Špecifiká rekonštrukcie pamiatkovo chránených striech

Kultúrne pamiatky nás, aj keď si to často ani neuvedomujeme, sprevádzajú na každom kroku. Je len na nás, aký postoj k nim zaujmeme. Mali by sme ich vnímať ako štafetu od našich predkov, ktorú by sme mali neporušenú, ba naopak, zveľadenú odovzdávať ďalej našim potomkom. Kultúrne pamiatky sú súčasťou kultúrneho dedičstva a jeho ochrana je deklarovaná ako verejný záujem – takto je zakotvená aj v 44. článku Ústavy Slovenskej republiky, ods. 2: Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

V praxi to približne znamená, že aj napriek tomu, že z právneho hľadiska sme sa stali alebo sme výhradnými vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je časťou kultúrneho dedičstva, z časového hľadiska ju spravujeme iba prechodný čas. Preto máme nielen právnu zodpovednosť, ale aj morálnu povinnosť postarať sa o túto kultúrnu pamiatku s náležitou zodpovednosťou.

Základným právnym predpisom, ktorý usmerňuje činnosť vlastníkov, orgánov a organizácií štátnej správy a samosprávy, ako aj všetkých fyzických a právnických osôb pri nakladaní s pamiatkovým fondom, je zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu z 19. decembra 2001 v znení neskorších predpisov.

Kultúrne pamiatky pod lupou

V súvislosti s ochranou kultúrnych pamiatok sa stretávame s viacerými pojmami:

Národná kultúrna pamiatka je hnuteľná alebo nehnuteľná vec s pamiatkovou hodnotou, ktorá je kvôli ochrane vyhlásená za kultúrnu pamiatku.

Pamiatkové územie je sídelný alebo krajinný územný celok, v ktorom sú sústredené pamiatkové hodnoty alebo archeologické nálezy a archeologické náleziská, ktorý je vzhľadom na ich ochranu vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.

Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len „kultúrna pamiatka“), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa podľa zákona považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

Kultúrna pamiatka alebo pamiatkové územie môžu byť navrhnuté na zápis do Zoznamu svetového dedičstva, pričom musia splniť prísne kritériá stanovené medzinárodnou zmluvou. Momentálne je v Zozname svetového dedičstva zapísaných päť slovenských lokalít reprezentujúcich kultúrne dedičstvo: Banská Štiavnica a technické pamiatky jej okolia, Levoča, Spišský hrad a pamiatky jeho okolia, Vlkolínec, historické jadro Bardejova a drevené chrámy v slovenskej časti karpatského oblúka.

banska-stiavnica-namestie-historia-kultura
Námestie Svätej Trojice v Banskej Štiavnici (Zdroj: banskastiavnica.sk)

Kultúrne pamiatky a pamiatkové územia sú evidované v ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý má štyri registre – register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, register hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktorý sa však nezverejňuje, register pamiatkových rezervácií a register pamiatkových zón.

Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok je prístupný na internete. V tomto registri si môžete pomerne jednoducho overiť, či nehnuteľnosť, ktorej ste majiteľom, je kultúrnou pamiatkou.

Vlkolinec-dedinka-drevenice-sochy-rezbarstvo-tradicia
Dedinka Vlkolínec zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO (Zdroj: visitliptov.sk)

V súčasnosti (údaje k 1. januáru 2018) je v ústrednom zozname pamiatkového fondu SR evidovaných:

  • 9 990 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí 16 963 pamiatkových objektov a
  • 15 169 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí 34 934 pamiatkových predmetov.

Okrem národných kultúrnych pamiatok je evidovaných aj:

  • 28 pamiatkových rezervácií,
  • 82 pamiatkových zón a
  • 5 lokalít svetového kultúrneho dedičstva.

Súbor sedemdesiatich dvoch najvýznamnejších a najvzácnejších pamiatok, ktoré boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky pred prijatím a vyhlásením zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, je označovaný ako vybrané národné kultúrne pamiatky. Zahŕňajú šesťdesiatdeväť nehnuteľných NKP alebo ich súborov a tri hnuteľné NKP alebo ich súbor – dielo Majstra Pavla z Levoče, dielo Szilassyho a Diecézna knižnica v Nitre.

Čo by mal vedieť vlastník kultúrnej pamiatky?

Ak ste sa stali alebo ste vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej ako národná kultúrna pamiatka, ste povinní ju využívať v súlade s jej pamiatkovou hodnotou a jej ochranu vykonávať na vlastné náklady. S cieľom pomôcť vlastníkom pri ochrane kultúrneho dedičstva, ktorá vôbec nie je lacnou záležitosťou, existuje dotačný program Obnovme si svoj dom, ktorý je financovaný v rámci grantového programu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

rekonstrukcia-hrad-zrucanina-robotnici
Realizácie dotačného programu Obnovme si svoj dom (Zdroj: teraz.sk)

Žiaľ, v posledných desaťročiach sme svedkami toho, ako sa celé skupiny pamiatkovo chránených objektov bezhlavo a necitlivo rekonštruujú podľa predstáv ich majiteľov, bez akejkoľvek komunikácie s pamiatkovými a stavebnými úradmi, a to doslova aj týmto úradom priamo pred očami.

