Spolužitie s lastovičkami a belorítkami usídlenými pod strechou
Lastovička obyčajná alebo domová (lat. Hirundo rustica) je malý čierno-biely vtáčik, ktorý je od nepamäti symbolom príchodu jari do našich končín. Jej štíhle telo je prispôsobené na dlhotrvajúci let, počas ktorého si loví potravu. Živí sa totiž výlučne hmyzom, ktorý chytá počas neúnavného poletovania vo vzduchu. Kŕmi sa najmä muchami, ktoré loví zobáčikom otvoreným dokorán. Preto je veľmi užitočná aj pre človeka.
Zaujímavosti o lastovičkách
Lastovičky obývajú predovšetkým vidiecku poľnohospodársku krajinu. Žiaľ, ich počet v posledných desaťročiach neustále klesá, aj keď pokles ich výskytu nie je alarmujúci – označovaný je ako mierny. Odborníci hovoria, že ich úbytok súvisí najmä s novými trendmi využívania poľnohospodárskej krajiny, predovšetkým s pestovaním monokultúr a intenzívnou chemizáciou sprevádzajúcou rastlinnú výrobu, v dôsledku čoho je v krajine čoraz menej hmyzu, od ktorého sú lastovičky existenčne závislé. Úbytok hmyzu je spájaný aj so znižovaním chovu hospodárskych zvierat. Keďže následne zanikajú maštale a iné hospodárske budovy, lastovičky strácajú svoje prirodzené hniezdiská. Vyskytujú sa v Európe, Ázii, na severe Afriky a v Severnej Amerike. Na Slovensku žije 200 000 – 400 000 hniezdiacich párov.
Obdivuhodné sú letecké schopnosti lastovičiek. Dokážu letieť aj tri dni v kuse a počas letu sa dokonca aj vyspia. Počas jednej migrácie preletia až tridsaťtisíc kilometrov. Do tohto úctyhodného čísla sú zarátané aj jesenné prelety pred ich odletom do zimovísk. Ich púť za teplom môže trvať až päť týždňov. Mnoho lastovičiek mieri až na sever Európy. Za svojho národného vtáka ich považujú napríklad v Estónsku. Hniezdia aj na severe Nórska, teda až za severným polárnym kruhom. Keď si predstavíme, že mnohé z nich zimujú až na juhu Afriky, ich prelety sú fascinujúce. Žiaľ, mnoho lastovičiek takúto náročnú cestu nezvládne a uhynie. Lastovička obyčajná zvládne bez mapy či navigácie náročnú cestu domov a najradšej sa vracia na rovnaké miesto a do rovnakého hniezda. Aj mladé vtáky si svoje hniezda stavajú v blízkosti miesta, kde sa vyliahli.
Miskovité hniezda, na ktorých stavbe sa podieľajú obaja rodičia, si lastovičky stavajú z blata, zo slamy, z trávy a pierok vtákov, prípadne zo srsti zvierat. Materiál nosia na stavbu v zobáčikoch a lepia ho po hrudkách na miesta pod stropom na plochy s drsným povrchom, ktoré sú predpokladom dobrej stability hniezd aj v nepriaznivom počasí. Takto hniezdo – s drobnými úpravami – vydrží aj niekoľko rokov. Lastovičky hniezdia vždy vnútri budov. Samička znáša štyri až päť vajec, na ktorých sedí sama približne dva týždne. Starostlivosť rodičovského páru o potomstvo trvá asi tri týždne. Aj preto lastovičky vyvedú bežne dve, v niektorých prípadoch aj tri generácie potomstva za rok.
Na Slovensku máme ešte jedno vtáča veľmi podobné lastovičkám. Ide o belorítku domovú. Belorítky sú bežnejšie a na rozdiel od lastovičiek si stavajú uzavreté hniezda s jedným vletovým otvorom umiestnené na fasáde v kútoch pod rímsami domov, v kútoch rámov okien a pod. Belorítky sa veľmi podobajú na lastovičky. Líšia sa predovšetkým kratším chvostom a bielym bruškom.
Ochrana a zákon
Vzhľadom na neustály pokles populácie týchto operencov patria lastovičky aj belorítky ku chráneným živočíchom. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je zakázané odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať, či ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Porušením tohto zákazu sa fyzické osoby dopúšťajú priestupku, za ktorý je možné uložiť pokutu do 9 958,17 eura. Ak sa podobného priestupku dopustí právnická osoba, výška sankcie môže byť do výšky 33 193,91 eura.
Čo môžeme pre ne urobiť?
Hniezdenie lastovičiek, ale aj im príbuzných vtákov možno podporiť vytváraním vhodných podmienok. Treba na to myslieť predovšetkým počas rekonštrukcií rodinných domov, ale aj panelákov a vytvoriť týmto milým operencom vhodný priestor na budovanie hniezd. Lastovičkám ponechajme prístup do podjazdov, maštalí a hospodárskych budov a belorítkam pripravme drsnejšie omietky, na ktorých budú môcť držať ich hniezda. Dnes sú na trhu aj umelé hniezda, ktoré sa inštalujú v rámci obnovy budov tak, aby vymedzili vtákom miesta, kde nebudú spôsobovať problémy. Výhodou umelých hniezd je, že trus vtáčat neznečisťuje fasádu, pretože otvory hniezd smerujú od fasády. Nová fasáda je tak pod hniezdami aj po viacerých hniezdeniach čistá. Keďže konštrukcia hniezd je v porovnaní s prírodnými pevnejšia, mláďatá sú v nich v bezpečí aj pred predátormi. Ľudia v ich blízkosti sa potom môžu tešiť z ich milého celodenného štebotania a využívať ich ochotu chytať hmyz v širokom okolí, ktorý by sa za iných okolností takmer určite premnožil.
Čo je dobré zapamätať si?
- Lastovička je drobný vtáčik, ktorý prispieva k znižovaniu množstva nežiaduceho hmyzu.
- Aj napriek tomu, že pokles množstva týchto operencov nie je považovaný za kritický, treba sa k nim správať zodpovedne a podporovať ich hniezdenie.
- Na podporu hniezdenia je možné použiť umelé hniezda, je však nutné vedieť, ktorému vtáčaťu chceme poskytnúť príbytok, a nezamieňať si ich.
- Lastovičky hniezdia vždy pod strechou v miskovitých, zhora otvorených hniezdach.
- Belorítky hniezdia v kútoch pod rímsami budov a pri oknách v pologuľatých uzatvorených hniezdach s jedným vletovým otvorom.
Podobné články
Komentáre