Máte praskliny v krove? Čo to znamená?

Pomóóóc, praská mi krov! Nepadne mi strecha na hlavu? Tak toto je častý výkrik majiteľov novostavieb, ktorých desí praskanie krovu. Prečo sa to stáva? Je tento jav normálny?

Pozrime sa na tento problém a poďme hľadať odpovede na často kladené podobné otázky. Na úvod však skonštatujme, že v prípade novostavieb očakávame, že projektant navrhol krov správne, tesár si za svojou prácou tiež stojí, a teda príčinou porúch nebude statická ani konštrukčná porucha.

Požiadavky na rezivo z hľadiska vlhkosti

Krov a všetky drevené konštrukcie by sa mali stavať z dreva, ktoré je zdravé a vysušené na požadovanú hodnotu. Za suché rezivo sa považuje také, ktoré má vlhkosť do 22 %, a za vlhké rezivo to s vlhkosťou nad 22 %. Zároveň však platia obmedzenia pre najvyššiu dovolenú vlhkosť dreva na stavebné konštrukcie, ktorá je stanovená v závislosti od druhu konštrukčných prvkov.

Podľa predpisov sa má rezivo pred vyhotovením konštrukcie vysušiť na vlhkosť čo možno najbližšie k vlhkosti zodpovedajúcej klimatickým podmienkam pri prevádzke konštrukcie. Za určitých okolností môže mať drevo pri montáži konštrukcie väčšiu vlhkosť, avšak po zabudovaní musí byť zabezpečená možnosť jeho vysychania na požadovanú vlhkosť.

Pre informáciu uvádzame, že rôzne drevné spojovacie časti, ako napríklad kolíky, kliny alebo drevené hmoždinky, a časti drevených konštrukcií, ktoré budú dlhodobo vystavené teplotám nad 55 °C, sa musia zhotovovať z dreva s dovolenou vlhkosťou do 10 %, pričom je povolená odchýlka do +2 %, ale len na maximálne 10 % reziva. Lepené konštrukcie možno zhotovovať z reziva s vlhkosťou do 15 %.

Konštrukcie spájané klincami, svorníkmi, kovovými spojovacími prostriedkami a pod. sa zhotovujú z reziva s dovolenou vlhkosťou do 20 %, pričom zároveň platí, že konštrukcie spájané klincami sa odporúča vyrobiť z dreva vysušeného na vlhkosť max. 18 %.

Rezivo s vlhkosťou do 25 % možno použiť na konštrukcie s nechránenou expozíciou, kde vysychanie dreva nie je nedostatkom a bez obmedzenia týkajúceho sa vlhkosti reziva možno zhotovovať konštrukčné prvky, ktoré budú trvale vo vlhkom alebo mokrom prostredí.

Vlhké drevo po zabudovaní zosychá – zmenšuje sa jeho objem, teda aj rozmery. Každý druh dreva má stanovené parametre, ktoré toto zmenšovanie rozmerov opisujú v pozdĺžnom i priečnom smere. Ak realizujeme konštrukcie z vlhkého reziva, musia byť rozmery jeho prvkov úmerne väčšie tak, aby po vysušení zodpovedali naprojektovaným hodnotám.

Prečo teda nový krov praská?

Odpoveď sme dali v podstate v predchádzajúcom texte, ale povedzme si to ešte raz. V minulosti sa krovy stavali zo suchého dreva. Ľudia sa na stavbu pripravovali v predstihu. V zimnom období, v čase vegetačného pokoja, stromy zrezali. Drevo potom dva i viac rokov preschýnalo a až s odstupom času bolo použité na stavbu krovu. Dnes je to inak. Z dreva, o ktorom možno so zveličením povedať, že na ňom ešte včera spievali v hore vtáky, sa už dnes vyrába krov. Drevo privezené na stavbu je často veľmi čerstvé, mokré. Zákonite tak proces jeho sušenia prebieha až po zabudovaní do krovu, čo je sprevádzané typickými zvukovými efektmi, ale aj vznikom pozdĺžnych prasklín v rezive.

Horšie je, ak sa na takéto drevo montujú ďalšie stavebné konštrukcie. Vtedy sa okrem prasklín v samotnom dreve môžu vyskytnúť aj praskliny na stenách – murovaných alebo tiež montovaných zo sadrokartónu. Aj preto je v prípade použitia reziva s vyššou vlhkosťou dôležité po postavení krovu a jeho prekrytí strešnou krytinou nechať krov prevetrávať minimálne šesť mesiacov tak, aby mohol preschnúť. Okrem odstránenia problémov s praskaním napojených konštrukcií tak predídeme aj napadnutiu drevených konštrukcií drevokazným hmyzom a hubami.

Ako problému predísť?

Najjednoduchšou radou je: kúpiť na krov vysušené rezivo. Tiež je možné krov postaviť z vysušeného a lepeného formátovaného reziva. V oboch prípadoch však treba počítať s výrazným navýšením ceny za materiál.