Pod akou strešnou konštrukciou je najviac miesta?

Na Slovensku nebolo v minulých storočiach zvykom stavať viacpodlažné rodinné domy s obytným podkrovím. A ak áno, tak k takému typu stavieb inklinovali skôr príslušníci nemeckého etnika. Tí si v rôznych regiónoch Slovenska stavali obydlia, v ktorých mali aj obytné podkrovia. V masovom meradle sa u nás začali stavať domy s aktívne využitými podkroviami až po roku 1989, keď sa k nám dostali zahraničné katalógové projekty, ktoré boli v kontraste voči dovtedajšej, pomerne uniformnej výstavbe. Brizolitové kocky boli postupne vytlačené rodinnými domami s farebnými fasádami a členitými strechami, ktoré poskytovali zaujímavé priestory v podkroví. Navyše sa začali v masívnej miere rekonštruovať aj domy zo 60. rokov, v ktorých podkroví vznikali tiež nové obytné priestory. Nie všetky typy striech však poskytujú rovnako veľkorysý priestor na bývanie.

Základná typológia strešných konštrukcií z pohľadu vhodnosti na využitie podkrovia

Sedlová/valbová/polvalbová

• Mimoriadne vhodná, a to najmä v prípade tradičného trámového krovu s krokvami a klieštinami.
• V prípade stolicového krovu takisto vhodná, ale už prináša niektoré obmedzenia.
• V prípade, že použijeme väzníkový krov, ide o nie vhodné riešenie z perspektívy budúceho aktívneho využitia priestoru pod strechou.

Stanová

• Ihlanovitý tvar značne zužuje možnosti plnohodnotného využitia plochy podstrešia.

Členitá

Ide o kombináciu viacerých druhov striech, keď pre členitosť konštrukcie nevzniká toľko využiteľného priestoru ako pri sedlovej/valbovej streche.

Plochá/pultová

• Tento typ strechy nemá žiadne priestorové obmedzenia pre plnohodnotné bývanie s maximálnym využitím priestoru.

Sedlové, valbové a polvalbové strechy

Tieto tvary striech sú mimoriadne vhodné na budovanie kvalitného bývania v podkroví, najmä ak je konštrukcia krovu zhotovená ako klasický trámový strop s krokvami a klieštinami. Po dlhých rokoch uniformity sa takéto strechy v masívnejšej miere začali uplatňovať na Slovensku po roku 1989, pretože v 70. a 80. rokoch boli stavebníci nútení stavať predovšetkým tzv. socialistické kocky. Stavebná verejnosť prišla pomerne rýchlo na to, že využitie podkrovia na bývanie prináša viacero výhod. Napríklad oproti klasickým bungalovom poskytuje pri rovnakej zastavanej ploche až dvojnásobnú úžitkovú plochu.

Trochu menej miesta získame pod sedlovou/valbovou strechou pri použití stolicového krovu. Treba však povedať, že stolicové krovy sa dnes pri novostavbách realizujú veľmi zriedka – v tomto prípade ide o strechy domov zväčša z obdobia 50. a 60. rokov (spred nástupu kociek). Aj takéto podstrešia sa dajú efektívne zobytniť, avšak isté obmedzenia sem prinášajú vzpery, stĺpy a najmä väzné trámy na podlahe povaly.

Vážne prekážky pri využiteľnosti podkrovia vzniknú, pokiaľ pri stavbe použijeme tzv. väzníkové krovy. Dnes sa v masívnej miere využívajú pri stavbe bungalovov s nízkym sklonom striech, kde sa investori už vopred vzdali alternatívy budúceho využitia podkrovia. Tu si musíme uvedomiť, že pri použití strechy s nízkym sklonom a väzníkového krovu bude podkrovie využiteľné nanajvýš na skladovanie lyží a podobného náčinia.

Stanová strecha

V prípade tzv. stanových (ihlanovitých) striech nemôžeme hovoriť o zmysluplnom využití celej plochy podkrovia. Iba ak by pôdorys domu predstavoval štvorec minimálne 10 x 10 m, mohol by pri dostatočnej výške strechy vzniknúť v strede podstrešia akceptovateľný priestor. Schodisko (najskôr točité) by však akiste muselo ústiť priamo do podkrovnej miestnosti, čo by predstavovalo v podstate izbu bez dverí – a to by bolo ďalšie mínus. Na zmysluplné plnohodnotné bývanie by takýto priestor slúžiť nemohol.

Manzarda

V 50. rokoch 20. storočia sa stali u nás obrovským hitom tzv. manzardy (alebo aj manzardky), ktoré dostali pomenovanie podľa francúzskeho architekta Mansarta. Išlo o riešenie, ktoré umožňovalo vytvoriť v podstreší atraktívny priestor na bývanie. Žiaľ, znalosti (a možnosti) vtedajších stavebníkov v oblasti tepelnej izolácie takýchto konštrukcií boli prakticky nulové, a tak bývanie v manzardke bolo skôr trestom. V zime boli prakticky nevykúriteľné a v letných mesiacoch v nich bolo neznesiteľne teplo. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa manzardky nakoniec neujali. Pokiaľ k takémuto riešeniu pristúpi architekt/projektant dnes (keď vieme správne tepelne izolovať), ponúka manzardka atraktívne plnohodnotné bývanie v podstreší.

Členitá strecha

Členitá strecha predstavuje veľa obmedzení, no aj veľa výziev. Investícia do zobytnenia takéhoto podkrovia je určite vyššia než v prípade jednoduchej sedlovej/valbovej strechy. Aj priestorovo je to viac obmedzujúce, avšak najmä pri použití vikierov môžu vzniknúť originálne priestory s nezameniteľným géniom loci. Miesto, ktoré takto získame v podstreší, síce má isté limity, ale romantika a výhľady na krajinu určite vykompenzujú vyššie investičné náklady a isté priestorové obmedzenia.

Plochá/pultová strecha

Bez romantiky, bez génia loci, ale aj bez obmedzení – také sú priestory pod plochými rovnými strechami. Pred rokom 1989 sme s obľubou reptali na tzv. socialistické kocky, ale v zmysle využitia podstrešného priestoru ponúkajú maximum všetkého možného. A tak pokiaľ vyslovene neinklinujeme k tradičnému vidieckemu štýlu bývania, ale vyhovuje nám akoby mestský – rezidenčný – štýl bývania, niet lepšieho riešenia ako plnohodnotný obytný priestor pod rovnou (kvalitne zateplenou) strechou.

Ak by sme si mali odpovedať na otázku z nadpisu „Pod akou konštrukciou je najviac miesta?“ –  z čisto priestorového hľadiska je víťazom plochá strecha alebo manzardka. A na stupeň víťazov sa ešte zmestí sedlová/valbová strecha – pokiaľ použijeme konštrukciu s krokvami a klieštinami.