Bezpečnosť striech pri extrémnych meteorologických javoch

V nedeľu padlo 12 teplotných rekordov

Rok 2020 bol najteplejším zaznamenaným rokom

Mestá nie sú na horúčavy pripravené

Príchod jari sa odkladá

Tornádo na Morave

To je len zopár titulkov v dennej tlači za posledné obdobie.

Meteorológovia už roky upozorňujú na nepriaznivé dôsledky, ktoré prináša neustály nárast produkcie skleníkových plynov. Očakáva sa, že pri súčasných trendoch môže globálna teplota vzduchu do konca tohto storočia vzrásť o ďalších 1,1 až 6,4 °C. V porovnaní s predindustriálnym obdobím to bude nárast o 2 až 7 °C. Prejavy nárastu globálnej teploty nebudú všade rovnaké. Niektoré oblasti budú vlhkejšie, iné postihnú dlhotrvajúce a intenzívnejšie obdobia sucha. Vlny horúčav budú čoraz častejšie a aj extrémnejšie. Zároveň sa zvýši riziko výskytu náhlych regionálnych povodní, a to aj v oblastiach postihovaných suchom. Pokračovať bude pokles objemu snehovej pokrývky, morský ľad bude ustupovať a prognózy hovoria aj o tom, že väčšina horských ľadovcov do konca storočia zmizne a hladina svetových oceánov pravdepodobne vzrastie aj o viac ako jeden meter.

V strednej Európe sa očakáva častejší výskyt suchých období, najmä v lete a na začiatku jesene, čo sa prejaví predovšetkým v poľnohospodárstve a vo vodnom hospodárstve. Ďalším dôsledkom klimatických zmien bude zrejme aj častejší výskyt nebezpečných poveternostných javov spôsobujúcich obrovské materiálne škody, ale aj škody na ľudskom zdraví a ľudských životoch. Ide najmä o víchrice, ba aj tornáda, dlhé obdobia bez zrážok, vlny horúčav a pod. Prehriata atmosféra dokáže do seba pojať viac vlhkosti. Viac vlhkosti v atmosfére prináša intenzívnejšie búrky, aj s krúpami, často s obrovským objemom zrážok na pomerne malej ploche a povodne. Zaujímavosťou je, že povodeň v dôsledku lokálnej búrky môže vzniknúť aj na miestach, kde vôbec nepršalo. Je to predovšetkým vtedy, ak búrka vznikne v kopcovitej oblasti. Veľké množstvo vody stekajúcej z kopcov môže takto napáchať škody v susediacich oblastiach, kde nespadla ani kvapka. Pre laika je paradoxným dôsledkom otepľovania atmosféry Zeme aj napadnutie veľkého množstva mokrého snehu v takých zemepisných oblastiach, kde sa sneh stal v posledných rokoch pomerne vzácnym.

(Zdroj: cas.sk)

Čo nás čaká?

Klimatické zmeny sú tu. Musíme sa naučiť s nimi žiť. Jedným zo smerov, ktorými by sa malo uberať konanie ľudstva, je znižovanie uhlíkovej stopy. Okrem množstva opatrení vedúcich k znižovaniu uhlíkovej stopy každého jedného obyvateľa zemegule však bude potrebné prispôsobiť stavby tak, aby boli energeticky úsporné a prispievali k znižovaniu ekologickej záťaže a zároveň aby boli dostatočne odolné voči nepriaznivým meteorologickým javom a aby, pokiaľ je to možné, aktívne prispievali k ochrane životného prostredia, napríklad ako miesto pokryté zeleňou produkujúcou kyslík, ochladzujúcou atmosféru okolo budov, s jej schopnosťami zadržiavajúcimi vodu, produkciou energie a pod.

Vegetačné strechy ako účinný pomocník proti klimatickým zmenám

Skúsenosti ukazujú, že vegetačné strechy pokryté trávou, kobercom z rozchodníkov alebo rovno strešnou záhradou pozostávajúcou z vybraných druhov bylín, kríkov, dokonca aj stromov, účinne napomáhajú v boji proti klimatickým zmenám. Zeleň na strechách ponúka viacero ekologických výhod:

