Pasívna strecha pre nebytové budovy

pasivna-stavba-strecha-budova-okna

Na našom portáli sa od jeho vzniku stretávame predovšetkým s riešeniami pre strechy rodinných domov. V dnešnom príspevku spravíme tak trochu výnimku a budeme sa venovať strechám, presnejšie pasívnym strechám pre nebytové budovy.

Nebytové budovy

Ak máme hovoriť o neobytných budovách, mali by sme si konkretizovať, o aké budovy ide. Definuje ich zákon č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). V stavebnom poriadku, ktorý je jeho druhou časťou, sa definuje pojem stavba ako stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami či lanami s kotvou v zemi, prípadne na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia alebo umiestnenie pod zemou.

Stavby sa podľa stavebno-technického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebno-technicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa rozdeľujú na bytové budovy a nebytové budovy.

Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Patria sem predovšetkým bytové a rodinné domy, ako aj ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov, útulky pre bezdomovcov a pod.

Nebytové budovy sú potom pozemné stavby, v ktorých je viac ako polovica využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Sú to predovšetkým:

  1. a) hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty,
  2. b) budovy pre administratívu, správu a riadenie, pre banky a pošty,
  3. c) budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích staníc,
  4. d) dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáže a kryté parkoviská,
  5. e) priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá,
  6. f) budovy na kultúru a verejnú zábavu, pre múzeá, knižnice a galérie,
  7. g) budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum,
  8. h) nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia,
  9. i) kryté budovy na šport,
  10. j) poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale,
  11. k) budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít, krematóriá a cintoríny,
  12. l) kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami,
  13. m) ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne.

Požiadavky na pasívnu stavbu

Pasívna stavba sa vyznačuje veľmi nízkou spotrebou energie na zabezpečenie tepelnej pohody, ako aj kompletnej prevádzky, pričom merná potreba tepla na vykurovanie dosahuje maximálne 15 kWh/m2 ročne a/alebo tepelná strata budovy je pod 10 W/m2, Blower Door test – skúška vzduchovej priepustnosti obalového plášťa budovy s hodnotou hodinovej výmeny vzduchu netesnosťami pri rozdiele vonkajšieho a vnútorného tlaku vzduchu 50 Pa n50 – je najviac 0,6-násobok objemu meraného priestoru za hodinu a potreba primárnej energie (vrátane elektrospotrebičov) nesmie prekročiť (vrátane elektrospotrebičov) 120 kWh/m2 za rok.

Splnenie náročných kritérií je možné len vďaka zaizolovaniu obvodového plášťa budovy tak, aby súčiniteľ prestupu tepla U < 0,15 W/(m2K) – podlaha 0,15 W/(m2K) (cca 25 cm izolácie), stena 0,12 W/(m2K) (asi 30 cm izolácie), strecha 0,10 W/(m2K) (asi 40 cm izolácie), ďalej vďaka zabudovaniu okien s veľmi dobrými izolačnými vlastnosťami rámu i sklenej výplne dosahujúcimi súčiniteľ prestupu tepla okolo 0,8 W/(m2K), elimináciou tepelných mostov v konštrukciách, vzduchotesnosťou obalových konštrukcií budovy a riadenému vetraniu s rekuperáciou tepla, pričom účinnosť by mala dosahovať 80 %.

Súčiniteľ prestupu tepla U, jednotka W/(m2K), vyjadruje tepelnoizolačné vlastnosti obalových konštrukcií. Udáva, aké množstvo tepla sa stráca cez 1 m2 plochy stavebnej konštrukcie pri jednotkovom rozdiele teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím.
Je to prevrátená hodnota hodnoty tepelného odporu R (m2K)/W konštrukcie pri prechode tepla. Čím hrubšia je tepelnoizolačná vrstva, tým je tepelný odpor vyšší a tým je nižšia hodnota súčiniteľa prechodu tepla. S klesajúcou hodnotou súčiniteľa U sa znižuje tepelná strata cez stavebnú konštrukciu.

