Krytiny rastlinného pôvodu

Celý svet začína vo veľkom pociťovať klimatické zmeny, ku ktorým sme výrazne napomohli práve my, ľudia. Zem nám vracia zlé zaobchádzanie, čo sa prejavuje veľkými extrémami v počasí. Sužujú nás veľké teplá a suchá, krátke a intenzívne búrky, ktoré spôsobujú záplavy, či extrémne mrazy v zime. Mnoho ľudí bije na poplach a hľadá rôzne ekologické riešenia, ako tento nepriaznivý stav zastaviť. Jednou z výrazných možností, ako bojovať proti nepriaznivým klimatickým javom, je inštalovanie ekologických a prírodných krytín rastlinného pôvodu.

Zabudnuté slamené a trstinové strechy našich predkov

V našich zemepisných šírkach bolo v minulosti najviac rozšírené stavanie striech zo slamy alebo trstiny. Trstinové strechy boli na Slovensku kedysi viacej využívané v Podunajskej nížine, keďže táto časť našej vlasti neoplývala veľkými plochami kvalitných lesov, ale vyznačovala sa rozsiahlymi územiami mokradí, v ktorých sa tradične darilo trstine. Práve tento materiál bol pre svoju dostupnosť často využívaný na stavbu striech.

Strechy zo slamy a trstiny majú prakticky veľmi podobné vlastnosti a zhotovovanie. Dnes je však už na Slovensku veľmi málo strechárov, ktorí tieto techniky poznajú. Ide väčšinou o samoukov a nadšencov, ktorí podľahli čaru ľudovej tradície a pomáhajú zachovávať odkaz našich predkov. Práve strechy zo slamy boli u nás ešte pred storočím veľmi bežné, no dnes sú skôr veľkou vzácnosťou, aj keď vo svete zažívajú svoju renesanciu.

Paradoxne, kým kedysi boli takéto strechy symbolom chudobnejších pomerov, dnes vo svete ide o známku luxusu a strechy zo slamy si nechávajú mnohokrát zhotovovať práve tí majetnejší. Nie je sa čomu čudovať, keďže celý proces výroby slamenej alebo trstinovej strechy je dosť náročný a je len málo tých, ktorí celý proces ovládajú.

Výborné ekologické izolanty

Pri ich výrobe sa používa rýchlo obnoviteľný zdroj, ktorý nijak nezaťažuje prírodu. Ide o 100%-ný prírodný materiál a pri výmene strechy vzniká rýchlo rozložiteľný bioodpad. Najväčšou prednosťou použitia tohto materiálu pri výrobe strechy je to, že je dokonalým izolantom, čiže cez leto sa strecha neprehrieva, ale udržuje príjemnú teplotu, a v zime zase drží teplo.

Pri dažďoch sa premočia len do približne štvorcentimetrovej vrstvy, ktorá sa po daždi veľmi rýchlo presuší a voda sa odparí do prostredia, čo má pozitívny vplyv na lokálnu klímu. Faktom je, že pri takých domoch by ste kedysi ťažko hľadali na streche komíny. Bolo to spôsobené tým, že komíny mali vývody do podkrovia, odkiaľ dym unikal cez strechu, čím decht impregnoval slamu alebo trstinu zvnútra, a tým sa stávala nepremokavou.

Čo by ste o slamenej krytine mali vedieť

• Hrúbka slamenej alebo trstinovej strechy by mala byť ideálne v rozmedzí 30 až 35 cm.
• Sklon by mal byť nad 40°.
• Ich životnosť je viac ako 20 rokov a sú náročnejšie na údržbu, keďže po čase ich treba opravovať alebo obnoviť.
• Predstavujú zvýšené riziko požiaru. V dnešnej dobe sa dá zmierniť aj tento problém, a to nastriekaním vodného skla zriedeného s vodou.

Dobrými izolantami striech, ktoré sa začínajú hojne využívať, sú aj izolanty z konopí a ovčej vlny.

Krytina z dreva

Aj drevené krytiny sú rastlinného pôvodu. Najčastejším zdrojom pre výrobu drevených šindľov sú dub, červený smrek, jedľa a iné dreviny dovážané zo zahraničia. Strecha z takýchto šindľov má pekný, historický vzhľad a nájsť ju môžeme v typických ľudových dedinách po celom Slovensku. Drevený šindeľ je potrebné ošetrovať impregnáciou proti škodcom. Používajú sa na sklon strechy od 35 do 40 stupňov.

Zelené strechy poznalo ľudstvo už v mýtickom Babylone

Najväčšiu budúcnosť však majú tzv. zelené strechy. Ide o strechy, na ktorých je živá zeleň. Takéto strechy zhotovovalo ľudstvo už tisíce rokov dozadu.

Za najstaršiu zmienku takého projektu v histórii môžeme považovať Semiramidine visuté záhrady v Babylone, ktoré patrili k siedmim divom sveta. Vyznačovali sa terasovitými záhradami, ktoré boli vystavané na klenbách niekoľkých poschodí paláca. Počas epochy Rímskej ríše boli strešné záhrady súčasťou väčšiny patricijských domov a palácov.

Škandinávia je mekkou Európy v ekologických živých strechách

V dnešnej ére však zelené strechy v Európe najviac spájame práve so Škandináviou, v ktorej sa najviac využívajú. Ich bohatú tradíciu nájdeme aj v Severnej Amerike či v Afrike.

