Akú strechu zvoliť v horských oblastiach?

Pod pojmom horské strechy si mnohí z nás predstavia tatranské strechy, teda v štýle klasickej tatranskej architektúry. Čo je to však klasická tatranská architektúra? Lebo tú, čo poznáme, do Tatier implantoval knieža Hohenlohe na prelome 19. a 20. storočia. Hohenlohe si želal, aby sa prizvaní architekti inšpirovali architektúrou vo švajčiarskych Alpách. Dekoratívne členité stavby mali členité strechy, vežičky, vikiere… Pod horskými strechami si však môžeme predstaviť aj strechy so strmými sklonmi na zrubových chatách a takisto aj na tzv. „áčkach“ (chaty v tvare písmena A), aby sa sneh zo strechy čím skôr zošuchol a nezaťažoval ju. Toto sú však stavby značne špecifické, prísne účelové, súvisiace viac s turizmom než s bežným životom.

tatranska-architektura
Tatranská architektúra – Grandhotel Starý Smokovec

Aké tvary a sklony striech sú do drsných podmienok

V minulosti sa v snehových oblastiach č. 3 preferovali strmé strechy, teda so sklonom nad 45°. Z hľadiska zachovania génia loci budú projektanti v horských oblastiach určite preferovať takéto strechy, aj keď napríklad vo Vysokých Tatrách možno vidieť aj stavby slávneho architekta Dušana Jurkoviča z jeho neskoršieho obdobia a takisto ďalších československých funkcionalisticky zameraných architektov, na ktorých použili pomerne plytké (dokonca pultové) strechy. Aj tu však išlo iba o výnimky potvrdzujúce pravidlo, pretože strmé strechy sa v horách po stáročia stavali a také aj horám svedčia. Odborníci však nie sú v súčasnosti celkom zajedno v tom, či musia mať horské strechy sklon skutočne väčší ako 45°. Je tu tradičný pohľad na vec, že je vhodnejšie, ak je strecha strmšia, aby sa sneh zošuchol a nezaťažoval ju, pretože snehová pokrývka, najmä účinky topiaceho sa a znovu zamŕzajúceho snehu strechu nielen zaťažujú, ale aj devastujú. V prípade novostavieb však už začínajú prevládať sedlové strechy bežných sklonov (okolo 35°), dokonca aj plytšie, a to je ten druhý pohľad na vec – že snehová pokrývka stabilizovaná na streche napácha menej škôd než zosúvajúci sa sneh, ktorý navyše môže ohroziť aj majetok a zdravie občanov.

Strechy v horách sú vystavené ničivým klimatickým vplyvom, ktoré na ne kladú omnoho vyššie nároky.

horske-strechy

Čo sa deje so strechou v zime

Aké sú vlastne účinky snehovej pokrývky na strechu a čo sa odohráva pod snehovou pokrývkou? Sneh je relatívne dobrý izolant a v mieste styku s krytinou (najmä v prípade nezateplených striech) je teplota vyššia ako 0 °C. Takže sneh sa pri styku s krytinou začína topiť a stekajúca voda sa presúva nad strešné presahy, kde však už (najmä v noci) spravidla znovu zamŕza, vytvára ľadové polia a tie zase vplývajú na tvorbu cencúľov. Najmä cyklické zamŕzanie a rozmŕzanie zľadovatenej pokrývky a jej zosuv nadol krytinu devastujú. Stekajúca voda môže vzlínať, zatekať škárami pod krytinu, tam opäť zamŕzať a dvíhať ju. A takisto by mohla zatekať do podstrešia, kde by dokázala napáchať škody. Prevísajúce zľadovatené masy a visiace cencúle zase ohrozujú chodcov. A neposlednom rade klesajúca snehová masa ničí aj klampiarske konštrukčné prvky.

