Z histórie: Strechy, pod ktorými vyrastali známi Slováci

Nahliadnite s nami pod strechy domov, v ktorých sa narodili a vyrastali ľudia, ktorí sa zapísali do našej histórie a ich pamiatku a životy si neustále pripomíname. Viaceré z nich je dokonca možné aj navštíviť.

Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci

V Uhrovci, peknej dedinke pod vrchom Rokoš, sa v jednom a tom istom dome narodili hneď dve významné osobnosti slovenských dejín. Nie naraz, samozrejme – bol medzi nimi vyše storočný odstup.

Rodný dom národného buditeľa Ľudovíta Štúra a politika Alexandra Dubčeka bol postavený v 18. storočí a pôvodne slúžil ako škola s učiteľským bytom. Počas rokov svojej existencie si vyžiadal mnoho rekonštrukcií a zásahov, avšak s ohľadom na zachovanie pôvodného vzhľadu. Ide o dom s jednoduchým obdĺžnikovým tvarom, ozdobnými drevenými okenicami a so strechou pokrytou drevenými šindľami. Od roku 1965 je národnou kultúrnou pamiatkou a múzeom, v ktorom sa nachádzajú expozície venované rodine, mladosti i práci Ľudovíta Štúra a významným medzníkom života Alexandra Dubčeka. Dedinku Uhrovec sa preto určite oplatí navštíviť. Lákadlom je aj hrad Uhrovec, ktorý stojí neďaleko – nad dedinou Uhrovské Podhradie.

Zaujímavosť: Štúr a Dubček neboli jedinou známou dvojicou z histórie, ktorá sa narodila v rovnakom dome. V rovnakom dome vo Vyšnom Kubíne sa narodili napríklad aj spisovatelia Pavol Országh Hviezdoslav a Margita Figuli. Dom však zhorel v roku 1916 a na mieste, kde sa nachádzal, je dnes už len pamätná tabuľa.

Dom Maríny, Sládkovičovej lásky

Možno ste už počuli, že v Banskej Štiavnici sa pred pár rokmi otvorilo unikátne múzeum, epicentrum lásky – rodný dom milej Andreja Sládkoviča Maríny Pischlovej, o ktorej napísal azda najznámejšiu slovenskú ľúbostnú báseň. Prežila v ňom väčšinu svojho života. Pre návštevníkov bola sprístupnená Marínina izba, v ktorej môžu vidieť dobový nábytok či hovoriace obrazy, ktoré ich prevedú históriou domu, rodiny i zaľúbencov, ktorých láska nebola naplnená. Unikátnou atrakciou je aj tzv. trezor lásky vytvorený z veršov básne Marína. Zaujímavosťou je, že ide o najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete.

Marínin dom je typický murovaný meštiansky dom významnej rodiny, ktorý prešiel v posledných rokoch výraznou rekonštrukciou.  Pôvodná strecha z drevených šindľov už bola vo veľmi zlom stave a musela byť kompletne vymenená. V súčasnosti je pokrytá plechovou krytinou. Kompletne zrekonštruovaná bola aj fasáda domu. Múzeum je vyhľadávaným miestom zaľúbencov z celého Slovenska.

Rodný dom a múzeum Milana Rastislava Štefánika

Generál Štefánik, ktorý bol v nedávnej celoslovenskej ankete vyhlásený za najväčšieho Slováka, sa narodil v Košariskách, krásnej kopaničiarskej dedinke na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Jeho rodný dom bol pôvodne evanjelickou farou a momentálne slúži ako múzeum s rozsiahlou zbierkou predmetov z jeho života. Keďže Štefánik bol skúsený svetobežník a cestovateľ, vystavené sú tu predmety, ktoré si priniesol zo svojich ciest, napríklad z Tahiti, Japonska či Nového Zélandu. Vystavené sú aj predmety z bežného života, ktoré používal pri svojich mnohopočetných záľubách, napríklad jeho lodný kufor, ďalekohľad či cestovná žehlička. Smutným artefaktom je letecká bunda, ktorú mal oblečenú v čase havárie lietadla, pri ktorej tragicky zahynul, i osobný kufrík s predmetmi, ktorý mal počas tragédie pri sebe.

Štefánikov dom bol nedávno zrekonštruovaný, pričom kompletne vymenená bola aj strecha, omietky a brána. Pôvodná drevená strecha bola nahradená klasickou škridlou.

Rodný dom Boženy Slančíkovej Timravy opäť pustne

Významná slovenská spisovateľka sa narodila na evanjelickej fare v obci Polichno v okrese Lučenec. Dom bol postavený v roku 1827 a jej otec tu pôsobil ako farár. Pred niekoľkými rokmi vzhľadom na deravú strechu hrozilo zrútenie domu, avšak zachránila ho verejná zbierka, vďaka ktorej sa podarilo strechu zrekonštruovať a šindle vymeniť za škridlu.

Dom slúžil ako múzeum života a diela Timravy, no v súčasnosti je pre verejnosť zatvorený a vyžaduje si ďalšiu rekonštrukciu. Timrava v ňom strávila 42 rokov svojho života, nikdy sa nevydala a pre svoje významné diela z malomeštiackeho života bola prezývaná aj „slovenský Dickens“. Napísala napríklad novely Ťapákovci, Skon Paľa Ročku či množstvo divadelných hier.

Podobné články

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.