Čo všetko ovplyvňuje farba a drsnosť krytiny

Ak si dobre pamätáte, na hodinách fyziky nás učiteľ presviedčal, že na slnku nám je v čiernom oblečení teplejšie než v bielom. Určite máte aj vy osobnú skúsenosť, že aj iné čierne predmety sa na slnku rozpália do horúca omnoho skôr, ako predmety tlmenejších farieb.

Slnečné žiarenie dopadajúce na zem pozostáva z troch hlavných zložiek. Jeho infračervená časť sa prejavuje ako teplo, ktoré pociťujeme v podobe hrejivých lúčov slnka. Druhú zložku, viditeľné žiarenie, vnímame ako svetlo. Poslednú časť dopadajúceho žiarenia tvorí ultrafialové žiarenie. To sa podľa vlnovej dĺžky delí na UVA (320 až 400 nm), UVB (290 až 320 nm) a UVC (menej ako 290 nm). Všetky tri typy ultrafialového žiarenia sú neslávne známe v súvislosti s poškodzovaním zdravia a so spoluzodpovednosťou za poškodzovanie buniek kože a zraku.

Vráťme sa k infračervenej zložke žiarenia, ktorá sa prejavuje ako teplo. Čierna farba pohlcuje infračervené žiarenie a biela ho, naopak, odráža. Aj lesklé predmety odrážajú infračervené žiarenie. Dokladov existencie a fungovania týchto pravidiel je okolo nás množstvo. Spomeňme aspoň niektoré: často používané fólie za radiátormi, ktoré odrážajú časť tepla späť do interiéru, lesklé fólie na oknách alebo okenné žalúzie z lesklých materiálov zabezpečujúce odrážanie tepelnej zložky slnečného žiarenia, a tým ochranu interiéru pred prehrievaním, prípadne rýchlejšie topenie špinavého snehu, ktorý je svojím sfarbením schopný pohlcovať viac tepla ako čistý a pod.

Prečo sa tak obšírne venujeme tejto problematike? Lebo dnes sa budeme zaoberať farbou strešnej krytiny, a to nie z estetického hľadiska.

Nielen klimatizácia v lete chladí

Azda najväčší a najdôležitejší je vplyv farby strešnej krytiny na tepelnú pohodu v obytných priestoroch pod strechou. Určite ste zaznamenali, že v posledných rokoch sa čoraz viac hovorí nie o tepelnej pohode v budovách v zimnom období, ale o tepelnej pohode v letných mesiacoch. Roky, keď sa skúmali len náklady domácností na vykurovanie v zimnom období, sú dávno preč.

Dnes je veľmi dôležitou otázkou problematika udržania priaznivej klímy v obytných priestoroch v tropických horúčavách, ktoré nám posledné letá systematicky prinášajú. Ak je vám v zime v byte chladno, môžete si obliecť sveter, ponožky, prípadne aj zaliezť pod perinu. Čo však môžete spraviť, ak teplota v miestnostiach prekročí tridsiatku? Jednou z možností je nechať si namontovať klimatizáciu. Tú však treba zaplatiť a nemalé prostriedky bude stáť aj energia potrebná na jej prevádzku. Nemožno zabudnúť ani na nutné výdavky určené na jej pravidelnú údržbu.

Pred teplom v budovách sa možno chrániť aj pasívnym spôsobom, a to obalením celého plášťa tepelnoizolačným materiálom, ktorému sa stále zo zotrvačnosti paradoxne hovorí „zateplenie“. Dôležitú úlohu pri pasívnej ochrane budovy a jej obyvateľov pred účinkami tepla zohráva aj farba a povrchová úprava strešnej krytiny.

Ako sme už v úvode spomenuli, čierna farba pohlcuje infračervené žiarenie a biela ho, naopak, odráža. Infračervené žiarenie odrážajú aj lesklé predmety. Analogicky platí, že čím bude krytina tmavšia, tým viac bude pohlcovať infračervené žiarenie, a teda sa bude prehrievať. Prehrievať sa bude nielen krytina samotná, ale aj priestor pod krytinou – strešný plášť i obytné priestory. Existuje množstvo výsledkov skúšobných meraní, ktoré tento fakt potvrdzujú a jednoznačne z nich víťazne vychádzajú krytiny so svetlejšími farbami a s lesklými povrchovými úpravami.

Pokiaľ budeme hovoriť o maloformátových skladaných strešných krytinách – betónových alebo keramických – výrobcovia ponúkajú spotrebiteľom množstvo povrchových úprav, ktoré aspoň čiastočne eliminujú problém prehrievania sa samotnej krytiny a aj priestorov pod ňou.

Keramická krytina

Výrobcovia keramických krytín vylepšujú povrch keramiky tzv. engobovaním alebo glazovaním.