horska-strecha-v-zime

Aké materiály, aké prvky

Ak by chcel niekto počuť, že niektorá z krytín je na strechy do podhorských oblastí vyslovene preferovaná a iná vyslovene diskvalifikovaná, musíme ho sklamať. Koniec koncov, stačí sa ísť pozrieť na Oravu, Liptov či Spiš, kde stavebníci používajú nielen plech, ale aj škridlu, či už betónovú, alebo pálenú. A takisto bitúmenové krytiny (kanadský šindeľ). Ak sa však stavebník rozhodne v horách pre škridlu, lepšie je siahnuť po nenasiakavej, pretože tá je omnoho odolnejšia voči vyššie spomenutému cyklovaniu teplôt okolo nuly. Už v projektovej príprave musí byť jasné, aký typ krytiny sa bude klásť s ohľadom na sklon strechy a snehovú oblasť v zmysle normy STN 73 1901 Navrhovanie striech. A ešte si dovoľujeme pripomenúť, že stavebník zodpovedá za všetky škody, ktoré spôsobí sneh padajúci z jeho strechy. Musí teda robiť opatrenia, aby sneh padajúci zo strechy neohrozil zdravie a majetok ľudí. Takže minimálne nad vchod do budovy a nad priľahlý verejný chodník je potrebné na strechu inštalovať snehové zábrany (lapače), ktoré zamedzujú nekontrolovanému pádu snehovej pokrývky. Predajcovia k jednotlivým typom krytín ponúkajú rôzne háky, tyče alebo iné prvky, ktoré sú schopné zadržiavať snehovú masu na streche. Táto môže vážiť pokojne aj niekoľko ton. Ak by primŕzala a zosúvala sa, mohla by vytrhávať strešnú krytinu. Aj z toho dôvodu je ideálne inštalovať lapače nielen nad vchod a verejný chodník, ale pozdĺž celej strechy.

Nadštandard

Topiaci sa sneh zaplavuje žľaby a zvody, kde voda spravidla opätovne zamŕza a devastuje, poškodzuje klampiarske prvky strešného systému. Na trhu je viacero výrobcov, ktorí ponúkajú vyhrievanie žľabov, aby voda z topiaceho sa snehu nezamŕzala v odvodňovacom systéme. Vyhrievanie žľabov je u nás na trhu už viac ako dvadsať rokov, avšak zatiaľ sa nedočkalo masívnejšieho rozšírenia, keďže stavebná verejnosť ho považuje za zbytočný nadštandard. Za nadštandard sa u nás doposiaľ považujú aj viacplášťové strechy, ktoré dokážu pomerne úspešne eliminovať topenie snehu na streche, ale takisto sú drahšie ako jednoplášťové.

 

horska-strecha

Ktoré strechy sú teda do hôr vhodnejšie – strmšie alebo plytšie?

Oboje – ak sú kvalitne zrealizované. V alpských krajinách (kde sa v minulosti inšpiroval Hohenlohe) môžeme dnes vidieť na novostavbách plytšie strechy s miernejším sklonom, na ktorých však nesmú chýbať zachytávače snehu. Kvalitne zrealizovaný strešný plášť by mal odolať nástrahám snehu a ľadu. Ako to teda riešiť u nás? Jednoznačná odpoveď možno nejestvuje, avšak isto môžeme povedať, že chaty a menšie rekreačné objekty môžu mať pokojne aj naďalej strechy strmšie, so sklonom nad 45°, k súčasným rodinným domom si môžeme dovoliť stavať aj strechy plytšie, so sklonom aj pod 35°. Pripomíname, že v horskom prostredí navyše dvojnásobne platí, že jednoduchá strecha bude rizikám vystavená menej, tvarovo zbytočne komplikovaná a členitá si bude koledovať o možné poruchy. Každý nedotiahnutý, nezvládnutý detail sa na snehom a ľadom namáhanej streche vypomstí.

Čo je dobré zapamätať si

  • strechy v horách by nemali mať zbytočne komplikovaný tvar
  • vhodnejšie sú sedlové strechy – či už strmšie, alebo plytšie
  • bez ohľadu na to, či sa rozhodneme pre plytkú alebo strmú strechu, mala by mať prvky na zachytávanie snehu, ktoré znižujú devastáciu krytiny a takisto šetria odvodňovací systém
  • ak sa rozhodneme pre škridlu, do hôr je určite vhodnejšia nenasiakavá
  • ak je krytina a konštrukcia krovu zdravá a realizácia profesionálna, mala by snehovej prikrývke odolávať
  • odvodňovací systém dokáže v zime chrániť vyhrievanie; systém je ovládaný snímačom, ktorý zabezpečí, že vykurovanie sa spúšťa, len keď to vyžaduje situácia

Anketa

Poznáte škridlu so zabudovanými solárnymi článkami a uvažujete o solárnom systéme na vašej streche?

Podobné články

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.