Renovácia komína a jej vplyv na strechu

Ruku na srdce: Kto z nás si volá kominára, aby mu prišiel vyčistiť či skontrolovať komín? Pritom kominár komín nielen vyčistí, ale ho aj skontroluje a takisto posúdi jeho celkový stav. Vyhláška č. 401/2007 Z. z. hovorí, že komín musíme udržiavať v primeranom technickom stave a zabezpečovať jeho pravidelné kontroly. V roku 2015 bolo na Slovensku hlásených viac ako 10-tisíc požiarov, z toho takmer 700 bolo zapríčinených nevyhovujúcim stavom komína.

Mnohí z nás si z času na čas čistíme komíny buď svojpomocne, alebo formou susedskej výpomoci. Ale najmä staršie (tzv. jednovrstvové) komíny by si skutočne zaslúžili dôkladnejšiu údržbu a určite aj návštevu odborníka, ktorý by posúdil, či by nebola potrebná aj zásadnejšia renovácia komína. Komín totiž nepredstavuje len riziko požiaru, ale omnoho častejšie zapríčiňuje poškodenia strechy. Okolo komína nám môže napríklad zatekať do stavby – a ďalší problém je na svete.

Komín a strecha

Bez ohľadu na to, či máme komín starý (jednovrstvový) alebo nový (viacvrstvový), mali by sme ho občas aspoň opticky kontrolovať – a s ním aj stav našej strechy a jej jednotlivých prvkov. Komín je veľmi namáhaným stavebným prvkom, najviac však trpí práve jeho nadstrešná časť. Pokiaľ sa vieme dostať na strechu, mali by sme skontrolovať nielen škárovanie, ale aj lemovanie komína.

Moderné strešné krytiny už majú kvalitné prechodové prvky, ktoré dokážu dlhodobo odolávať poveternostným vplyvom či dilatácii. Avšak, aj tak sa občas stane, že popri komíne môže začať nebadane zatekať pod strešnú krytinu, a pokiaľ je nekvalitne utesnená strešná fólia (membrána), môže nám zatekať aj do izolácie, čo spôsobí celý sled porúch. Nie je preto na škodu aspoň raz ročne skontrolovať lemovanie, prípadne ho občas aj preventívne pretmeliť v styku s telesom komína.

Funkčnosť a bezpečnosť

Moderné komínové systémy sú certifikované, funkčné a bezpečné. Jednotliví výrobcovia vyvinuli vlastné systémy, ktorých spoločným menovateľom je, že sú viacvrstvové, pričom jednotlivé dielce do seba zapadajú ako lego stavebnica. Pokiaľ teda rekonštruujeme objekt, možno bude lepšie starý komín zvaliť a postaviť radšej nový – viacvrstvový. Pokiaľ to ale nie je možné, mali by sme komínové teleso zásadne zrekonštruovať, a to tak, že komínový otvor si necháme vyfrézovať na požadovaný rozmer a komín vyvložkujeme.

Dielce na vyvložkovanie a celkovú repasáciu ponúkajú výrobcovia komínov prostredníctvom bežnej obchodnej siete. Tu si ale musíme položiť otázku, či sme schopní toto zvládnuť svojpomocou. Možno áno, ak ste remeselník a ak máte na to vhodné nástroje. Ak ich však nemáte, omnoho jednoduchšie je zaplatiť si remeselníka, ktorý sa tým živí. Určite je tu predpoklad, že to bude urobené kvalitne a komín bude funkčný a bezpečný.

Aké práce súvisia s renováciou komína:

• frézovanie – frézujeme vtedy, ak potrebujeme zväčšiť priemer komínového otvoru, alebo ak ho potrebujeme vyvložkovať,
• vyvložkovanie – moderné komíny sú už viacvrstvové (spravidla trojvrstvové) – pokiaľ chceme pri starom komíne dosiahnuť parametre súčasných komínov, musíme ho vyvložkovať,
• renovácia, resp. nová obmurovka nadstrešnej časti – jednoznačne s použitím šamotových alebo mrazuvzdorných tehál,
• rozobratie krytiny okolo komínového telesa – najmä, ak zásadnejšie renovujeme aj nadstrešnú časť komína. S tým potom súvisí aj nové oplechovanie a utesnenie komína,
• čiastočná demontáž izolácie a príslušných vrstiev (fólie, sadrokartón a pod.) a následná spätná montáž v prípade, že nahrádzame pôvodné teleso komína novým komínom,
• stavba lešenia alebo pracovnej plošiny na streche – na odkladanie materiálu a výkon remeselných činností nadstrešnej časti komína.

Možno vás to prekvapí, ale komíny patria k najviac namáhaným častiam stavby. Komín je vystavený poveternostným podmienkam (slnečnému žiareniu, vetru, dažďu, mrazu…), a pritom teplota vo vnútri dosahuje bežne aj 400 °C. Pokiaľ sa vznietia sadze, tak krátkodobo aj 1 600 °C. Pôsobia v ňom pary a takisto aj agresívne chemikálie vznikajúce pri horení v peci. A tak sa nečudujme, že tak, ako napr. automobil, aj komín treba „servisovať“ a jedného dňa aj „zgenerálkovať“.

Na čo by sme mali pamätať

• Do jedného prieduchu by mala byť zaústená zásadne len jedna pec. Ak máme pecí či  sporákov viac, mali by sme mať alebo viac komínov, alebo ak jeden komín, tak viacprieduchový.
• Starší typ komína je potrebné vyvložkovať, pokiaľ sa chceme vyhnúť rizikám požiaru.
• Časť nad strechou (pokiaľ nepoužijeme certifikované dielce od výrobcu komínov) by mala byť vymurovaná z mrazuvzdorných alebo šamotových tehál.
• V miestach, kde komín prechádza stropnou a strešnou konštrukciou, je potrebné ponechať dilatačnú medzeru v šírke 3 až 6 cm, a tú vyplniť elastickým nehorľavým tmelom.
• Nie každý komín je možné zrepasovať – niekedy je lepšie starý komín zvaliť a postaviť na jeho mieste nový – moderný, trojvrstvový, z typizovaných dielcov.
• Pokiaľ si stav objektu vyžaduje, že sme nútení stavať nový komín a strešný plášť už tiež vykazuje značné opotrebenie, mali by sme do úvah okolo rekonštrukcie zahrnúť aj možnú výmenu strešnej krytiny.
• Opotrebovaný materiál sa snažme zrecyklovať. Pokiaľ to nie je možné, vyvážajme ho na zberný dvor.
• S nebezpečným odpadom (napr. s azbestovou krytinou) smú manipulovať len firmy, ktoré na to majú oprávnenie.