Engoby sú zušľachtené a vo vode rozplavené íly obsahujúce oxidy kovov, ktoré sa nanášajú na vytvarované škridly ešte pred procesom vypaľovania. Pri teplote nad 1000°C sa natavujú do povrchovej vrstvy. Krytina s engobovaným povrchom je matná až pololesklá.

Podobný postup sa uplatňuje aj pri výrobe glazovaných škridiel. Zmes používaná na vytvorenie povrchovej vrstvy obsahuje aj sklovité prímesi, takže po vypálení sa dosiahne vysoko lesklý povrch s uzatvorenou štruktúrou.

Engobovaný i glazovaný povrch škridiel má v porovnaní s povrchom prírodných škridiel podstatne lepšie vlastnosti. Je schopný lepšie odolávať poveternostným javom, má i samočistiacu funkciu. Okrem estetického dojmu sú krytiny s vylepšeným povrchom schopné odrážať infračervené žiarenie, a tak zabezpečujú lepšiu tepelnú pohodu v priestoroch pod strechou, pričom glazovaná krytina je odolnejšia ako engobovaná.

Betónová krytina

Aj populárne betónové krytiny majú povrchové úpravy, ktoré vylepšujú ich vlastnosti. Sú to povrchové úpravy zabezpečujúce stálofarebnosť a lesk škridiel – často fungujú na báze nástreku disperznými farbami s využitím nanotechnológie. Ruka v ruke s týmito vlastnosťami ide aj samočistiaca schopnosť povrchu krytiny, nakoľko povrch krytiny je v porovnaní s povrchom neošetrenej krytiny uzavretejší. Všetky tieto schopnosti smerujú nielen ku krajšiemu vzhľadu a väčšej odolnosti voči poveternostným vplyvom a napríklad aj voči machu, ale aj k lepšej odolnosti voči slnečnému žiareniu.

Čoraz väčšia popularita tmavých odtieňov škridiel (antracitových i čiernych) viedla k nutnosti prísť na trh s najnovšími technológiami dávajúcimi krytinám výnimočne jemný, hladký, reflexný a až metalický povrch, ktorý betónovým škridliam zabezpečuje nielen najdlhšiu životnosť, ale predovšetkým vysoký lesk umožňujúci odrážať infračervenú zložku slnečného žiarenia.

Opodstatnenosť použitia kvalitných povrchových úprav bola už viacnásobne potvrdená rôznymi meraniami v laboratórnych aj v reálnych podmienkach. Pri meraniach vykonávaných na povrchu betónových čiernych škridiel v štandardnom vyhotovení a škridiel s najkvalitnejším povrchom bol za slnečného letného počasia bežne nameraný rozdiel okolo 17°C, pričom povrchová teplota matnejšej krytiny presahovala 80°C. Rozdiel 17°C je následne priamo úmerný rozdielu teplôt v obytných priestoroch a určite uznáte, že v letných horúčavách padne príjemná teplota v byte vhod.

Je samozrejmosťou, že tak, ako v živote platí, že nič nie je zadarmo, musí to platiť aj pri povrchových úpravách betónových a keramických krytín. Za kvalitu si treba jednoducho priplatiť. Zo skúseností však vieme, že príplatok za podstatne lepšie kvalitatívne vlastnosti strešnej krytiny tvorí len zlomok ceny za realizáciu celej strechy. Strechu budujete alebo rekonštruujete s cieľom užívať si pohodu pod ňou po dobu niekoľkých desaťročí. Vložená investícia sa vám počas životnosti strechy niekoľkonásobne vráti.

Kovová krytina

Ak sa pozrieme na kovové krytiny, problematika je tu odlišná. Paradoxne sa v tomto segmente v poslednej dobe stávajú populárnejšie krytiny s tmavým, matným a štruktúrovaným povrchom, ktoré podľa teórie menej odolávajú slnečnému žiareniu. Kvalitatívne vlastnosti týchto povrchov a ich prijateľná cena však zrejme tento nedostatok kompenzujú. Úlohou projektanta je myslieť na to, že musí vykonať opatrenia v projekte tak, aby zabezpečil aj pasívnu ochranu stavby pred účinkami tepla (dostatočná tepelná izolácia, navrhnutie reflexných podstrešných fólií a pod.).

Pri kovových strechách sa v súvislosti s použitím tmavých farieb stretávame aj s ďalšími problematickými stránkami. Tmavšie krytiny sa rýchlejšie prehrievajú, na ich povrchu sa dosahujú vyššie teploty, čo je spojené s väčšími tvarovými zmenami materiálu a s tým spojenými nepríjemnými zvukovými efektmi – detonáciami pri zmenách teplôt, predovšetkým však pri prudších zmenách.