Nie je preto prekvapením, že práve hlavné mesto Dánska Kodaň prijalo v tomto zmysle pokrokové nariadenie, že všetky nové budovy so sklonom strechy nižším ako 30° musia byť pokryté zeleňou. Chcú tak bojovať proti prehrievaniu mesta, znižovaniu skleníkových plynov a zlému ovzdušiu.

Zbraň v boji so skleníkovými plynmi

Klimatológovia z Kalifornie odhadujú, že keby na všetkých štátnych budovách a približne 127 000 rodinných domoch zaviedli zeleň na strechách, tak by usporili okolo 1,6 milióna MW elektriny (211 mil. dolárov), čo by bolo ročne približne 456-tisíc ton uhlíkových emisií.

Idea zelených striech sa objavuje v stále väčšom množstve budúcich urbanizačných projektov miest. Čína ohlásila megaprojekt zeleného mesta, ktoré začnú na juhu Číny budovať talianski architekti v roku 2020. Projekt počíta práve s množstvom zelených striech, terás a záhrad na domoch. Vysadiť v ňom má vyše 40-tisíc stromov a milión rastlín. Ročne mesto vyprodukuje 900 ton čistého kyslíka a absorbuje 10-tisíc ton CO₂ a 57 ton znečisťujúcich látok.

Výhody zelených striech:

• Výrazne pohlcujú hluk z vonkajšieho prostredia, čo je hlavne v hlučných mestách obrovskou výhodou. Zelená strecha s hrúbkou zeminy 20 cm pohlcuje až 46 dB hluku, a keď si uvedomíme fakt, že strecha sa skladá aj z izolačných vrstiev a konštrukcie, ktoré pohlcujú ďalší hluk, tak získate veľkého pomocníka v boji s hlukom.
• Sú výborným izolantom. Počas leta sa bežné strechy otepľujú aj na 70 – 80 stupňov, no zelená strecha bude zabraňovať prehrievaniu a v zime bude pomáhať udržiavať teplo. V mestách plných asfaltu a betónu tak budú zelené strechy bojovať proti prehrievaniu prostredia počas horúčav a otepľovať prostredie počas mrazov.
• Ich prednosťou je aj výroba kyslíka, pohlcovanie škodlivín a CO₂, čím prispievajú k boju s nepriaznivými klimatickými zmenami.
• Znižujú energetické nároky na vykurovanie domu tým, že držia teplo a počas horúčav zabraňujú prehrievaniu domu, čím šetria peniaze za klimatizáciu.
• Odbremeňujú čističky vôd, keďže zadržujú až 80 % zrážkovej vody z dažďov. Zadržiavanie dažďovej vody na strechách má aj protipovodňové účinky a následné odparovanie a udržanie vody pomáha vytvárať príjemnú klímu okolitého prostredia.
• Pohlcujú nečistoty a prach.
• Sú prevenciou proti požiarom. Zelené strechy s minimálnou hrúbkou zeminy 3 cm odolávajú požiarom.
• Ich zelené plochy pomáhajú rozširovať biodiverzitu v mestách, keďže sa stanú domovom rôznych rastlín, hmyzu, vtáctva a na tzv. zelených terasách si môžete pestovať zeleninu, drobné ovocie a chovať menších živočíchov.

Pri realizácii zelenej strechy je však potrebné počítať s výrazne vyššími nákladmi. Faktom je aj náročnejšia realizácia oproti klasickým krytinám, nutnosť statického posilnenia nosnej konštrukcie a potreba občasnej údržby.

Rozlišujeme extenzívne a intenzívne strešné záhrady

Extenzívna strešná záhrada:

– Zaťaženie konštrukcie strechy sa tu pohybuje od 90 do 200 kg/m². Starostlivosť o ňu je minimálna.

– Je vhodná pre strechy so sklonom do 40°.

– Hrúbka substrátu by mala byť od 6 cm do 20 cm. Hrúbka substrátu pod 15 cm je vhodná len na výsadbu machov, lišajníkov a iných rastlín, ktoré dobre znášajú sucho a chlad. Keď chcete mať na streche bohatú paletu rastlín, substrát by nemal byť tenší ako 15 cm.

– Náklady na jej realizáciu sa pohybujú približne na úrovni 20 €/m² bez ceny práce.

Intenzívna strešná záhrada:

– Je vhodná na rovné strechy.

– Zaťaženie konštrukcie strechy sa tu pohybuje od 200 do 500 kg/m². Starostlivosť o ňu je náročnejšia – prakticky rovnaká ako pri klasickej záhrade.

– Hrúbka substrátu by mala byť od 30 cm až do 100 cm. Tu je potrebné zriadenie takejto strešnej záhrady konzultovať so statikom a potrebujete na ňu predovšetkým konštrukciu strešného plášťa s dostatočnou nosnosťou. Vysadiť si na nej môžete dokonca stromy, kríky a pestovať si vlastnú zeleninu a ovocie.

– Náklady na jej realizáciu sa pohybujú približne na úrovni 60 €/m² bez ceny práce.

Zelené strechy sú teda veľkou výzvou pre celé ľudstvo a návodom, ako sa dá bojovať s nepriaznivými klimatickými javmi aj v husto zaľudnených mestách a robiť z nich krajšie miesta na život. Znižujú energetickú náročnosť, čím nám šetria peniaze, pohlcujú škodlivé látky a CO₂, vytvárajú zdravšie prostredie na život pre nás a živočíchov a vytvárajú sa nové plochy, na ktorých si môžeme pestovať potraviny. Tak smelo do toho.

Titulná foto: stuff.co.nz