských mestách. Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu je Ministerstvo kultúry SR a jeho špecializovaná zložka na výkon štátneho pamiatkového dohľadu – Pamiatková inšpekcia.

Ako to vyzerá v praxi?

Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný pred jej obnovou podať na príslušný KPÚ žiadosť o rozhodnutie k zámeru obnovy, ktorá obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky.

KPÚ následne vydá rozhodnutie o zámere obnovy, obsahujúce podmienky, ktoré je nutné splniť. Vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ súhlasí so stanoviskom KPÚ, môže dať vypracovať prípravnú a projektovú dokumentáciu. Zároveň nechá spracovať oprávnenej osobe výskum, ktorý je inventarizáciou hodnotných prvkov a detailov objektu s návrhom ochrany a obnovy.  

KPÚ vydáva záväzné stanovisko osobitne ku každej časti vypracovanej dokumentácie. V prípade nesúhlasného stanoviska musí majiteľ nehnuteľnosti pokračovať v zmysle poučenia k rozhodnutiu. Stavebný úrad vo všetkých druhoch ďalšieho konania (územné, stavebné, kolaudačné a pod.) rozhoduje na základe záväzného stanoviska KPÚ.

Počas realizácie prác na obnove kultúrnej pamiatky vykonáva štátny dohľad KPÚ a prípadné nedostatky oznamuje stavebnému úradu tak, aby sa predišlo znehodnoteniu hodnoty pamiatky. Počas prác na obnove pamiatky môže dôjsť k neočakávanému nálezu, ktorý je nutné nahlásiť KPÚ. Ten do troch dní rozhodne o ďalšom postupe.

Priebeh prác na obnove pamiatky

Ak stavebný úrad vydá stavebné povolenie na obnovu nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, je možné pristúpiť k realizácii stavebných prác. Vzhľadom na remeselnú náročnosť jednotlivých prác je nutné tieto zveriť do rúk firiem, ktoré majú v danej sfére skúsenosti. V tejto oblasti nie je možné nič podceniť, keďže neodborným zásahom by mohlo dôjsť k nezvratným škodám.

K prácam na obnove pamiatky sa pristupuje obvykle komplexne, teda väčšinou sa robí rekonštrukcia celej stavby naraz. Vzhľadom na jej finančnú a organizačnú náročnosť môže byť rozvrhnutá do niekoľkých etáp. Rekonštrukcia strechy je však často prvou etapou, čo vyplýva z potreby chrániť samotnú stavbu, ale aj jej príslušenstvo. Rekonštrukcia strechy zvyčajne pozostáva z demontáže pôvodnej krytiny, opravy krovu so zachovaním čo najväčšej časti pôvodnej konštrukcie použitím klasických tesárskych postupov. Keďže pokrok sa nedá zastaviť, aj historické strechy, pokiaľ to umožnia podmienky, sa zatepľujú. V tom prípade sa montuje klasická novodobá skladba strešného plášťa, pozostávajúca z tepelnej izolácie chránenej parozábranou a poistnou hydroizoláciou. Prevetrávanie strešného plášťa je zabezpečené dostatočne nadimenzovanými kontralatami. Strešná krytina sa montuje na strešné laty. Ako krytina sa používa najčastejšie krytina v tvare čo najviac zodpovedajúcom pôvodnej krytine, kovové krytiny a pod. Odkvapový systém sa zvykne vyrábať klasickým spôsobom, lebo máva veľmi často špecifický tvar, dávajúci stavbe punc jedinečnosti. Všetky práce na obnove pamiatky prebiehajú pod dohľadom pamiatkového ústavu.