Zateplenie stropu v bungalove

Bungalovy sú veľmi zaujímavým fenoménom. V mestách, ale predovšetkým v ich satelitoch rastú v posledných desaťročiach ako huby po daždi. Nájdeme ich v každom meste, dedine, novovzniknutej obytnej štvrti, a napriek tomu, že v našich končinách nemajú žiadnu tradíciu, veľmi zmenili ráz našich ulíc. S bungalovmi sa v poslednom čase doslova roztrhlo vrece. Hlavne s tými „katalógovými” so stanovou alebo valbovou strechou, zväčša na štvorcovom pôdoryse.

Jeden deň príde bager vyhĺbiť základy a o niekoľko týždňov sa môžu majitelia sťahovať. Takáto predstava je pre ľudí chtivých bývania vo vlastnom rodinnom dome s malou záhradkou veľmi lákavá. Nečudo.

Čo je bungalov?

Ak sa chceme zaoberať problematikou zatepľovania stropu v bungalove, mali by sme si najprv zodpovedať túto otázku. Azda najjednoduchšou odpoveďou je, že bungalov je jednopodlažný rodinný dom, pre ktorý je typický pravidelný pôdorys a ľahkosť stavby. Môže mať akýkoľvek tvar strechy – stanovú, valbovú, ale aj sedlovú, pultovú alebo plochú. Tvaru strechy zodpovedá použitý sortiment strešných krytín. Bungalov môže vyzerať aj veľmi vkusne a moderne.

Celosvetovo najpoužívanejším materiálom pre stavbu bungalovov je drevo. V našich končinách však stále dominuje klasická keramická alebo pórobetónová tehla. Bungalov pozostáva z rovnakých miestností ako klasický dom. Umiestnené sú obvykle okolo obytného priestoru.

V literatúre je možné nájsť informácie o tom, že prvé bungalovy sa začali stavať v Indii pre vojakov britskej armády. Odtiaľ sa postupne rozšírili do Spojených štátov amerických, Kanady a dnes sa tešia veľkej obľube doslova naprieč všetkými svetadielmi.

Bungalov – jeho výhody a nevýhody

Každá vec na svete má svoje pozitívne aj negatívne stránky. Je dobré, ak sú v rovnováhe a navzájom sa vyvažujú. Prečo by to malo byť iné v prípade bungalovov? Pozrime sa preto na ne bližšie a posúďme ich kladné i záporné stránky.

Výhody:

• Stavba bungalovu je kompaktná, preto je v ňom všetko blízko a tiež všetci majú k sebe blízko. Neexistujú tam miesta, kde by sa mohol človek „zašiť“, čo napomáha budovaniu užších rodinných vzťahov.
• Správne navrhnutá konštrukcia bungalovu môže pri jeho realizácii ušetriť veľké množstvo financií. V niektorých prípadoch napríklad nie je nutné budovať ťažkú stropnú konštrukciu, celá konštrukcia bungalovu je subtílnejšia, ušetriť sa dá použitím väzníkových krovov a pod.
• Každá miestnosť má priamy kontakt s exteriérom – dokonca si môžete dopriať viacero terás nielen z obývačky a kuchyne, ale aj zo spální.

• Výhodou prízemnej stavby je, že nepotrebuje schodisko, aby sa prepojili miestnosti v podkroví alebo na poschodí s prízemím. Absencia konštrukcie schodiska predstavuje úsporu drahocenného miesta, ale aj financií na jeho vybudovanie.

• Bezbariérovosť. Váš dom nemá schodište, čo ako mladší možno nedoceňujete, ale nikto rokmi nemladne. Bezbariérovosť príbytku oceníte aj v prípade  starostlivosti o chorého člena domácnosti, alebo v prípade podvrtnutého členka po sobotňajšom priateľskom futbalovom zápase.

Nevýhody:

• Prízemná stavba bungalovu vám nikdy neposkytne zaujímavé výhľady na okolité scenérie.
• Bungalovy nie sú vhodné pre každý pozemok. Sú plošne rozľahlejšie, a preto nevhodné pre menšie alebo užšie pozemky.
• Často sú drahšie. Rovnaký obostavaný objem je v prípade bungalovu drahší ako pri poschodovom dome. Odpoveď na otázku „Prečo je to tak?“ nájdete pomerne jednoducho, ak si predstavíte, že poschodový dom potrebuje pre rovnakú úžitkovú plochu len polovičnú plochu základov i strechy.
• Nesprávne navrhnutý sklon konštrukcie strechy prispieva k zvyšovaniu realizačných nákladov. Strechy so sklonom menším ako 22,5° si v prípade použitia skladaných strešných krytín vyžadujú vybudovanie vodotesného podstrešia, ktoré je finančne podstatne náročnejšie ako klasická skladba strešného plášťa pre strmšie strechy.
• Nezanedbateľným negatívom je vyššia energetická náročnosť bungalovu, pretože v porovnaní s poschodovou stavbou s rovnakým obostavaným objemom má väčší ochladzovaný povrch.

Práve posledná menovaná nevýhoda bungalovov je východiskovou témou nášho článku. Ak chceme postaviť bungalov v štandarde s veľmi nízkou spotrebou tepelnej energie, musíme ho dôkladne zatepliť. V tejto súvislosti si je nutné uvedomiť, že ak hovoríme o zatepľovaní, hovoríme o zatepľovaní celej obálky stavby, ktorej súčasťou sú základy, obvodové steny a strešný plášť.

