EKO recyklácia vody zo strechy

S príchodom masívneho budovania betónových a asfaltových plôch – vrátane ciest, chodníkov a nádvorí – sa stávame svedkami javu, pri ktorom dažďová voda putuje rovno do kanalizácií, potokov a riek. Odteká z krajiny namiesto toho, aby zostávala v lokalitách svojho dopadu. Spravidla je to tak aj s vodou, ktorá dopadne na naše strechy. A pritom túto drahocennú tekutinu stačí zachytiť a môže slúžiť na zavlažovanie, poprípade splachovanie WC, alebo dokonca aj na pranie. Stačí len chcieť.

Ako to robia v krajinách s EKO vzťahom k prírode a jej zdrojom

Oddávna platí, že k prírodným zdrojom sa správajú šetrnejšie a uvážlivejšie najmä tí, ktorí na to nie sú vonkoncom odkázaní. Obyvateľ Rakúska či Nemecka (s trojnásobným platom oproti Slovákovi) určite nie je odkázaný na to, aby zhromažďoval v suteréne do plastových nádrží dažďovú vodu a splachoval ňou WC. Napriek tomu to mnohí robia. Dokonca zachytenú dažďovú vodu využívajú aj na pranie v automatickej práčke. Je to totiž nielen o EKOnomike, ale aj o EKOlógii. Vodu si nesmieme nechať len tak odtiecť z miesta, kam nám dopadla. Jej vzácnosť nás musí prinútiť vykonať opatrenia na to, aby sme ju v dostatočnom množstve zachytili a aj zrecyklovali. Takýmito opatreniami môžeme zabezpečiť okrem ekologického prístupu k tejto vzácnej surovine aj jej zadržanie v teréne, čím sa dá predchádzať záplavám alebo zosuvom pôdy, a tým aj obrovským materiálnym škodám.

Zachytávanie dažďových vôd

Mnohí z nás majú za domom 1 až 3 plechové sudy na zachytávanie vody zo strechy, ktoré sú spravidla prepojené, a pokiaľ nám zaprší, môžeme niekoľko dní zadarmo zavlažovať kvetinový alebo úžitkový záhon dažďovou vodou, ktorá je na zavlažovanie určite vhodnejšia, ako tvrdá voda z vodovodu. Ak ale spočítame objem takýchto 2-3 sudov, určite to nebude viac ako 600-700 litrov. Stačí teda, aby zapršalo trochu výdatnejšie, sudy sa nám naplnia a zvyšná tekutina nám aj tak odteká – spravidla do kanalizácie. A ak prší niekoľko dní, vyjde prakticky všetka prebytočná dažďová voda z našej strechy nazmar.

Existujú však (spravidla plastové) nádrže s objemom od 5 do 10 tisíc litrov, ktoré môžeme zakopať na pozemku (podobne ako žumpu) a vytvoriť si tak rezervoár dažďovej vody na ďalšie využitie, aj keby nezapršalo niekoľko týždňov.

Na internete je možné vyhľadať rôznych výrobcov. Cena plastovej nádrže s objemom 10 m3 začína od 800 do 1200 €, podľa toho, či ide o nádrž s vystuženými alebo nevystuženými stenami. Určite je vhodnejšia vystužená nádrž, ktorá lepšie odoláva tlakom zeminy. Na výstavách (napr. v Nitre) je možné natrafiť aj na osvedčené sety, pozostávajúce z cca 5-6 m3 nádrže a čerpadla s tlakovým spínačom, ktorý automaticky spína čerpadlo po otvorení, resp. zatvorení kohútika.

(Foto: ways2gogreen.com)

Nádrže je možné aj reťaziť, takže nakoniec môžeme zhromaždiť 10 až 15 m3 vody. Ide o sety od osvedčených výrobcov. Žiaľ, nielen kvalita, ale aj cena zodpovedá štandardom západnej produkcie. Tá je spravidla dvoj- až trojnásobná oproti cenám tuzemských výrobcov. Takže pokiaľ sa chceme pozerať na vec aj z pohľadu akceptovateľných nákladov na vybudovanie takéhoto rezervoára dažďovej vody a čerpadla k nemu, treba sa asi pozerať najmä po domácich riešeniach.

Zavlažovanie

Zavlažovanie dažďovou vodou zachytenou zo strechy je pre Slováka asi najprirodzenejšie. Robíme to na záhradkách, robíme to aj v rodinných domoch. Pokiaľ by sme skutočne zachytávali len menšie množstvá vody, nemá ani zmysel riešiť sofistikovanejší systém prečerpávania a distribúcie smerom k záhonu, pretože 2-3 sudy by sme mali v lete aj tak za 2 dni vypolievané. Pokiaľ však budeme myslieť trochu veľkorysejšie, tak k 6-12 m3 nádobe zakopanej v zemi je potrebné čerpadlo, a to minimálne s výkonom 900 W. Vhodné je povrchové čerpadlo, ktoré vodu saje. Všímame si, z akej hĺbky je schopné sať a aj to, aký má výtlak. Ak potrebujeme potiahnuť cca 40 m hadice, malo by mať čerpadlo výtlak minimálne 20-30 m, pretože inak môžeme zabudnúť, že nám bude hadica striekať. Pokiaľ chceme lepší výkon, a teda aj dostrek, mali by sme siahnuť po čerpadle s výkonom nad 1 000 W. Samozrejme, ideálne je, ak má čerpadlo tlakový spínač.

