

Ruku na srdce: Kto z nás si volá kominára, aby mu prišiel vyčistiť či skontrolovať komín? Kominár pritom navyše posúdi jeho celkový stav.
Podcenením a nedodržiavaním tohto pravidla dochádza každoročne obrovskému množstvu požiarov. V roku 2020 bolo na Slovensku hlásených viac, ako 8356 požiarov, z toho 576 bolo zapríčinených nevyhovujúcim stavom komína. Za posledné desaťročie bolo celkový počet požiarov 11 3172 a z nich 7176 bolo takých, ktorých príčinou bola porucha a nevyhovujúci stav vykurovacích telies, dymovodom a komínov.
Mnoho majiteľov nehnuteľností si z času na čas čistí komíny buď svojpomocne, alebo formou susedskej výpomoci. Ale najmä staršie (tzv. jednovrstvové) komíny by si skutočne zaslúžili dôkladnejšiu údržbu a určite aj návštevu odborníka, ktorý by posúdil, či by nebola potrebná aj zásadnejšia renovácia komína. Komín totiž nepredstavuje len riziko požiaru, ale býva aj príčinou poškodenia strechy. Okolo komína potom môže zatekať do stavby – a ďalší problém je na svete.
Komín a strecha
Bez ohľadu na to, či máme komín starý (jednovrstvový) alebo nový (viacvrstvový), mali by sme ho občas aspoň opticky kontrolovať – a s ním aj stav strechy a jej jednotlivých prvkov. Komín je veľmi namáhaným stavebným prvkom, najviac však trpí práve jeho nadstrešná časť. Pokiaľ sa vieme dostať na strechu, mali by sme skontrolovať nielen škárovanie, ale aj lemovanie komína.
Lemovanie komína sa vyhotovuje štandardným klampiarskym spôsobom. Výrobcovia strešných krytín ponúkajú vo svojom sortimente aj samolepiace pásy, s ktorými je možné prechod medzi strešnou krytinou a komínovým telesom prelepiť a zaizolovať. Moderné strešné krytiny už majú kvalitné prechodové prvky pre komíny turbokotlov, ktoré dokážu dlhodobo odolávať poveternostným vplyvom či dilatácii. Keďže nič netrvá večne, u všetkých týchto spôsobov lemovania môže po čase dôjsť k poruchám, ktoré treba včas odhaliť a opraviť. Ak začne popri komíne nebadane zatekať voda pod strešnú krytinu, môže sa pri nekvalitne utesnenej poistnej hydroizolácii dostať až do tepelnej izolácie, čo spôsobí celý sled ďalších porúch. Nie je preto na škodu aspoň raz ročne skontrolovať lemovanie komína a v prípade zistenia netesnosti ho svojpomocne opraviť, prípadne zavolať na opravu odborníka.
Funkčnosť a bezpečnosť
Moderné komínové systémy sú certifikované, funkčné a bezpečné. Jednotliví výrobcovia vyvinuli vlastné systémy, ktorých spoločným menovateľom je, že sú viacvrstvové, pričom jednotlivé dielce do seba zapadajú ako lego stavebnica. Pokiaľ teda rekonštruujeme objekt, možno bude lepšie starý komín zvaliť a postaviť nový – viacvrstvový. Pokiaľ to ale nie je možné, mali by sme komínové teleso zásadne zrekonštruovať, a to tak, že komínový otvor si necháme vyfrézovať na požadovaný rozmer a komín vyvložkujeme.
Dielce na vyvložkovanie a celkovú repasáciu ponúkajú výrobcovia komínov prostredníctvom bežnej obchodnej siete. Tu si ale musíme položiť otázku, či sme schopní práce zvládnuť svojpomocou. Možno áno, ak ste remeselník a ak máte na to vhodné nástroje. Ak ich však nemáte, omnoho jednoduchšie je zaplatiť si remeselníka, ktorý sa tým živí. Určite je tu predpoklad, že práca bude urobená kvalitne a komín bude funkčný a bezpečný.
Aké práce súvisia s renováciou komína:
- frézovanie – frézujeme vtedy, ak potrebujeme zväčšiť priemer komínového otvoru, alebo ak ho potrebujeme vyvložkovať,
- vyvložkovanie – moderné komíny sú už viacvrstvové (spravidla trojvrstvové) – pokiaľ chceme pri starom komíne dosiahnuť parametre súčasných komínov, musíme ho vyvložkovať,
- renovácia, resp. nová obmurovka nadstrešnej časti – jednoznačne s použitím šamotových alebo mrazuvzdorných tehál,
- rozobratie krytiny okolo komínového telesa – najmä, ak zásadnejšie renovujeme aj nadstrešnú časť komína. S tým potom súvisí aj nové lemovanie komína,
- čiastočná demontáž izolácie a príslušných vrstiev (fólie, sadrokartón a pod.) a následná spätná montáž v prípade, že nahrádzame pôvodné teleso komína novým komínom,
- stavba lešenia alebo pracovnej plošiny na streche – na odkladanie materiálu a výkon remeselných činností nadstrešnej časti komína.
Nie je prekvapujúce, že komíny patria k najviac namáhaným častiam stavby. Komín je vystavený poveternostným podmienkam (slnečnému žiareniu, vetru, dažďu, mrazu…), a pritom teplota vo vnútri dosahuje bežne aj 400 °C. Pokiaľ sa vznietia sadze, tak krátkodobo aj 1 600 °C. Pôsobia v ňom pary a aj agresívne chemikálie vznikajúce pri horení v peci. A tak sa nečudujme, že tak, ako napr. automobil, aj komín treba „servisovať“ a jedného dňa aj „zgenerálkovať“.
Na čo by sme mali pamätať
- Do jedného prieduchu by mal byť zaústený len jeden spotrebič. Ak máme spotrebičov viac, mali by sme mať alebo viac komínov, alebo jeden komín viacprieduchový.
- Pokiaľ sa chceme vyhnúť riziku požiaru, u staršieho komínu bude potrebné pristúpiť k jeho vyvložkovaniu.
- Časť nad strechou (pokiaľ nepoužijeme certifikované dielce od výrobcu komínov) by mala byť vymurovaná z mrazuvzdorných alebo šamotových tehál.
- V miestach, kde komín prechádza stropnou a strešnou konštrukciou, je potrebné ponechať dilatačnú medzeru v šírke 3 až 6 cm, a tú vyplniť elastickým nehorľavým tmelom.
- Komín nesmie byť v styku s horľavými materiálmi.
- Nie každý komín je možné zrepasovať – niekedy je lepšie postaviť na jeho mieste nový – moderný, z typizovaných dielcov.
- Pokiaľ si stav objektu vyžaduje, že sme nútení stavať nový komín a strešný plášť už tiež vykazuje značné opotrebenie, mali by sme do úvah okolo rekonštrukcie zahrnúť aj možnú výmenu strešnej krytiny.
- Opotrebovaný materiál sa snažme zrecyklovať. Pokiaľ to nie je možné, vyvážajme ho na zberný dvor.
- S nebezpečným odpadom (napr. s azbestovou krytinou) smú manipulovať len firmy, ktoré na to majú oprávnenie.