Lacné povrchové úpravy niektorých kovových krytín nie sú schopné dlhodobo odolávať klimatickým vplyvom a veľmi rýchlo blednú. Povrchová úprava stráca pôvodný lesk, a tým aj strecha stráca požadované estetické parametre.

Svetlejšia farba znamená menšie teplo v interiéri

Z riadkov venovaných farbám strešných krytín a kvalite povrchu vyplýva dobre známy jav. Ak chceme pasívnym spôsobom prispieť k udržaniu tepelnej pohody v podstrešných priestoroch, mali by sme voliť krytiny svetlejšej farby a krytiny s vyšším leskom. V tejto súvislosti sa treba zamyslieť aj nad odporúčaniami klimatológov, ktorí v snahe predchádzať extrémnym meteorologickým javom prejavujúcim sa prívalovými dažďami alebo výnimočne silnými vetrami spôsobenými prehrievaním atmosféry v husto osídlených mestských aglomeráciách, jednoznačne odporúčajú používanie svetlých odtieňov striech, ale aj fasád domov a povrchových úprav chodníkov a ciest.

A to stále nie je všetko. Prehrievaniu prostredia a k zadržiavaniu vody v husto osídlených oblastiach dokážu prispieť aj zelené strechy. Tento pojem označuje všetky strechy, či už ploché alebo šikmé, ktoré sú osadené zeleňou, teda extenzívnou alebo intenzívnou rastlinnou výsadbou. Tendencie posledných rokov ukazujú, že v blízkej budúcnosti bude výstavba takýchto striech z hľadiska udržateľnosti kvality bývania v mestských zónach nie len nevyhnutnosťou, ale aj povinnosťou. Už dnes je v Európe viacero miest, kde sa bez vybudovania vegetačnej strechy nehnuteľnosť jednoducho neskolauduje. Rozumne zmýšľajúci ľudia, ktorým nie je osud našej planéty ľahostajný, tieto rozhodnutia s nadšením prijímajú. Tieto strechy majú okrem vodozádržných schopností a ozelenenia životného prostredia aj ďalší benefit. Vrstvy substrátov a samotnej zelene pôsobia ako regulátor teploty v podkroví, ktorý v lete prispieva k ochladzovaniu priestorov pod strechou a v zimných mesiacoch izoluje.

Toto všetko by malo, v súčinnosti s ďalšími opatreniami, napomôcť k znižovaniu teploty v obytných celkoch a k zlepšeniu klímy v nich. Pre dôkaz fungovania takýchto opodstatnených požiadaviek netreba ísť ani príliš ďaleko. Stačí, ak sa porozhliadnete okolo seba na dovolenke v niektorej obľúbenej destinácii v južne položených krajinách.

Ako je to s drsnosťou krytiny

Niekoľkokrát sme spomenuli farebné riešenie strechy v súvislosti s hladkým, prípadne až lesklým povrchom škridly. Vo všeobecnosti je dnes trend využívať krytiny s hladkými až lesklými povrchovými úpravami, čo platí predovšetkým v prípade betónových a keramických škridiel. Boom betónových krytín s posypom sa už takmer vyparil a dnes vari nenájdeme výrobcu podobnej krytiny. Hladký povrch škridiel výrazne obmedzuje rast machov a lišajníkov na ich povrchu, nezadržiava vlhkosť na povrchu krytiny, ale je aj príčinou zosúvania snehu zo strešnej roviny, čo nie je v každom prípade žiaduce. Ak chceme tomuto javu zabrániť, bude potrebné navrhnúť a zrealizovať opatrenia, ktoré sneh na streche zadržia (vhodné rozmiestnenie snehových škridiel, snehových hákov a snehových zábran).

V prípade plechových krytín je opäť všetko trochu inak. Popularitu si získavajú kovové krytiny s granulátovým posypom. Existujú výrobcovia, ktorí sa venujú len tomuto sortimentu. Oceľové krytiny s kamenným granulátom sú počas dažďa nehlučné, dokonca vytvárajú šumivý upokojujúci zvuk. Prelisy na krytine a granulátový posyp zabezpečujú, že ani pri silnom vetre nie je pod strechou hluk typický pre hladké plechy. Kamenný granulát na povrchu pôsobí esteticky a jeho drsný povrch zadržiava na streche sneh, čím zabraňuje jeho náhlym nebezpečným zosuvom.

Viete o tom, že kovové krytiny s granulátovým posypom vznikli náhodou? Za ich vznikom stála snaha obyvateľov Anglicka ochrániť počas II. svetovej vojny svoje domy (v tom čase mali veľmi často plechové strechy) pred nočnými náletmi. Lesklé strechy sa veľmi ľahko stávali terčom bombardovania. Preto si mnoho ľudí začalo natierať strechy asfaltom. Ten sa však lepil na topánky a šancu dostal posyp pieskom alebo drobnejším štrkom.