Pokiaľ sme ale skutoční záhradkári, tak vieme, že ideálne je zalievať sadenice priamo ku koreňom.

Takže nakoniec si ešte k záhonu postavíme 2-3 sudy, ktoré si deň dopredu napustíme a na druhý deň sadenice polievame vlažnou vodou – pomocou kanvy – priamo ku koreňom. Bude to nielen účelnejšie, ale aj šetrnejšie z pohľadu spotreby vody. Jednoducho: ekonomickejšie a aj ekologickejšie.

(Foto: exteriersk.sk)

Pranie

Dažďová voda je veľmi vhodná aj na pranie, a to najmä preto, že je mimoriadne mäkká. Toto vedeli už naše staré mamy, ktoré oceňovali, že spotrebujú omnoho menej mydla na pranie a taktiež, že podstatne šikovnejšie vypranú bielizeň vypláchajú (v porovnaní s vodou z potoka, ktorá bola niekoľkonásobne tvrdšia). V ekologickejšie zmýšľajúcich krajinách nie je výnimkou vidieť v suterénoch rodinných, ale aj bytových domov zberné nádrže na dažďovú vodu, ktoré sú treťou prívodnou rúrkou (studená, teplá, technická voda) privádzané k automatickým práčkam. Musíme však zopakovať, že to nie je o EKOnomickom, ale o EKOlogickom efekte, pretože priemerná slovenská rodina určite neminie za mesiac na pranie (čo sa týka množstva vody) viac ako 4-5 €.

Splachovanie

Pokiaľ by sme si už v domácnosti zavádzali tretiu rúrku s technickou (dažďovou) vodou, bolo by doslova hriechom, ak by sme túto tretiu rúrku nedoviedli aj k WC. Na splachovanie totiž minieme určite viac vody, ako na pranie. Štvorčlenná rodina dokáže na splachovanie minúť aj 2-3 m3 vody za mesiac. Ak k tomu prirátame aj cenu stočného, môže sa cena spláchnutej vody vyšplhať až na 8 €.

Dažďová voda je doslova darom z neba, a tak by sme k nej mali aj pristupovať.

Čerpadlá vhodné na distribúciu vody rozdeľujeme do 2 základných skupín: na ponorné a povrchové. Ponorné (ľudovo nazývané ponorky) sú vhodné predovšetkým do studní, pretože sú schopné vytláčať vodu aj z veľkých hĺbok. Povrchové čerpadlá sú nasávacie a sú vhodné na čerpanie a distribúciu zachytenej dažďovej vody zo zberných nádrží. Sú na povrchu, pričom do nádrže je spustená len nasávacia rúrka (hadica). Vhodné sú nasávacie čerpadlá s výkonom nad 1 000 W – najmä, ak mienime dosiahnuť tlak vhodný aj na postrekovanie. Cena nasávacích čerpadiel s tlakovým samospínačom sa začína od cca 140 €. Existuje potom ešte podskupina malých ponorných čerpadiel v cene okolo 40-50 € s výkonom od 300 do 600 W, ktoré však musíme chápať ako vyslovene „mobilné“ riešenia pre príležitostné prečerpanie vody. V minulosti boli veľmi obľúbené (a dodnes sa predávajú) aj vibračné ponorné čerpadlá. Tie však takisto nedosiahnu tlak potrebný na postrekovanie. Na distribúciu vody (prepravu z nádrže či studne) smerom k sudom však pri istej dávke trpezlivosti postačia.

(Foto: Ľubomír Holčík)

Na čo by sme mali pamätať

  • Pri zabudovaní nádrže na dažďovú vodu platia podobné zásady, ako pri zabudovaní žumpy. V prípade plastovej nádrže preto treba rátať aj so zvýšeným rizikom podplavenia a nadvihnutia nádrže.
  • Pri stredne výdatnom vytrvalom daždi sa nám nádrž s 10 mnaplní cca za 5 až 10 dní. Preto musíme riešiť aj odtok prebytočnej vody, ktorá musí ísť preč od domu a preč od zbernej nádrže. Bežný rodinný dom má strechu s pôdorysom 100 m2. Ak spadne 10 mm zrážok, predstavuje to objem 1 m3 vody, ktorá sa dôsledne zadrží.
  • Na odvod prebytočnej vody slúžia trativody a vsakovacie jamy, aby nám voda neodtekala do kanála, ale zostávala na našej parcele. Vsakovacia jama by mala byť vzdialená minimálne 10 m od zbernej nádrže.
  • V prípade, že v lete nezaprší niekoľko týždňov, je potrebné zracionalizovať polievanie, aby obsah nádrže vydržal čo najdlhšie. 10 m3 vystačí aj na 4 týždne racionálneho zalievania cca 4-árovej úžitkovej záhradky.
  • Systém na distribúciu dažďovej vody by mal zahŕňať tlakový spínač, ktorý zapne čerpadlo po otvorení kohútika a po zatvorení ho aj automaticky vypne.
  • Pokiaľ by sme chceli riešiť nielen závlahu, ale aj technickú vodu v dome, budeme musieť kalkulovať s domácou vodárničkou a takisto s filtráciou vody.

Anketa

Poznáte škridlu so zabudovanými solárnymi článkami a uvažujete o solárnom systéme na vašej streche?

Podobné články

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.