Opäť trochu teórie. Alebo opakovanie je matka múdrosti

Fyziku nemožno oklamať. Najviac tepla z akéhokoľvek priestoru, stavby nevynímajúc, uniká zdola nahor. Preto sú najprísnejšie kritériá na ochranu pred únikmi tepla kladené na strechy. Keď budeme hovoriť o tepelných izolantoch, stretneme sa s niekoľkými veličinami. Pripomeňme si ich:

Tepelný odpor R (m².K/W) je schopnosť materiálu zadržať teplo. Závisí od hrúbky materiálu a tepelnej vodivosti. Čím vyšší je tepelný odpor materiálu či konštrukcie, tým pomalšie ním teplo prechádza, a preto je cieľom, aby bol tepelný odpor obálky budovy (podlaha na teréne, obvodové steny i strecha) čo najvyšší. Čím je teda jeho hodnota vyššia, tým lepšie materiál izoluje.

Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ (W/m.K) je veličina nezávislá od hrúbky. Vyjadruje vlastnosť materiálu viesť teplo. Je to množstvo energie vo W, ktoré prejde materiálom hrúbky 1 m pri rozdiele teplôt 1 K medzi povrchmi materiálu. Čím je hodnota vodivosti nižšia, tým lepšie materiál izoluje.

Súčiniteľ prechodu tepla U (W/m².K) je vlastne iba prevrátenou hodnotou tepelného odporu R. Táto hodnota nám určuje celkovú výmenu tepla medzi priestormi oddelenými od seba určitou stavebnou konštrukciou. Čím je hodnota menšia, tým lepšie sú tepelnoizolačné vlastnosti konštrukcie.

Na základe požiadavky normy STN 73 0540 – 2: Tepelná ochrana budov je pre ploché a šikmé strechy so sklonom ≤ 45° stanovená požadovaná hodnota tepelného odporu po 1. januári 2021 R = 9,9 m².K/W. Tejto hodnote tepelného odporu zodpovedá izolácia z minerálnej vlny s hrúbkou cez 33 cm.

Ak si budete chcieť vypočítať hodnotu tepelného odporu izolácie vo vašej streche, vydeľte hrúbku izolácie v metroch súčiniteľom tepelnej vodivosti použitého izolantu.

R= d / λ (m².K/W)

d – hrúbka materiálu (m)

λ – súčiniteľ tepelnej vodivosti materiálu (W/m.K)

 

Pre názornosť uvádzame príklad:

Akú hrúbku izolantu s λ = 0,033 W/m.K budeme musieť použiť, aby sme dosiahli tepelný odpor R = 9,9 m².K/W?

ak  R = d / λ,

potom d = R . λ,

následne d = 9,9 . 0,033 = 0,3267 (m)

Vypočítali sme, že tepelný odpor R = 9,9 m².K/W môžeme dosiahnuť izolantom so súčiniteľom tepelnej vodivosti λ = 0,033 W/m.K hrúbky 32,67 cm.

Pri viacvrstvových konštrukciách použijeme vzorec R= d / λ pre každý materiál, ktorý sa v nich vyskytuje. Pre dosiahnutie výsledku na záver sčítame výsledné odpory.

Celkový tepelný odpor zloženej konštrukcie:

R = R₁ + R₂ + … + R_n  (m².K/W)

Uveďme si príklad:

V skladbe strešného plášťa máte navrhnutú minerálnu vlnu s λ = 0,033 W/m.K s hrúbkou 180 mm a PIR dosku s λ = 0,022 W/m.K s hrúbkou 100 mm. Tepelný odpor tejto vrstvy izolantu je:

R = R₁ + R₂ = d₁ / λ₁ + d₂ / λ₂ = 0,18 / 0,033 + 0,1/ 0,022

= 5,4545 + 4,5454

= 9,99 (m².K/W)

V príklade sme vypočítali, že tepelný odpor R = 9,9 m².K/W je možné dosiahnuť dvojvrstvovou izoláciou z minerálnej vlny s λ = 0,033 W/m.K s hrúbkou 180 mm a PIR doskou s λ = 0,022 W/m.K s hrúbkou 100 mm.

Upozorňujeme:

V príkladoch sme uviedli vzorové výpočty pre najčastejšie používané tepelné izolácie – minerálnu vlnu a PIR dosky. Je nutné si uvedomiť, že do výpočtov sme použili len vybrané súčinitele prestupu tepla. Každý druh izolácie má svoj vlastný súčiniteľ, ktorý závisí od spôsobu výroby, hustoty materiálu alebo od použitých fólií, ktoré bývajú na povrchu materiálov nakašírované (nalepené) a ich úlohou je upravovať finálne vlastnosti tepelnej izolácie, ako aj zjednodušovať manipuláciu s nimi a zabudovanie do stavebnej konštrukcie.

Na záver

V strechách bungalovov môžete použiť ktorúkoľvek izoláciu dostupnú na našom stavebnom trhu (od napenených plastov, skla, cez minerálne až po rastlinné vlákna). Každá izolácia má svoje špecifické vlastnosti, ktoré majú svojich sympatizantov i odporcov. Všetky však majú svoj súčiniteľ prestupu tepla, na základe ktorého je možné navrhnúť požadovanú hrúbku izolantu tak, aby stavba, do ktorej sa izolácia zabuduje, vyhovovala tepelno-technickým požiadavkám, bez splnenia ktorých ju neskolaudujete.