Pasívna strecha #1 – výhody, nevýhody a materiály

Tendencie vo výstavbe nehnuteľností smerujú v posledných rokoch k výstavbe pasívnych domov. Verejnosť si na toto slovné spojenie už zvyká, no nie vždy presnejšie vie, čo si má pod ním predstaviť. Prinášame vám preto náš nový miniseriál, v ktorom si vysvetlíme niektoré pojmy a priblížime si problematiku výstavby pasívnych budov.

Výrazom energeticky pasívny dom alebo pasívny dom označujeme stavbu, ktorá je energeticky úspornejšia ako tzv. nízkoenergetický dom. Spotreba energie na vykurovanie a prevádzku je v ňom znížená až o 90 % oproti súčasnému štandardu. Pasívny dom má nízku spotrebu energie na vykurovanie, ako aj na celkovú prevádzku. Pasívny dom potrebuje ročne menej ako 15 kWh energie na jeden štvorcový meter úžitkovej plochy. Podľa platnej legislatívy musí byť vzduchotesný. Energeticky pasívny dom v lete nepotrebuje klimatizáciu a na vykurovanie využíva tepelné zisky z pasívnych solárnych opatrení, z alternatívnych zdrojov energií a spätným získavaním tepla zo systému núteného vetrania. Týmto šetrí zdroje energie, redukuje emisie CO₂ a celkovo prispieva k ochrane životného prostredia. Aj napriek úsporným opatreniam poskytujú pasívne domy príjemné bývanie v letnom i zimnom období.

Energeticky pasívne domy spotrebujú na kúrenie v porovnaní s nízkoenergetickými domami asi pätinu energie, čo sa dosahuje predovšetkým:

1. tepelnou izoláciou obalu domu,
2. vetraním so spätným získavaním tepla,
3. využívaním obnoviteľných zdrojov energie,
4. pasívnymi solárnymi ziskami.

Bežne si pod pasívnym domom predstavujeme novostavbu. Pasívny dom však môže vzniknúť aj rekonštrukciou staršej stavby. Predpokladom výstavby kvalitného energeticky pasívneho domu je architektonický návrh od skutočného odborníka, ktorý má s projektovaním podobných stavieb skúsenosti. Len kvalitný projekt môže zabezpečiť vysoko funkčný pasívny dom.

Materiály pre pasívne domy

Energeticky pasívne domy je možné naprojektovať z materiálov, ktorých výroba zanechala čo najmenšiu uhlíkovú stopu. Takto už pri svojom vzniku potvrdzujú záujem investorov o dom, ktorý je ohľaduplný voči životnému prostrediu. Preto sa často stavajú z masívneho dreva alebo zo slamy, čo sú obnoviteľné suroviny s veľmi dobrými vlastnosťami, ktoré ich predurčujú pre tento typ stavieb. Ak z tehál, tak z vápenno-pieskových. Na Slovensku sa murované domy tešia mimoriadnej obľube, preto sú tieto tehly výbornou alternatívou na výstavbu pasívneho domu. Vápenno-pieskové tvarovky sú extrémne únosné pri pomerne malých šírkach muriva, čo znižuje náklady na výstavbu. Benefitom je ich ekologická výroba a aj budúca recyklácia.

Materiály na prírodnom základe je možné použiť aj na streche. Zateplený drevený krov sa potom pokryje drevným šindľom alebo slamou. Ak stavebník trvá na klasickej škridle, potom je betónová krytina jednoznačnou voľbou. Aj pri výbere izolačných materiálov je možné hľadať vstupné suroviny v prírode. Žiaľ, výroba minerálnej vlny je energeticky veľmi náročná. Vynikajúcou alternatívou sú izolačné doskové materiály vyrobené na základe dreva, slamy, ľanu, konopy, ovčej vlny, prípadne recyklovanej bavlnenej textílie. Kompromisným riešením môže byť použitie polystyrénu. Výber vhodného materiálu si vždy vyžaduje komplexnejší pohľad, ktorý zahŕňa nielen porovnanie izolačných vlastností, ale aj ekologickú stopu pri jeho výrobe a budúcej recyklácii vrátane vzdialenosti miesta produkcie od stavby. Toto platí pri ekologickom pohľade na výber všetkých stavebných materiálov.

