Zelená strecha – užitočná krása

Ekológia je trendom dneška a nevyhla sa jej ani oblasť stavebníctva. A tak ako je široká definícia ekologických domov – od energeticky pasívnych stavieb až po objekty z čisto prírodných materiálov, také rôznorodé môžu byť aj ich strechy. Jedno však majú spoločné: musia mať mimoriadne dobré izolačné vlastnosti.

Výhody živej strechy

Najpuristickejšiemu ponímaniu ekodomu najviac pristanú tzv. živé strechy s výsadbou rastlín.

Majú viacero prínosov:

• vyzerajú príťažlivo a naozaj zaujímavo,
• v meste vytvárajú hodnotné biotopy,
• prirodzeným pôsobením rastlín prispievajú k zlepšovaniu kvality ovzdušia,
• znižujú náklady na recykláciu odpadových vôd (substrát zadrží až 80 % zrážok),
• zmierňujú nároky na odvodový systém dažďovej vody pri prívalových dažďoch,
• chránia horné poschodia pred prehrievaním – odpadá nutnosť klimatizácie, čo šetrí energiu,
• predstavujú kvalitnú zvukovú izoláciu.

Zároveň je tento typ strechy plusom aj pre stavebno-fyzikálne vlastnosti a energetickú bilanciu budovy:

• vyrovnáva výkyvy teploty, v zime stavbu zohrieva, v lete ju ochladzuje,
• substrát a rastliny prispievajú k dlhšej životnosti strechy.

Kým bežná krytina sa – v závislosti od materiálu a orientácie – dokáže v lete pôsobením slnečného žiarenia zohriať až na 80 °C, zelená strecha si zachováva bežnú teplotu zeme, čo je zhruba 25 °C. V zime zasa pôda premrzne iba do hĺbky zhruba 15 cm, takže v spodnej časti substrátu bude okolo nuly, kým vonku môžu zúriť mrazy nižšie ako mínus 20 °C.

Dôležité parametre

Pri uvažovaní o zelenej streche je dôležitý jej sklon. Najjednoduchšie sa realizuje pri stúpaní od 5 do 15 %. V tomto prípade nie je nutné budovať štrukturálne ochranné opatrenia proti zosunutiu masy substrátu a nie je potrebná ani žiadna špeciálna drenážna vrstva, aby sa zabránilo jeho premokreniu.

Na druhej strane je však nutné chrániť strechu pred vodou a prerastaním koreňov rastlín. Ako ochranná a hydroizolačná vrstva sa využíva bitúmen v spojení s izolačnou fóliou. Ak už chceme byť maximálne ohľaduplní k životnému prostrediu, účelu najlepšie vyhovujú polyetylénové fólie, ktoré sú v porovnaní s PVC ekologicky neškodné. Ich nevýhodou je však komplikované spájanie styčných plôch, takže je potrebné prekrytie v jednej vrstve, čo je nie vždy možné.

Z hľadiska pestovaných rastlín sa zelené strechy delia na dva typy:

• Extenzívne s nízkou vrstvou substrátu, vhodné na výsadbu nízkych a do plochy sa rozrastajúcich rastlín, najmä skalničiek, tráv, trvaliek a určitých typov burín. V tomto prípade sa neuvažuje so zavlažovaním ani starostlivosťou o rastliny. Nosnosť strešnej konštrukcie je 100 až 300 kg/m².
• Intenzívne s vysokou vrstvou substrátu až do jedného metra. Ide o akési záhrady na streche s vysadenými kríkmi, väčšinou aj s vytvoreným priestorom na sedenie a odpočinok. Ich údržba je nutná, ráta sa aj so zavlažovaním. Tu je možné pestovať aj rastliny, prinášajúce priamy úžitok v podobe zeleniny či drobného ovocia.

Čo a v čom pestovať

Základom živej strechy je substrát. Slúži na:

• rast a ochranu vegetácie,
• poskytovanie živín,
• zadržiavanie vody.

Na splnenie týchto úloh je najlepší mix ornice s minerálnymi odľahčenými zložkami (pemza, láva, expandovaná bridlica alebo recyklované porézne tehly). Pre šikmé strechy bez drenážnej vrstvy by sa mal podiel ornice v smere zhora nadol znižovať, aby sa drenážny efekt substrátu zvyšoval smerom nadol.

Pri extenzívnom type strechy by substrát nemal byť príliš bohatý na živiny, aby sa reguloval rast. Kým na reguláciu hmotnosti sa používajú odľahčené prímesi, na obmedzenie objemu živín sa zasa primiešava piesok. Hrúbka substrátu závisí od typu vegetácie a sklonu strechy. Pre stúpanie väčšie ako 5 % s rozsiahlou ekologizáciou je zvyčajne 15 cm.

Pri výbere rastlín je potrebné brať do úvahy, že ide o vegetáciu v extrémnych podmienkach. Rastliny sú často vystavené vysokému zaťaženiu vetrom a so znižujúcou sa hrúbkou substrátu a orientáciou strechy aj suchu. Ak má byť prínos pre stavebnú fyziku i životné prostredie maximálny, treba využiť čo najhustejšie „vankúše“ vegetácie. Existujú aj rastliny, ktoré prežijú aj v substráte s hrúbkou len 3 až 8 cm a dobre znášajú dlhšie obdobia sucha.

Možnosti pri šikmej streche

Typ a sklon strechy závisí buď od sympatií staviteľa či architekta k typu projektu, alebo môže byť daný aj územným plánom či už existujúcim tvarom objektu, ktorý je určený na rekonštrukciu.

Pri zelenej šikmej streche zvyšujú náklady konštrukčné úpravy:

• rošty proti zosuvu substrátu,
• drenážne vrstvy a rúry na odvodnenie.

V tomto prípade prichádza do úvahy extenzívny typ zelenej strechy, alebo klasické materiály krytiny. Úplnou novinkou je ekologická strešná krytina zo škridiel, ktoré pôsobením denného svetla čistia vzduch. Ich fotokatalytický povrch, zložený zo zmesi mikrobetónu a oxidu titánu, pôsobením ultrafialového žiarenia neutralizuje oxidy dusíka a benzénu, a mení ich na nitrát. Ten potom zo strechy spláchne dážď. Prvých 1500 m² škridiel ClimaLife, použitých v Nemecku, dokáže neutralizovať oxidy dusíka vyprodukované siedmimi vozidlami emisnej normy Euro4, ktoré ročne najazdia priemerne 17 000 km.

Či už sa stavebník rozhodne pre zelenú strechu alebo štandardné typy strešnej krytiny, pri ekologickom dome sa odporúča izolácia s hrúbkou 40 cm, pričom pri výstavbe treba myslieť aj na systémy obnoviteľnej energie – solárne kolektory, fotovoltické panely alebo vzduchovo termické kolektory.