• zadržiavanie dažďovej vody – vegetačné strechy dokážu akumulovať zrážkovú vodu, čím odbremeňujú kanalizačný systém od prebytku vody počas dažďa. Ak má vegetačná strecha dobre navrhnutú hydroakumulačnú vrstvu, dokáže aj v čase intenzívnejšieho dažďa zadržať až 70 % spadnutých zrážok, ktoré tak nezaťažia preplnený kanalizačný systém;
• ochladzovanie vzduchu – samotný pôdny substrát, ako aj rastliny vysadené na vegetačnej streche dokážu vyparovaním vodnej pary účinne ochladzovať svoje okolie. Takto sú vegetačné strechy schopné znižovať teplotu vo svojom bezprostrednom okolí a zároveň prispievať k ochladzovaniu mestskej klímy v letnom období. Infračervené snímky striech z letného obdobia potvrdzujú teplotný rozdiel medzi vegetačnými a klasickými strechami až 30 °C. V zime pôdny substrát a výsadba v ňom pôsobia ako tepelnoizolačná vrstva strešného plášťa zabraňujúca únikom tepla;
• produkcia kyslíka – fotosyntézou v telách rastlín dochádza k odbúravaniu oxidu uhličitého a k produkcii kyslíka. Hektár (10 000 m²) zelene dokáže počas roka na seba naviazať asi 24 ton oxidu uhličitého. Snaha zodpovedných orgánov o povoľovanie nových stavieb len s vegetačnými strechami má preto pre zachovanie primeraného životného prostredia svoje opodstatnenie;
• zdravšie prostredie – k udržaniu a zlepšovaniu kvality ovzdušia prispieva aj schopnosť zelene regulovať vzdušnú vlhkosť a prašnosť prostredia. Niektoré rastliny majú aj schopnosť čistiť ovzdušie od škodlivín, ktoré sú v ňom obsiahnuté;
• miesto na život – vegetačné strechy sú príjemným miestom na voľnočasové aktivity obyvateľov domu, miestom na príjemné trávenie voľného času, ale aj budovania vzťahu s prírodou. Nie je nič príjemnejšie ako privoňať k vlastnoručne vypestovanému kvetu alebo sa zahryznúť do čerstvého, práve odtrhnutého ovocia alebo zeleniny. Dnes nie je výnimkou med vyprodukovaný včelstvami žijúcimi v úľoch na strechách. Dobre navrhnutá zeleň striech sa tak automaticky stáva biotopom pre mnoho rastlín i živočíchov.

Vegetačné strechy sú jedinečnou formou boja proti klimatickým zmenám. Rastlinstvo na strechách, terasách, ale aj fasádach budov pomáha predchádzať teplotným špičkám, viaže na seba škodlivé látky, dokáže zadržiavať zrážkovú vodu, predlžuje životnosť zabudovaných stavebných materiálov a je aj miestom lahodiacim oku a duši.

Šikmé strechy a ich ochrana pred klimatickými zmenami

Nie každá strecha môže byť „zelená“. Mnoho striech, predovšetkým šikmých, bude mať aj naďalej klasickú konštrukciu. Bude ich však nutné projektovať s ohľadom na očakávané klimatické zmeny. S očakávanou vyššou záťažou od silnejúcich vetrov budú rásť nároky na nosnú konštrukciu striech, teda krov a kotvenie jeho súčastí. Často je podceňovaná otázka kotvenia kontralát a lát ku krovu. Spomeňte si len, ako často po víchrici vidíme v správach budovy, z ktorých vietor odfúkol celú plechovú strechu aj s latami. Extrémnym vetrom majú problém odolávať aj klasické skladané krytiny – či už z betónu, alebo z keramiky. Veľmi často je na príčine nedostatočné kotvenie jednotlivých škridiel, predovšetkým v úžľabiach, na nárožiach, odkvapovej hrane a okrajoch strešných rovín. Každý jeden výrobca strešných krytín predpisuje vo svojich montážnych pokynoch spôsob kotvenia aj hustotu kotvených prvkov. Tieto pokyny je nutné vo vlastnom záujme bezpodmienečne dodržiavať a trvať na tom, aby realizačná firma dôsledne vykonala svoju prácu.

K lepšej pohode bývania prispieva aj dostatočná tepelná ochrana obvodového plášťa domu. Ak je dobre navrhnutý, chráni svojich obyvateľov pred chladom v zime, ale aj pred horúčavami v lete. Pred letnými horúčavami ochránia aj viaceré opatrenia, ako napríklad vhodná orientácia domu na svetové strany, umiestnenie stavby v teréne, výsadba v okolí domu, tieniaca technika. Nemožno opomenúť ani využitie plôch striech na umiestnenie solárnych a fotovoltických panelov, ktoré pomôžu pri energetickej bilancii domácnosti.

Namiesto záveru

Aj napriek tomu, že odborníci, ktorí sa venujú projektovaniu striech, vedia naprojektovať skutočne dobré a odolné strechy, extrémne meteorologické javy a súhrn poveternostných vplyvov počas nich budú príčinou škôd, ktoré sa len veľmi ťažko dajú predpokladať a ktorým sa nie vždy bude dať predchádzať. Preto je v tejto súvislosti potrebné, aby si majitelia nehnuteľností v dostatočnej miere poistili aj takéto poistné riziko. Skúsenosti ukazujú, že poistné zmluvy si po ôsmich až desiatich rokoch treba dať prehodnotiť. Pri komunikácii s poisťovňou sa opýtajte na poistné riziká, ktoré kryje vaša poistná zmluva, a nešetrite financiami. Nespoliehajte sa na náhodu. Žijeme v období klimatických zmien a je potrebné s nimi počítať. Len tak budeme vedieť pod svojimi strechami pokojne spávať.