Výhody pasívneho domu

V energeticky pasívnom dome sa veľmi dobre býva. Prispieva k tomu fakt, že vďaka dobre zaizolovanému obalu domu je povrchová teplota obvodových konštrukcií v porovnaní s bežnými stavbami vyššia. Následne je pomerne nízky aj rozdiel medzi povrchovou teplotou týchto obvodových konštrukcií a teplotou vzduchu v interiéri, čo prispieva k tepelnej pohode a zároveň zabraňuje akémukoľvek výskytu plesní (samozrejme, že uvažujeme o bezchybne navrhnutej a vyhotovenej stavbe). Ku kvalite ovzdušia v pasívnom dome prispieva nielen použitie ekologických stavebných materiálov, ale predovšetkým systém vetrania. Vzduchotesnosť obalu pasívneho domu si vyžaduje správne fungovanie núteného vetrania. Neustály prívod čerstvého vzduchu kontinuálne nahrádza vydýchaný vzduch. Proces vetrania je zabezpečovaný vetracou jednotkou, ktorá zároveň odoberá z odchádzajúceho prehriateho vzduchu tepelnú energiu a ohrieva ňou nasávaný čerstvý vzduch, čím prispieva k hospodáreniu s energiami. K úsporám energií prispievajú aj ďalšie opatrenia. Je to napríklad orientácia okien na juh, ktorá umožní pasívne využívanie slnečnej energie vnikajúcej cez zasklené plochy okien. Ďalšie jednoduché, ale dômyselné opatrenia, napríklad prečnievajúca strešná rímsa a výsadba listnatých stromov pred južnou fasádou, chrániaca ju pred horúcimi lúčmi slnka v lete, alebo stromoradia zo severnej strany budovy, ktoré zabezpečia obtekanie stavby studenými vetrami v bezpečnej vzdialenosti, predstavujú ďalšie prínosy, ktoré sa spolupodieľajú na úsporách energií a ochrane životného prostredia.

Nevýhody pasívneho domu

Je úplne logické, že každý špás niečo stojí. Preto aj výstavba energeticky pasívneho domu, od projektovej prípravy až po realizáciu, je podľa odborníkov o 8 až 10 % drahšia ako v prípade nízkoenergetickej stavby. Viac peňazí stojí projekt, ale aj zabudované materiály, ktoré sa vyznačujú lepšími úžitkovými vlastnosťami a sú ohľaduplnejšie z ekologického hľadiska. Okrem toho je potrebné počítať s väčšími hrúbkami tepelnej izolácie a s drahšími technológiami. Zvýšená úvodná investícia sa však pomerne rýchlo vráti vďaka menšej spotrebe energie. Nezanedbateľným faktom je zvýšená trhová hodnota takejto nehnuteľnosti.

Komplexný prístup

Ak plánujete výstavbu energeticky pasívneho domu, treba mať na pamäti, že takáto stavba sa musí realizovať komplexne. Ak má správne fungovať, musí sa dokončiť naraz. Neobstojí tu snaha o rozdelenie výstavby na niekoľko etáp a postupné investovanie, tak ako to bolo zvykom pri výstavbe domov predovšetkým na vidieku. Správny chod pasívneho domu je podmienený súhrou všetkých jeho súčastí – od konštrukcie stavby vrátane zateplenia obvodového plášťa a zabezpečenia jeho vzduchotesnosti až po osadenie technológií na nútené vetranie s rekuperáciou tepla a systému získavania energií z alternatívnych zdrojov. A aj keď to vyznieva ako mierne pritiahnuté za vlasy, tak keď pasívny dom počíta s tienením južnej fasády v letnom období listnatými stromami, potom by tam mali rásť čo najskôr, optimálne už pri spúšťaní pasívnej stavby do prevádzky. Aj preto si dovolíme na tomto mieste spochybniť samotný názov dnešného príspevku, ktorý znie Pasívna strecha. Hovoriť samostatne o pasívnej streche v podstate nemá význam. Strecha je neoddeliteľnou súčasťou pasívneho domu, a preto na ňu – rovnako ako na celú stavbu – musíme nahliadať komplexne a posudzovať ju spoločne s ostatnými konštrukciami.