Zabezpečenie strechy proti zosuvu snehu

Každú zimu sa v médiách objavujú správy o zraneniach či škodách spôsobených snehom padajúcim zo striech. Napriek tomu, že zabezpečenie strechy proti zosuvu snehu nariaďuje hneď niekoľko zákonných noriem, nie každý ich rešpektuje. Zodpovednosť a teda aj náhrada škody je však vždy na majiteľovi nehnuteľnosti.

Hádajú sa kvôli nemu susedia, rieši ho mestská polícia a v niektorých prípadoch i súdy. Nejde o nič iné ako o sneh a ľad, padajúci zo striech. A pritom sú to úplne zbytočné starosti. Stačí naň myslieť pri stavbe či rekonštrukcii strechy. Hoci ochranu pred zosuvmi snehu rieši legislatíva, v prvom rade by malo ísť o záležitosť zdravého rozumu. Veď určite nikto nechce, aby sneh z jeho strechy poškodil auto parkujúce pred domom či v horšom prípade niekoho zranil.

Pravidlá sú totiž jasné: vyhláška Ministerstva životného prostredia o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu rieši pád snehu na verejné priestranstvá a hovorí, že strešná konštrukcia musí zachytávať sneh a ľad tak, aby neohrozovali chodcov a účastníkov cestnej premávky. Šikmá strecha stavby so sklonom strešných rovín strmším ako 25° musí mať podľa vyhlášky zachytávač zosúvajúceho sa snehu.

Zosuvy snehu na pozemky susedov zasa spadajú pod Občiansky zákonník, podľa ktorého sa vlastník musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Masy snehu podľa právnikov takýmto zásahom rozhodne sú. Navyše je tu riziko poškodenia vlastného majetku či zranenia samotného vlastníka nehnuteľnosti alebo jeho rodinných príslušníkov. Majiteľa objektu na zabezpečenie povinností súvisiacich s hromadením a zosuvom snehu zaväzuje aj Stavebný zákon.

Hroch na hlave

Napriek tomu ľudí počas zimy stále ohrozuje sneh či ľadové cencúle, visiace zo striech. Tie sa pri náhlom oteplení uvoľňujú, pričom najnebezpečnejšie sú plechové strechy, ktoré sa dokážu vzhľadom na tepelnú vodivosť kovu rýchlo zahriať. Ak takáto masa padá, môže nabrať rýchlosť až 50 km/h, pričom hmotnosť väčších kusov namrznutého snehu môže predstavovať 500 kg až 1 tonu. To je presne taká situácia, ako keby vám z tretieho poschodia vyskočil na hlavu menší hroch či nosorožec. Takáto masa spoľahlivo zničí zaparkované auto a môže dokonca aj zabiť človeka, prípadne mu spôsobiť zlomeniny alebo vážne devastačné poranenia s následnou dlhou dobou liečenia alebo invaliditou. Následné súdne spory o náhradu škody vedia byť nepríjemné a nákladné.

Sneh však spôsobuje škody aj na samotnej streche: jeho neustále pohyby pri otepľovaní a ochladzovaní ovzdušia môžu poškodiť krytinu, náhly zosuv dokáže so sebou strhnúť odvodňovací systém, vetráky či dokonca strešné okná.

Vo väčšine prípadov zrejme nejde o vedomé ignorantstvo majiteľov nehnuteľností, ale o nesprávne naprojektovanú alebo zrealizovanú výstavbu či rekonštrukciu strechy. Projektanti totiž neberú vždy ohľad na všetky faktory správania sa snehu na strešnej krytine.

Riešenie podľa normy

Dôležitá je už samotná skladba strešného plášťa. Pohyb snehu totiž nastáva v momente, kedy sa medzi jeho spodnou vrstvou a povrchom strechy vytvorí klzná vrstva. V prípade vysokej miery prestupu tepla cez krytinu, najmä pri neodvetraných plechových strešných plášťoch, sa sneh pri oteplení cez deň topí a v noci znova primrzne, čím sa navyše tvoria ľadové valy a cencúle. Tie sú nebezpečné sami osebe, no ľad upchá aj žľaby a ríny.

Riešením proti zosuvu snehu je protisnehová ochrana. Jej pravidlá určuje harmonizovaná technická norma EN 1991 – 1 – 3 / NA1:2007 (EUROKÓD 1) Zaťažovanie konštrukcií – Zaťaženia snehom, ktorej nové znenie v roku 2007 nahradilo pôvodnú z roku 2004. Bolo totiž potrebné reagovať na nové materiály strešných krytín, nové stavebné postupy a zmenu klimatických podmienok.

V súčasnosti existuje niekoľko druhov snehových zachytávačov. Vzhľadom na zmenu charakteru klímy a silné lokálne zrážky aj v snehovej podobe sa odporúča kombinácia líniových sneholamov s bodovými, ako sú rozrážače, protisnehové škridly a háky, a ich rovnomerné rozmiestnenie po celej ploche strechy.

Líniové snehové zachytávače, či už rebríkové, rúrkové alebo plechové v tvare písmena L, totiž môžu zadržať veľkú masu snehu s vysokou hmotnosťou tlačiacou na jedno miesto, ktorá môže poškodiť krytinu najmä v háklivejších oblastiach, ako sú vikiere či strešné okná. Navyše je náchylnejšia k náhlemu zosuvu. Hoci trenie snehu o krytinu závisí iba od jej typu, nie od veľkosti, na veľkej streche je snehu viac a náchylnosť na jeho uvoľnenie stúpa aj so zvyšujúcim sa sklonom. Dôležité je aj kvalitné kotvenie snežných zachytávačov.

Pri nesprávnom riešení konštrukcie strechy a umiestnení líniových zachytávačov môže dlhší „pobyt“ snehu v niektorých častiach strechy, kde sa hromadí, spôsobiť aj zatekanie vody do objektu.

Nešetrite na nesprávnom mieste

Za škodu spôsobenú snehom zosunutým zo strechy je zodpovedný majiteľ stavby. Je povinný sneh odpratať na vlastné náklady, ak tak neurobí, zákon dáva možnosť uložiť mu pokutu vo výške 33 €. To je zanedbateľná suma v porovnaní s možnými nákladmi na odškodnenie, ak sneh či ľad zničí majetok alebo zdravie. Záchrannou brzdou v tomto prípade môže byť poistenie zodpovednosti. Poisťovňa však vzniknutú škodu nahradí len vtedy, ak sa stane tzv. tretej osobe. Nevzťahuje sa na majetok a zdravie poisteného alebo rodinných príslušníkov, žijúcich v spoločnej domácnosti.

Podstatne jednoduchšie ako čeliť zhoršeniu medziľudských vzťahov či zdĺhavým občianskoprávnym sporom je projektovanie a vybudovanie strechy aj s ohľadom na nástrahy zimy, ktoré je pre ňu zaťažkávacím obdobím v tom najzákladnejšom zmysle slova. Niekoľko ušetrených eur naozaj nestojí za to. Aj tu platí, že prevencia je oveľa lacnejšia a výhodnejšia ako následné riešenie problémov.