izolacia-obvodny-plast-budova-lesenie-okna
Zdroj: buildings.com

Celý systém pasívnej stavby počíta s pasívnymi energetickými príspevkami od pasívneho prehrievania interiéru od slnečného žiarenia cez presklené plochy, ktoré by mali byť orientované na juh (zároveň opatrené vonkajšími žalúziami, aby chránili budovu pred prehrievaním v lete), ale aj s teplom vznikajúcim prevádzkou elektrospotrebičov a vyžarovaný ľuďmi nachádzajúcimi sa v budove.

pasivna-stavba-budova-okna-zaluzie
Zdroj: architonic.com

Aká by teda mala byť pasívna strecha pre nebytovú budovu?

Požiadavky kladené na pasívnu stavbu možno zhrnúť takto:

  • vynikajúca tepelná izolácia obvodového plášťa = základy, steny, strecha,
  • konštrukcia bez tepelných mostov,
  • vzduchotesnosť stavby,
  • komfortné vetranie s dostatočným prísunom hygienicky vyhovujúceho vzduchu – bez prachu, peľov a iných cudzorodých látok.
Strecha pasívneho domu musí spĺňať požiadavky kladené na celú stavbu, a teda musí byť veľmi dobre zaizolovaná, bez tepelných mostov a zároveň vzduchotesná.
strecha-izolacia-podkrovie-drevo-okno
Zdroj: edfenergy.com

Tepelná izolácia strechy musí byť navrhnutá tak, aby hodnota súčiniteľa prestupu tepla U dosahovala hodnotu maximálne 0,10 W/(m2K), čomu zodpovedá hodnota tepelného odporu R = 10 (m2K)/W.

Vzhľadom na to, že bežne vyrábané tepelné izolácie majú súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0,039 až 0,040 W/(m.K), hrúbka izolácie bude dosahovať až 0,4 metra. Pre minerálne vlny s hodnotami λ = 0,036 W/(m.K), polystyrény s hodnotami okolo 0,031 W/(m.K) či izolácie z tvrdenej PIR peny s hodnotami λ = 0,022 W/(m.K) budú postačovať úmerne menšie hrúbky izolantov.

Konštrukcia bez tepelných mostov a vzduchotesnosť stavby sú ďalšie požiadavky kladené na pasívne stavby, čiže aj strechy. Konštrukciu bez tepelných mostov je možné dosiahnuť spoluprácou projektanta, ktorý takúto konštrukciu navrhne, a realizačnej firmy, ktorá ju bez chýb zrealizuje. Bremeno zodpovednosti leží na realizačnej firme aj pri riešení vzduchotesnosti strešného plášťa, resp. vzduchotesne nainštalovanej parozábrany vrátane jej napojenia na priliehajúce stavebné konštrukcie. Je samozrejmosťou, že aj od ostatných profesií spolupracujúcich na montáži v podstrešných priestoroch bude investor očakávať aspoň základné znalosti týkajúce sa výstavby pasívnych budov, aby pri ich práci nedošlo k poškodeniu alebo znehodnoteniu plášťa budovy.

Čo je dobré zapamätať si?

  • Na nebytové budovy v pasívnom štandarde sú kladené rovnaké požiadavky na výstavbu ako v prípade rodinných domov.
  • Podmienky pre pasívnu budovu je možné splniť predovšetkým zateplením plášťa budovy bez tepelných mostov, vzduchotesnosťou a riadenou výmenou vzduchu.
  • Predpokladom dobre fungujúcej pasívnej stavby je perfektný projekt s vypracovanými detailami vylučujúcimi tepelné mosty a netesnosti.
  • Nevyhnutnosťou pre vznik pasívnej stavby je odborná realizácia v súlade s projektovou dokumentáciou.

Anketa

Poznáte škridlu so zabudovanými solárnymi článkami a uvažujete o solárnom systéme na vašej streche?

Podobné články

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.