Ochrana pamiatkového fondu je verejným záujmom a štát má zriadené inštitúcie na jej zabezpečenie. Je to predovšetkým špecializovaný orgán štátnej správy – Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ktorý má celoslovenskú pôsobnosť so svojimi krajskými zložkami, a to krajskými pamiatkovými úradmi v jednotlivých krajských mestách. Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu je Ministerstvo kultúry SR a jeho špecializovaná zložka na výkon štátneho pamiatkového dohľadu – Pamiatková inšpekcia.

Ako to vyzerá v praxi?

Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný pred jej obnovou podať na príslušný KPÚ žiadosť o rozhodnutie k zámeru obnovy, ktorá obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky.

KPÚ následne vydá rozhodnutie o zámere obnovy, obsahujúce podmienky, ktoré je nutné splniť. Vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ súhlasí so stanoviskom KPÚ, môže dať vypracovať prípravnú a projektovú dokumentáciu. Zároveň nechá spracovať oprávnenej osobe výskum, ktorý je inventarizáciou hodnotných prvkov a detailov objektu s návrhom ochrany a obnovy.  

Projektová dokumentácia – Kalvária v Banskej Štiavnici (Zdroj: obnova.eu)
Nehnuteľná pamiatka má svoje konkrétne konštrukčné, technické a prípadne aj výtvarné riešenie, ktoré je súčasťou jej hodnôt. Predmetom záujmu ochrany môžu byť nielen pôvodné murivá, klenby, stropy, krov, podlahy, schodiská, obklady, dlažby, ale aj omietky, maľby a nátery, výplne okien a dverí, zábradlia a ostatné remeselné doplnky, napríklad kovania, zámky, kľučky, pánty a pod. Súčasťou predmetu ochrany býva aj technické vybavenie objektu, napríklad vykurovací systém, krby, kachle, systém odvodnenia, výťahy a pod. V prípade priemyselných technických pamiatok môže byť predmetom záujmu ich technológia, strojové a technické vybavenie pamiatky.

KPÚ vydáva záväzné stanovisko osobitne ku každej časti vypracovanej dokumentácie. V prípade nesúhlasného stanoviska musí majiteľ nehnuteľnosti pokračovať v zmysle poučenia k rozhodnutiu. Stavebný úrad vo všetkých druhoch ďalšieho konania (územné, stavebné, kolaudačné a pod.) rozhoduje na základe záväzného stanoviska KPÚ.

Počas realizácie prác na obnove kultúrnej pamiatky vykonáva štátny dohľad KPÚ a prípadné nedostatky oznamuje stavebnému úradu tak, aby sa predišlo znehodnoteniu hodnoty pamiatky. Počas prác na obnove pamiatky môže dôjsť k neočakávanému nálezu, ktorý je nutné nahlásiť KPÚ. Ten do troch dní rozhodne o ďalšom postupe.

Priebeh prác na obnove pamiatky

Ak stavebný úrad vydá stavebné povolenie na obnovu nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, je možné pristúpiť k realizácii stavebných prác. Vzhľadom na remeselnú náročnosť jednotlivých prác je nutné tieto zveriť do rúk firiem, ktoré majú v danej sfére skúsenosti. V tejto oblasti nie je možné nič podceniť, keďže neodborným zásahom by mohlo dôjsť k nezvratným škodám.

rekonstrukcia-pamiatky-strecha-budova-robotnici

K prácam na obnove pamiatky sa pristupuje obvykle komplexne, teda väčšinou sa robí rekonštrukcia celej stavby naraz. Vzhľadom na jej finančnú a organizačnú náročnosť môže byť rozvrhnutá do niekoľkých etáp. Rekonštrukcia strechy je však často prvou etapou, čo vyplýva z potreby chrániť samotnú stavbu, ale aj jej príslušenstvo. Rekonštrukcia strechy zvyčajne pozostáva z demontáže pôvodnej krytiny, opravy krovu so zachovaním čo najväčšej časti pôvodnej konštrukcie použitím klasických tesárskych postupov. Keďže pokrok sa nedá zastaviť, aj historické strechy, pokiaľ to umožnia podmienky, sa zatepľujú. V tom prípade sa montuje klasická novodobá skladba strešného plášťa, pozostávajúca z tepelnej izolácie chránenej parozábranou a poistnou hydroizoláciou. Prevetrávanie strešného plášťa je zabezpečené dostatočne nadimenzovanými kontralatami. Strešná krytina sa montuje na strešné laty. Ako krytina sa používa najčastejšie krytina v tvare čo najviac zodpovedajúcom pôvodnej krytine, kovové krytiny a pod. Odkvapový systém sa zvykne vyrábať klasickým spôsobom, lebo máva veľmi často špecifický tvar, dávajúci stavbe punc jedinečnosti. Všetky práce na obnove pamiatky prebiehajú pod dohľadom pamiatkového ústavu.

Čo je dobré zapamätať si?

  • Byť majiteľom nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je veľký záväzok voči spoločnosti a ochrane jej kultúrneho dedičstva.
  • Akákoľvek obnova kultúrnej pamiatky je na účet jej majiteľa. Existujú však programy, v rámci ktorých je možné získať na obnovu dotáciu.
  • Celý priebeh obnovy pamiatkovo chránenej nehnuteľnosti prebieha v súčinnosti s pamiatkovým a stavebným úradom.
  • Všetky práce na nehnuteľnosti v rámci jej obnovy je nutné zveriť do rúk profesionálom tak, aby nedošlo k znehodnoteniu žiadnej časti hmotného dedičstva.

Anketa

Poznáte škridlu so zabudovanými solárnymi článkami a uvažujete o solárnom systéme na vašej streche?

Podobné články

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.