Hlodavce v podkroví – ako sa ich zbaviť

Kto má rodinný dom s povalou, a ešte k tomu na vidieku, ten veľmi dobre vie, čo dokážu narobiť v podkroví hlodavce, ale aj vtáky. Najväčšiu neplechu však vedia spôsobiť v podstreší kuny. Najjednoduchší recept znie: zabráňte im v prístupe do podstrešia. Ale čo robiť, ak sa nám už títo neželaní návštevníci na povalu dostali? Navyše, keď stavebná fyzika vyžaduje, aby boli podstrešné priestory (vrátane izolácií) pokiaľ možno trvale prevetrávané.

Najjednoduchšiu prevenciu proti vtákom dnes ponúkajú výrobcovia strešných systémov vo forme tzv. vetracích hrebeňov. Aj proti vniknutiu kún sa dá pomerne úspešne bojovať precíznosťou spracovania detailov, pretože kuna je veľká takmer ako mačka a cez malú štrbinu sa jednoducho neprepchá. Horšie je to už s hlodavcami. Najmä myši dokážu využiť každú netesnosť, každú škáru na to, aby prenikli do podstrešia a tam si hľadali potravu a páchali škody. A aké? Napr. poškodia odevy, obuv, rozhryzú káble, narušia izoláciu. Hlodavce však okrem toho roznášajú aj choroby. Preto sú neželanými návštevníkmi, proti ktorým musíme bojovať.

Elektronické odpudzovače hlodavcov

Elektronický odpudzovač je vlastne veľmi jednoduché a pritom preventívne opatrenie, pretože dokáže zabrániť vniknutiu neželaných návštevníkov na povalu. Zariadenie by malo generovať silný, pre človeka takmer nepočuteľný ultrazvukový signál, ktorý je však pre zvieratá veľmi nepríjemný, a preto majú tendenciu sa takto chránenému priestoru vyhýbať. Existujú odpudzovače, ktoré generujú signál veľmi nepríjemný nielen pre hlodavce, ale aj pre kuny.

Avšak tým pádom aj pre naše domáce mačky a psy. A tu už je chyba krásy. Pretože pokiaľ môžeme skutočne veriť návodom pribaleným k takýmto odpudzovačom, ultrazvukový signál by mal byť pre zvieratá (a teda aj našich miláčikov) doslova neznesiteľný. Z vlastnej skúsenosti však môžeme potvrdiť, že nie všetky odpudzovače sú až také účinné, ako deklarujú výrobcovia. Na druhej strane ide o pomerne čisté a finančne nenáročné riešenie, tak prečo ho neskúsiť?

Mačka – prirodzený nepriateľ

Už starí Rimania sa držali zásady, že nepriatelia mojich nepriateľov sú moji priatelia. Prirodzenými a odvekými nepriateľmi myší sú mačky. Ak je taká možnosť, je priam ideálne, aby sme do boja s hlodavcami zapojili aj týchto predátorov. Mačka, pokiaľ je na povale, nemá tendenciu poškodzovať odevy, obuv, káble a izoláciu tak, ako hlodavce. Lenže pokiaľ má prístup do podkrovia mačka, tak si ho nájdu aj hlodavce a kuny. Navyše, myši využívajú na povale aj také úkryty, do ktorých mačka už nemôže.

V prípade, že mačka myš iba poraní, pričom sa jej podarí uniknúť do skrýše, môže myš uhynúť na neprístupnom mieste. A ak už nič iné, tak bude nepríjemne zapáchať. Mačka je stvorená na chytanie myší, a hoci ani toto opatrenie nefunguje stopercentne, nemali by sme služby tohto štvornohého priateľa nechať bez povšimnutia.

Lepidlo

V poslednom období patrí medzi obľúbené spôsoby boja s myšami umiestňovanie návnady na tekutom lepidle rozliatom napr. na kartónovom vrchnáku škatule od topánok. Lepidlo sa predáva v tubách a bežne ho dostať v obchodoch s domácimi či poľnohospodárskymi potrebami. Ako návnada sa osvedčili napr. vlašské orechy či slaninka. Nič netušiaca myš sa vyberie za voňavou návnadou a jednoducho uviazne v lepkavej hmote. Niekto si takýto druh pasce pochvaľuje, avšak mnohí tento spôsob odchytu hlodavcov nepovažujú za humánny, keďže prilepená myš umiera aj niekoľko dní. Navyše môžu v lepidle uviaznuť aj malí operenci, ktorí iba zablúdili na povalu. Možno by už dávno vyleteli pootvoreným oknom, nebyť lepidla s orechom. Nakoniec aj oni niekoľko dní umierajú uviaznutí v lepidle.

Otrava

Ďalším a pomerne rozšíreným spôsobom ničenia hlodavcov je kladenie otrávených nástrah. Takisto sú bežne dostupné v obchodnej sieti a je ich pomerne veľké množstvo. Sú veľmi účinné, avšak ich použitie má takisto svoje háčiky. Z humánneho hľadiska môžeme povedať, že hlodavec sa dlho trápi – hynie aj niekoľko dní. Toto síce netrápi mnohých ľudí, ktorí používajú otravu na hlodavce, pretože to berú to tak, že hlodavec je škodca a treba sa ho zbaviť.

Ak však aj pominieme nehumánnosť takéhoto zabíjania, nemôžme nevedieť, že hlodavec, ktorý uhynie následkom otravy na skrytom mieste, môže aj niekoľko týždňov zapáchať. Ale, čo je omnoho horšie, otravu môže skonzumovať domáce zviera, napr. pes. A hneď máme problém, pretože otrava jedom na potkany nie je u psov vôbec ojedinelá. A vidieť, ako nám pred očami umiera náš miláčik, ktorému už nedokážeme spravidla pomôcť, neprajeme žiadnemu majiteľovi psíka.

Pasca

Najklasickejším prostriedkom chytania hlodavcov je naťahovacia pasca, zvaná aj klepec. V disneyovkách dáva kocúr Tom do klepca syr, aby dolapil Jerryho, ale ide o mystifikáciu, lebo syr myšiam údajne ani nevonia, ani nechutí. S obľubou sa u nás myši chytajú na už spomínaný vlašský orech alebo slaninku. Myši sú ale prefíkané a niektoré klepce nedokonalé, pretože veľakrát nachádzame na povale vyjedené nástrahy s neporušenou alebo sklapnutou pascou, pričom myš nie je nikde. Pokiaľ je ale natiahnutý správne, usmrcuje drevený klepec s oceľovým mechanizmom myš spravidla okamžite.

V rôznych variantoch je práve klasický klepec možno najrozšírenejšou pascou na myši, a to prakticky na celom svete. Je však aj najspoľahlivejší? To si takisto netrúfame tvrdiť. Ako teda riešiť ochranu našich podkroví pred hlodavcami? Najúčinnejšie to vychádza s prevenciou – teda s opatreniami, ktoré zabránia hlodavcom preniknúť do podkrovia. A keď tam už nejaký zablúdi, tak mu nastavme trebárs starý osvedčený klepec.