Aké strechy sa budú stavať v blízkej budúcnosti?

V našom magazíne sme v minulosti otvorili tému, aké strechy nás čakajú v blízkej budúcnosti. Dnes sme sa na ňu rozhodli nadviazať. Budúcnosť je mimoriadne zaujímavá kategória. Je to niečo, čo je pred nami zamknuté na desať zámkov a trpezlivému sa pomaličky odkrýva krôčik po krôčiku. Podobne je to aj s budúcnosťou výstavby, a teda aj so strechami. Odborníci, ktorí sa strechami zaoberajú, vedia niektoré očakávané tendencie nadefinovať už dnes, pričom nemusia byť ani príliš veľkými prognostikmi.

Čo teda môžeme očakávať v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti v súvislosti s navrhovaním a realizáciou striech?

Strechy menej náročné na remeselné spracovanie

Neustále zaznamenávame pokles záujmu o štúdium v remeselných učebných odboroch – a to nielen na Slovensku. Ide o globálnu tendenciu. Remeselníkov odborníkov ubúda. Zároveň vzrastá cena práce, a tak tendencie v realizáciách stavebných prác určite povedú k zníženiu nárokov na remeselné spracovanie a zrýchlenie montáže. Celkom určite sa preto v dohľadnom čase zvýši podiel prefabrikovaných strešných konštrukčných prvkov pripravených mimo staveniska, často na moderných výrobných linkách s vysokou produktivitou, ktoré sa budú následne na stavbe len montovať.

Sendvičové panely, ktoré poznáme už dnes, dostanú v blízkej budúcnosti zelenú. Vývoj povedie k tomu, že celý strešný plášť vrátane krytiny, vrstvy tepelnej izolácie, podstrešných fólií, ale aj latovania sa bude montovať v jednom kroku. Podobne to bude aj s nosnými konštrukciami striech, kde už v súčasnosti zaznamenávame čoraz väčšiu obľubu väzníkových krovov.

Strechy jednoduchších tvarov

Dnešné tendencie v prípade striech ukazujú príklon k používaniu striedmeho až minimalistického štýlu. Snahy o budovanie stavieb s čo najnižšími energetickými nárokmi vedú k návrhu stavieb s minimálnym plochým obalom, ktorý znižuje teplovýmennú plochu stavby a tým aj energetické nároky na jej vykurovanie alebo chladenie. V jednoduchosti je krása, ale aj predpoklad väčšej spoľahlivosti strešných plášťov. Sedlové a valbové strechy, také obľúbené v našej krajine, si však určite zachovajú svojich priaznivcov.

Strechy zanechávajúce nízku uhlíkovú stopu

Dobrý hospodár sa zameriava na cenu a posudzuje ju s ohľadom na úžitkové vlastnosti, ale aj celý životný cyklus konkrétnej krytiny a všetkých materiálov zabudovaných do strešného plášťa. Životný cyklus materiálov, energetická náročnosť výroby, dostupnosť surovinových zdrojov, ale aj možnosť ich recyklácie po ukončení životnosti prispievajú k znižovaniu vplyvu na životné prostredie a k tomu, že počas celého životného cyklu materiály vyprodukujú čo najmenšiu uhlíkovú stopu. Bude preto potrebné čoraz viac zohľadňovať aj tieto parametre.

Stavby zapustené do zeme – krtkodomy

Zvlášť vidiecka zvlnená krajina je predurčená na to, aby sa do nej osádzali tzv. krtkodomy, ktoré sú z väčšej časti zapustené do zeme. No krtkodomy vyrástli už aj v mestských aglomeráciách. Ich majitelia získavajú okrem stabilnej celoročnej klímy aj neoceniteľný pocit bezpečia a súkromia. Krtkodomy už nemajú strechy v pravom zmysle slova, ale strechárske profesie sa pri ich výstavbe uživia – predovšetkým tesári a izolatéri. Celá stavba musí byť dôkladne zaizolovaná voči vplyvom zemnej vlhkosti i tlakovej vody. Fakt, že krtkodomy sa stavajú vo zvlnenom teréne, umožňuje vytvoriť zasklenú fasádu, optimálne orientovanú na juh, ktorá umožňuje presvetlenie priestorov, ich vetranie, ale pasívnymi tepelnými ziskami prispieva aj k prehrievaniu interiéru. Benefitom zapustenej stavby je jej odolnosť voči silným vetrom, ktoré sú sprievodným javom klimatických zmien aj v našich končinách.

Kvalitné spracovanie a spoľahlivosť striech, veľké hrúbky ekologických tepelných izolácií, solárne panely, konštrukcie odolné voči silnému vetru a dobre izolujúce strešné okná s inteligentným ovládaním sa stanú samozrejmosťou. Zvýšený dopyt po nich a väčšia konkurencia na trhu budú príčinou ich lepšej finančnej dostupnosti. Veľký dôraz bude kladený na zabudovávanie takých materiálov, ktoré po ukončení svojej životnosti bude možné bez väčších problémov recyklovať.

Namiesto záveru…

Už podnikateľ Tomáš Baťa v čase výstavby svojich fabrík a obytných súborov pre zamestnancov tvrdil, že plytvať technikou a energiou na ochladzovanie budov je zbytočnosť, keď ich môže chladiť zadarmo zeleň a najmä stromy. Navyše, zeleň upokojuje myseľ. Ide o pravidlo, ktorým sa riadili naši predkovia už pred stáročiami. Mali by sme sa ním vo vlastnom záujme riadiť aj my.[/tip]